Vlastným menom Ulianov (1870-1924) – ruský komunistický ideológ, politik a štátnik Stal sa profesionálnym revolucionárom, za svoju činnosť bol väznený a poslaný do vyhnanstva na Sibír, od roku 1900 žil v zahraničí. Zakladateľ a ideológ boľševizmu ( robotnícke hnutie v cárskej ríši vedené boľševikmi riadil aj zo zahraničia ), indikátor a vodca Októbrovej revolúcie, zakladateľ a vedúci činiteľ ZSSR. Bol fanaticky oddaný myšlienke svetovej socialistickej revolúcie, vyznačoval sa nemilosrdnosťou k nepriateľom, na jeho priamy príkaz či nepriamy pokyn zahynulo tisíce ľudí pokladaných kontrarevolucionárov. Bol originálnym mysliteľom, nasledovníci ho zaradili medzi klasikov marxizmu a označili ho za tvorcu leninizmu, učenia ktoré aplikovalo marxizmus na podmienky 20. storočia. Napriek tomu že žil dlho v západnej Európe, nepoznal do hĺbky tamojší vývoj a mnohé jeho teoretické, ideologické a politické závery boli ovplyvnyvnené špeciálnymi ruskými podmienkami a danosťami. K jeho hlavným dielam patria: Vývoj kapitalizmu v Rusku, Materializmus a empirokriticizmus, Štát a revolúcia.