Staroslovienska literatúra

Zrodila sa v ranofeudálnom štáte – Veľkomoravskej ríši. Túto ríšu založil knieža Mojmír I. a zveľadil knieža Rastislav.
V. M. kniežatá museli bojovať proti vplyvu Franskej ríše, od roku 843 Východofranskej ríše. Bol to nepretržitý zápas o zachovanie vlastnej V.M. štátnej suverenity. Východofranskú ríšu upevňovali šírením kresťanstva franskí kňazi. Preto Rastislav požiadal roku 862 byzantského cisára Michala III. o vyslanie vierozvestcov, ktorí by kázali ľudu v slovanskom jazyku. Cisár a patriarcha vyslali na V. M. skúsených misionárov Konštantína a Metoda. Títo po príchode na V. M. roku 863 hlásali u nás kresťanstvo nárečím z okolia Solúna, ktoré bolo blízke reči Slovanov. Franskí kňazi obžalovali vierozvestcov na pápežskom dvore. K. a M. museli odísť brániť svoju učenie do Ríma. Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu. K. vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Za Svätopluka Metod dosiahol u pápeža Jána VIII. nové schválenie slovanskej bohoslužby /880/, ale po Metodovej smrti boli jeho učeníci franskými kňazmi vyhnaní z V. M. a slovanská bohoslužba postupne zanikala. V niektorých oblastiach sa však zachovala až dodnes.

Významným kultúrnym činom K. a M. bolo:
1. zostavenie slovanského písma – hlaholika, po úprave cyrilika
2. vytvorenie prvého slovanského literárneho jazyka – staro- slovienčina
3. vytvorenie prvej slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry.
Pôvodná literatúra vznikla na veľkomoravskom a bulharskom území. Prekladová i pôvodná literatúra bola určená najmä pre náboženské potreby. Zachovala sa z odpisov z 10. – 11. storočia. Prekladovú literatúru predstavovali K. a M. preklady bohoslužobných kníh, kánonických predpisov a Svätého písma. Preklady prispievali k vytvoreniu vyspelého literárneho jazyka. Z VM pamiatok bol s umeleckým zámerom napísaný K. veršovaný predhovor k prekladu Evanjelia podľa Jána (grécky Proglas). V tejto prvej slovanskej básni sa oslavuje slovanský preklad Písma a vyzdvihuje sa domáci jazyk ako sprostredkovateľ knižnej vzdelanosti.
Medzi najvýznamnejšie VM pamiatky patria: Moravsko-panónske legendy. Zaoberajú sa K. a M. životom (Život Konštantína a Život Metoda). Pripisujú sa Klimentovi, ale sú pravdepodobne dielom dvoch autorov. V legende Život Metoda sa hovorí o jeho činnosti na V. M.. Prezrádza veľký zmysel pre vykreslenie VM spoločenského ovzdušia.Kyjevské listy, Pražské zlomky (úryvky textu), O písmach – dielo mnícha Chrabra, v ktorom objasňuje prechod z Hlaholiky na Cyriliku.