Vysoké Tatry sa rúcajú
a stromy padajú.
Autá chodia,
ľudia sa brodia.
Sneh sa roztápa,
zvieratko sa potápa.
Stromy miznú,
lesy sa strácajú,
v myšlienkach nám zomierajú,
krásne časy už ubúdajú.

Škodcovia škodia drevu,
lebo v sebe nemajú žiadnu nehu.
Voda sa hrnie do plesa,
len keby ľudia prišli do lesa.

Mŕtve zvieratka hovoria,
že jarné časy sa nastolia.
Vtáčiky lietajú „po mori“,
ukazujú nám hory,
rozvrátené vytrhané
života opustené.
Rozkvitnuté kríky štebocú,
že chaos je ešte stále tu.

Jar možno odišla,
no chvíľka pokoja neprišla.
V lete sa všetko upokojilo,
Tatrám sa všetko zadarilo!

Kvety začali rásť,
Zvieratka sa rozprávajú zas.
Už to nie je ako predtým,
Keď všetko bolo zničené povetrím