Bohužiaľ Adamček umiera a žena Evička poruší sľub, za ktorým nasleduje trest. Mŕtvy manžel si o polnoci prichádza po svoju nevernú manželku a tá mu zomiera v náručí. V balade prevláda dialóg, prehlbuje napätie a tragiku. Záver má rýchly spád. Všetky balady z tohto obdobia majú pochmúrny tón, básnik zachytáva záhadnú hru osudu. Opäť ukazuje typické protiklady pre jeho tvorbu ako dobro a zlo, láska a nenávisť, vernosť a nevera, mierumilovnosť a násilie a ich pomocou zvýrazňuje problémy. Pri stvárňovaní ďalších námetov ľudových povestí Báj Maginhradu, Báj Turca a Povesť bez konca sa Botto usiloval vystihnúť toho rozprávkového sveta. Na rozdiel od začiatočníckych prác používa alegóriu v pôvodnej významovej podobe. Botto sa vyslovoval aj k aktuálnym dobovým otázkam a zaujímal k nim postoj a spoločensky sa angažoval. Písal vlastenecké a príležitostné diela, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote, na Memorandum reagoval Ohlasom na „Hlas z Martina“ a 6. lipeň 1861. Zaujímavý názov dal básni napísanej „na protest“ zavretiu revúckeho gymnázia, volá sa Vrahom. V 70. rokoch sa pokúšal vytvoriť rozsiahlejšiu skladbu založenú na ľudovej povesti Čachtická pani, v ktorej na pozadí vymyslených historických udalostí, mýtických a mytologických úkazov chcel reagovať na momentálnu situáciu a zobraziť ohrozovaného človeka, žijúceho v nepriaznivých podmienkach. Ďalším okruhom básnikovej „tvorby“, ktorú určite musíme spomenúť, je prekladanie a s tým súvisiace skladby Jarinky, Dve chvíle, Zájdem dnuká... a najvýznamnejšia Národná pieseň od maďarského spisovateľa Petőfiho. Botto ju premenoval na Pochod a prispôsobil ju situácií na Slovensku. „Nový autor“ volá na Slováka:
Hor`sa Slovák, čuj otčinu!
Tu čas pravý – maj sa k činu!
Miera kliatby dosiahnutá:
Či chceš voľnosť a či putá?( )

Mala národnobuditeľský charakter a zaujímala sa o ňu a o jej autora aj maďarská polícia.
Bottova poézia a Botto sám sa radí medzi najvýraznejších predstaviteľov slovenského literárneho romantizmu. Zanechal nám veľký kus kultúrneho bohatstva.

Štýl Smrti Jánošíkovej

Keďže je Ján Botto romantickým básnikom aj jeho štýl nadobúda črty slovenského romantizmu. Často využíval dialóg, zvukomalebné slová, skratky symboly a alegórie. Najzákladnejším symbolom Smrti Jánošíkovej je vlastne Jánošík ako symbol slobody, odvahy, sily, nesmrteľnosti a nádeje.
Básnik využíva veľa symbolov v texte:

Dvanásti sokoli, sokolovia bieli
akých ľudské oči viacej nevideli.( )

Sokoli tu predstavujú dvanástich švárnych šuhajov, mládencov.
Básnici využívali ako symboly Slovenska, to čo bolo pre nich najbližšie. Pre Bottu to bol aj Kriváň:

(Slováci sú...)
Hrdí jak ten Kriváň vysoký:
veselí jak jarné pole;
smelí jak tie ich hôrne potoky-
a jak vietor svojej vôle.( )

Básnik používa na opis Slovákov prirovnania a symboly. V skladbe sa pomerne často vyskytuje rečnícka otázka:

Horí ohník, horí na Kráľovej Holi.
Ktože ho nakládol?- dvanásti sokoli.( )

Jedna z najvyužívanejších Bottových trópov je alegória(inotaj) a prevažne celý deviaty spev je alegorický a skrýva inú podstatu.
Pri podrobnejšej prehliadke úryvkov skladby môžeme vidieť, že samohlásky O a A sú najpočetnejšie:

Horí ohník, horí- nie jak voľakedy-
a okolo ohňa desať chlapov sedí.( )

V tomto úryvku je počet samohlások O a A takmer raz taký ako počet ostatných samohlások.

Metafora sa vyskytuje v hojnom počte a často ňou len „prikrášľuje“ realitu:

(chytili ho a uväznili)
Zlapali, zlapali sťa vtáčka na lepe,
keď valašku zamkli sedem dvermi v sklepe.( )

V tomto krátkom úryvku môžeme nájsť epizeuxu, (Zlapali, zlapali...) ale taktiež aj hyperbolu (sedem dvermi v sklepe). Básnik používa hyperbolu aj na opis Jánošíkovej heroickej sily: