50-te až 60-te roky v slovenskej poézii po roku 1945

Charakteristika obdobia :

- vstup M.Rúfusa a o tri roky neskôr M.Válka do literatúry znamenal rozhodujúci podnet pre vývin slovenskej poézie
- nebáli sa odkloniť od režimu
- obaja odmietali stvárňovať kolektivistickú problematiku
- do centra záujmu postavili jednoduchého človeka a jeho zložitý intímnymi problémami poznačený osud, čím prebudili kritiku

- v roku 1956 vychádza časopis Mladá tvorba (do roku 1970) – tento časopis presadzuje mladých autorov a ich názory
- nastáva oživenie v literatúre
- v tomto období vzniká aj trnavská skupina, ktorá dostala označenie Konkrétisti, patrí sem napríklad J.Stacho, Ľ.Feldek, J.Mihalkovič
- vychádzajú z konkretizmu a expresívneho senzualizmu
- hlásia sa k tradíciám avantgardnej poézie (poetizmu)
- prácu preferujú ako tvorbu; život ako záhadu, radosť, šťastie i tragiku

- vzniká aj skupina s názvom Osamelí bežci, sem patria I.Laučík, I.Štrpka, P.Repka
- táto skupina sa sformovala v roku 1963, členovia uverejňovali svoje básne v časopise Mladá tvorba
- poéziu chápali ako prostriedok na neobmedzené sebavyjadrenie
- ich manifesty pôsobili provokatívne, pretože odmietali oficiálne hodnoty a zasahovanie ideológie do literatúry
- vyznačovali sa novou, originálnou poetikou, preferovali básnickú polyfóniu, viacvýznamovosť

Milan Rúfus

- jeho rodným krajom bol Liptov, z ktorého tiež čerpá inšpiráciu
- pochádza z rodiny remeselníka
- študoval slovenčinu a dejepis v BA, kde ostal pracovať ako vysokoškolský profesor
- všíma si človeka v bežnej dennej realite, ktorý zápasí s rôznymi problémami
- je básnikom hlbokého sociálneho cítenia
- tvorí od sedemnástich rokov a publikuje v časopisoch napr. Prameň
- spolupracuje s výtvarníkmi ako je Fulla – (spoločné dielo): Hudba tvarov, kde analyzuje podstatu krásy, pozerá na ňu z rôznych uhlov a zamýšľa sa nad jej významom
- spolupracoval aj s Kompánekom – (spoločné dielo): Po čom to chodíme
- nikdy neskĺzol na platformu socializmu
- jeho výrazové prostriedky sa opierajú o tradičné prostredie dediny a vidieka
- väčšina básní je napísaná viazaným, rýmovaným veršom
- venuje sa aj tvorbe esejí, úvahy, reflexie
- píše takisto literatúru pre deti a mládež
- venuje sa aj prekladom (konkrétne z češtiny a nórštiny)

- do literatúry vstupuje zbierkou Až dozrieme- kde spracúva rôzne témy
- niektoré verše venoval mame, otcovi, domovu, detstve, ale sú v nej aj básne s motívmi druhej svetovej vojny a básne reagujúce na aktuálne politické problémy
- zdôrazňuje v tejto zbierke potrebu psychickej zrelosti
- reakciu na vojnu preukazuje v básni Rakvy z Vietnamu – vnímame tu isté obavy o budúcnosť človeka, lebo svet je plný násilia a hrubosti
- sú tu isté črty pesimizmu a tragiky

- po 12-ročnej odmlke sa vracia späť so zbierkou Zvony
- v tejto zbierke nájdeme typické motívy
- zobrazuje prostého človeka práce, ktorý zápasí s každodennými problémami
- z veršov vidno, že je skôr básnikom ľudskej bolesti než optimizmu, ale napriek tomu neustále hľadá pozitívne východiská pre komplikovanú ľudskú existenciu
- v básni Zvony detstva básnik vníma detstvo ako určujúci faktor v ľudskom živote
- dieťa je podľa neho čistým, neskazeným človekom, ktorí má srdce
- je objektom nášho potešenia

napr. detstvo: „Vždy príde deň keď deti zjedia kľúč od dverí tajomstva. Už ho nevydajú, už v nich zapadá, čo deň to hlbšie“
dospievanie: „neprekročia prah zavretých dverí už nikdy viac. Tú čiaru, za ktorou jedenie sa stáva vedením.“
dospelosť: „špina čas razí falošné mince a kupuje čo z detí ostalo“
staroba: „tak umierame všetci pred tou bránou“

- na zbierku Zvony nadväzuje aj zbierka Stôl chudobných – využíva tu prírodne motívy a momentky z dediny; dominujú témy chudoby

- zbierky: Kniha rozprávok (kde využíva námety Dobšinského rozprávok) a Sobotné večery (spomína na život v detstve, ospevuje krásu prírody)
- pôvodné rozprávky svojsky interpretoval, zdôraznil duchovnú stránku a pridal jemne didaktizujúce poučenie

- detská literatúra : Modlitbičky; Lupienky z jabloní; Tiché papradie; Studničky

- z esejí : Človek, čas a tvorba; Epištoly staré a nové; Štyri epištoly k ľuďom

Miroslav Válek

- narodil sa v Trnave
- pracoval ako redaktor v Mladej tvorbe, v Romboide (mesačník)
- pôsobil aj ako predseda Zväzu slovenských spisovateľov
- bol aj politicky aktívny – od roku 1969 bol ministrom kultúry
- vo svojich zbierkach odráža vedomie človeka, pokúša sa prenikať k ľudskej intimite (opiera sa o pocity človeka)
- Váleková tvorba sa vyznačuje modernou a vynaliezavou metaforikou
- básnická reč je jasná a zároveň mnohovýznamová
- v básňach sa dotýka rozličných sfér, ale základné dvojmotívy jeho poézie sú : poézia + láska; človek + svet
- ovplyvnil mladú generáciu
- venoval sa prekladom z poľštiny, nemčiny, ruštiny, maďarčiny, francúzštiny a prekladal aj Corsa
- niektoré jeho básne boli zhudobnené (Jesenná láska-M.Žbirka;Po písmenku-P.Hammel)

- prvotina – zbierka Dotyky vyvolala veľký ohlas u literárnej kritiky, lebo odmietol čierno-biele videnie reality (a aj u čitateľov)
- do centra svojho záujmu stavia človeka s intímnymi citmi a problémami
- hlavný hrdina prežíva sklamanie a smútok
- človek zápasí s nehostinnosťou ľudstva
- no jeho lyriku nemožno charakterizovať ako melancholickú
- v tejto zbierke sa nevyhýba ani spoločenskej téme (druhej sv.vojne)
- nájdeme tu báseň Dotyky, delí sa do troch častí:

prvá č. :Estetika – ukazuje tu napr. študentské lásky, školské časy a mladosť
druhá č.:Jablko – imaginárny ľudia-ona z mesta a má predsudky voči dedine; on z dediny a obhajuje ju.
tretia č.: Dotyky – odkrýva problémy, prelamuje bariéru medzi mestom a dedinou (dedina má vlastnú tvár a identitu)

- v zbierke Príťažlivosť hľadá istotu v domove, človeku ...
- básne majú náznak príbehovosti, sú založené na epickom základe (dejové)
- autor tu prepája individuálny osud človeka so zložitosťou modernej civilizácie, ktorá môže pôsobiť miestami až desivo
- básne v tejto zbierke sú viacvýznamové, viacrozmerné
- konfrontujú psychiku človeka s vonkajšou realitou
- mnohokrát skĺzava do irónie až sarkazmu
- báseň Domov sú ruky, na ktoré smieš plakať je tiež príbehová - o dievčati (Židovke), jej osud pred vojnou a život počas druhej svetovej vojny (bola vzatá do koncentračného tábora)

- v zbierke Nepokoj cítiť vplyv vojny
- báseň Zabíjanie králikov – autor tu nerieši problém, len ho (dokonale, lyricky, rozumovo)podáva, pričom využíva veľa kontrastov, sarkazmom (napr.voniať čpavok) a rôznych symbolov ako napríklad : králik = nevinnosť, človek; zabíjanie = fašizmus, vojna; sneh = niečo čisté, čo je poškvrnené krvou; stiahnutie rukavíc = zbaviť sa špiny, ktorá je na rukách
- problém, na ktorý v básni poukazuje zovšeobecňuje (slovesá sú skoro v celej básni v neurčitku)
- čitateľ si utvára vlastné stanovisko
- celá je písaná voľným veršom, rým je skrytý

- v zbierke Milovanie v husej koži reaguje na vraždu Kennedyho
- nájdeme tu sarkazmus najvyššieho stupňa

- básnickou zbierkou Slovo sa prihlásil k totalite

- v básnickom cykle Z vody sa znova obracia na intímnu lyriku, k prírodným motívom a ľúbostnej reflexii
- za štvorverším dáva voľnú strofu
- rýmový verš zovšeobecnil a celú zbierku ukončil sonetom

- z detskej tvorby : Veľká cestovná horúčka, Do Tramtárie (ilustroval ju Mydlo)