Slovenský ľud v diele Andreja Sládkoviča a Pavla Országha-Hviezdoslava

V období národného obrodenia, kedy sa formovalo národné povedomie nášho národa, ktorého jadro tvoril ľud, dostáva sa ľud, jeho život, problémy, postavenie do centra pozornosti národných buditeľov, najmä štúrovcov. S nástupom realizmu v 80 – tých rokoch sa tento záujem o ľudí ešte prehlbuje. Veď sami autori - romantici a neskôr realisti – pochádzali väčšinou z ľudu, malých dediniek, mestečiek, žili medzi ľudom, ktorý im bol hlavným zdrojom inšpirácie a námetov. Štúrovci ako romantici vyjadrovali obdiv k jeho kráse, morálnej čistote, pracovitosti, šikovnosti, ľúbozvučnej reči a to v čase, keď ich páni, väčšinou cudzí, nechceli vidieť. Vyjadrujú však aj romantický odpor, nenávisť ľudu voči spoločnosti, ktorá ľud ubíja, je voči nemu nespravodlivá a prostredníctvom ľudového hrdinu alebo i osobne sa proti tejto nespravodlivosti živelne búria.

Preto zobrazujú ideálny typ slovenského človeka z ľudu, ktorý stelesňuje všetko to dobré, čo v ňom je.

Autori - realisti tiež pochádzali väčšinou z ľudu a žili medzi nim, mohli preto realisticky z vlastnej súsenosti podať obraz života ľudu a vyjadriť i vlastné kritické postrehy týkajúce sa kritiky vládnucich vrstiev, ale i kritiky nedostatkov ľudu.

Hoci Sládkovič a Hviezdoslav tvorili v rôznych literárnych obdobiach – Sládkovič je romantický básnik a Hviezdoslav je realistický básnik – ich diela majú veľa spoločného. Základným spojivom je láska k slovenskému ľudu, úcta k jeho práci a blízky vzťah k prírode.

Pozitívne hodnoty slovenského ľudu zobrazil Andrej Sládkovič.

V básnickej skladbe “MARÍNA“ dokázal spojiť lásku k žene s láskou k vlasti. V lyricko – epickej skladbe “DETVAN” zvýraznil morálne sily uvedomelého ľudového hrdinu. Báseň sa skladá z piatich spevov (Martin Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka) a je umiestnená do čias kráľa Mateja. Miestom deja je Detva. Ľudový hrdina Martin je spočiatku iba synom nespútanej prírody, ale postupne s vývinom udalostí vyjadruje svoj odpor k násiliu, má zmysel pre spravodlivosť a stáva sa uvedomelým bojovníkom.

1, spev je oslavou krás podpolianskej prírody s dôrazom na zrastenosť s prírodou. Sú tu reflexie o slovenskom ľude:

Lebo to má ľud ten špatnokrásny,
že radosti v žiaľoch spieva,
zdá sa ti, že je nad šťastných šťastný,
zdá sa, že v žiaľoch omdlieva.

Autor nás zoznamuje s hlavným hrdinom, detvianskych mládencov Martinom Hudcovie, jeho výzorom a záľubami. Tu sa prvý raz prejaví Martinov zmysel pre spravodlivosť. Zabije sokola, ktorý sa vrhol na bezbranného zajaca.

2, spev obsahuje úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť slovenského ľudu:

Nie je to zora budúcej slávy,
keď z nešťastia si blaženosť spraví
umná živosť nášho ľudu?

S Martinom sa stretávame na salaši pri vatre, v kruhu valachov, pri speve, zvukoch fujary a gájd. Tu sa dozvie, že sokol, ktorého zabil, patril kráľovi Matiášovi. Pri návrate zo salaša vyslobodí z rúk zbojníkov svoju milú Elenu a jedného z nich zabije.

3, spev je najepickejší. Na jarmok prichádza kráľ Matiáš s družinou a Martin sa ide ospravedlniť, že mu zabil sokola. Správa sa prirodzene a smelo, čo zapôsobí na Matiáša, ktorého básnik predstavuje ako demokratického panovníka. Keď vyjde najavo, že Martin zabil aj zbojníka, kráľ ho odmení kantárom a koňom.

4, spev je obrazom Eleny, ktorú básnik zobrazuje ako ideál Slovenky. Preoblečený kráľ sa jej zalieča ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina. Kráľ, očarený jej krásou, daruje jej prsteň.

5, spev je obrazom veselého i tragického verbovania na dedine. Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša, ale len pod podmienkou, že si môže ponechať svoj kroj, fujaru, valašku a Elenu. Kráľ mu to dovolí, tešiac sa, že bude mať v pluku statného mládenca.

Báseň sa končí slovami:

Rod môj, ty ľub si svojho Detvana.
V ňom duša tvoje je zmaľovaná...

Hlavné postavy Martin a Elena sú obrazom mravnej sily a zárukou národnej budúcnosti. Autor stavia do popredia národnú a sociálnu problematiku. Báseň je spätá s ľudovou slovesnosťou, úvahami autora o ľude “špatnokrásnom”, nie o jeho tmavých stránkach, ale verí v jeho budúcnosť. V Martinovi a v jeho milej Elene zobrazuje všetky hodnoty a vlastnosti ľudu, poukazuje na zdravý základ v ľude, na jeho schopnosti. Obdivuje jeho vlohy, ktoré sa prejavujú v ľudovom rezbárstve, v tancoch, hudbe, ukazuje zdravé sebavedomie a hrdosť detvianskych ľudí.

Martin je jednoduchý detviansky mládenec, spravodlivý, čestný, priamy, mohutná slovenská príroda spod Poľanu kovala jeho charakter, jej krása a slovenský spev pestovali jeho city, je to hrdý syn slovenského kraja, zrasteného s prírodou. Niet v ňom ani znaku po nevoľníckej poníženosti, ktorú vbíjalo do ľudu stáročné poddanstvo. Elena je typom slovenskej devy, je úprimná, verná a oddaná svojmu Martinovi, nežná v citoch, ale rázna v obrane svojej lásky. Tvrdo zavracia bohatého nahovárača. Martin a Elena pri všetkej idealizácii sú už blízke skutočnosti. Skladba je popretkávaná obrazmi krásnej slovenskej prírody. Vyniká najmä nezabudnuteľný obraz Detvy a Poľany. Obaja sú básnickým stelesnením sily a krásy slovenského ľudu. Ľud je podľa básnika základom, na ktorom bude stáť budúca “pyramída slobody”. Sládkovič sa cíti súčasťou národa, hovorí v jeho mene, často sa vyjadruje v pluráli (ľud náš, Martinko náš, náš život).

Základný spoločenský rozpor doby, a to rozpor medzi šľachtou a ľudom zobrazil P.O.Hviezdoslav v lyrickoepickej skladbe “HÁJNIKOVA ŽENA“. Autor ideu epického básnického diela nevteľuje do postáv – ideálov, ale do postáv – obrazov konkrétnych živých charakterov, do ich jedinečného, neopakovateľného životného osudu. Dej zasadil do krásnej hornooravskej prírody. Tu prežíval šťastný manželský život mladý horár Miško Čajka so svojou peknou ženou Hankou. Predstavujú ľudový živel, ktorý sa zráža s odumierajúcou šľachtou. Tragický konflikt je osnovaný na pokusoch mladého šlachtica Artuša Villániho, zviesť Hanku Čajkovú, ktorá ho v sebaobrane zabije. Miško vezme vinu na seba, a preto ho zatvoria. Hanka zošalie. Pri súdnom pojednávaní Hanka vtrhne do siene, prizná sa k činu a Miška oslobodia. Hankino pomätenie pominie, keď sa jej narodí dieťa.

Kompozícia skladby je skromná. Na začiatku každej kapitoly sú úvahové, lyrické alebo piesňové vložky, ktorými autor naznačuje nasledujúci dej alebo činnosť postáv. Úvod i zakončenie diela tvorí oslava prírody. Opis prírody nie je samoúčelný.

Tvorí súčasť kontrastu života ľudu (chalupy) a panstva (kaštiela) a zdôrazňuje ho. Súčasťou kompozíc sú i úvahy o šťastí, stave spoločnosti. Autor stojí na strane ľudu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus, zhýralosť, záhaľku a spupnosť pánov, proti ktorým stavia čestnosť, priamosť a statočnosť prostého človeka.

Miško Čajka – čestný, priamy, statočný, smelý, bráni česť svojej ženy
Hanka – verná, hrdá – odmieta Artuša, bráni si česť, otvorene sa priznáva k činu
Villáni – bezcharakterný, záhalčivý, zhýralý, pre zábavu neváha použiť násilie.

Hájnikova žena oplýva nielen bohatosťou básnických obrazov, využívaním jazykových prostriedkov, ale aj bohatstvom veršových foriem. Autorov postoj k problematike doby je realistický.

Súčasnosť a perspektívnosť postavenia ľudu, obraz ľudu, človeka, prírody a práce v ideovom a estetickom pláne tvorby Sládkoviča a Hviezdoslava. Diela na rozbor: Detvan a Hájnikova žena.Zoradiť básnikov v kontexte literárnych období, charakterizovať ich predstavy, vznik a riešenie konfliktov.

Andrej Braxatoris Sládkovič (1820 - 1872)

- narodil sa v Krupine, v rodine učiteľa; študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, potom odchádza do Bratislavy kde sa zúčastňuje na Štúrových prednáškach o ľudovej slovesnosti, potom do Halle kde ho ovplyvňuje poézia Schillera a Heineho a tiež Puškina
- na Slovensku pôsobil ako farár v Rybanoch kde aj zomiera
- vo svojej tvorbe sa opiera o ľudového génia, tvorcu národnej kultúry a oslava krásy, pravdy spravodlivosti a slobody, vniesol nové rozmery do národnobuditeľských úsilí; Sládkovič verí v budúcnosť a zdravé sily slovenského národa - vyjadruje to v: básni Nehaňte ľud môj
- vrcholom jeho tvorby sú básnické skladby Marína a Detvan
- básnická skladba Marína

Je to dielo ľúbostnej a reflexívnej lyriky. Sládkovič tu ako prvý zo štúrovcov ospieval krásu a mladosť. A v prvých veršoch vyslovil túžbu:

(C) Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený

Stelesnením všetkých básnikových krás je básnikova milá - Marína, jeho láska však nie je len úzkym citom upierajúcim sa k jedinej milovanej osobe. Každá sebecká láska je malicherná:

(C) Suchá je rosa čo nevlaží
blaženosť, ktorá druhých neblaží
to blaženosť je úbohá

Lásku k dievčaťu Sládkovič spája s láskou k národu:

(C) Slovensko mladé, rodisko moje
aj mohyla mojich kostí!
V tebe mám pekných obrazov dvoje
a dvoje všetkých ľúbostí

Mladosť pre básnika neznamená len fyzický vek, ale túžbu po kráse, túžbu po osožnej činnosti v prospech ľudí. Keď sa básnik v láske sklame, zmocňuje sa ho zúfalstvo. Zo zúfalstva ho vykúpi láska k národu a k ľudstvu.

(C) A ľúbosť? Ľúbosť v deve umrela.
Keď umrela moja deva.

Po tragickom osude svojej lásky hľadá Sládkovič útechu v ľude. Vidíme to u v jeho prvej básni: Vrstovníkom.

(C) Vo víchriciach žitia, v tvrdých časoch v boji.
Ten ľud náš pozrime, vrstovníci moji.

- básnická skladba Detvan - pevná lyricko-epická skladba

V skladbe Detvan autor ospieval prírodu a slovenský ľud v postavách Martina a Eleny. Skladbu rozdelil na 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka. Dej básnickej skladby je jednoduchý, miestom deja je Detva a dej je umiestnený do čias kráľa Matiáša.

V 1. speve Martin je ťažisko v oslave krásnej podpolianskej prírody. Autor uvádza na scénu Martina Hudcovie ako urasteného a švárneho šuhaja - syna prírody.

V 2. speve Družina sa dozvedáme podrobnejšie o kolektíve, v ktorom sa pohybuje Martin, pastier oviec. Tu sa u prejavia niektoré jeho dobré vlastnosti (cit pre spravodlivosť, nebojácnosť). Zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca. Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu. Premôže ich, jedného zabije a Elenu si odnesie. V tomto speve sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení o šikovnosti ľudu, čo je zárukou veľkej budúcnosti, ktorú svety nám závidieť budú.

3. spev Slatinský jarmok. Významnou udalosťou v tomto speve je stretnutie Martina s kráľom Matiášom. Rozhovor, ktorý sa tu uskutoční umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, kde sa správa rovnako prirodzene a smelo keď kráľovi oznámi, že mu zabil jeho sokola.

Vo 4. speve Vohľady sa stretávame s Elenou a s jej úprimnou láskou, ktorá je v protiklade so záletníctvom Matiáša.

V 5. speve Lapačka sa Martin predstavuje ako hrdý, uvedomelý vlastenec, ktorý vstúpi do kráľovho čierneho pluku len pod tou podmienkou,že si uchová svoj národný charakter. Sládkovič je presvedčení,že silu netreba hľadať vo veľkých dejoch minulosti, najistejšia je opora v prítomnosti:

(C) Nechoď sa hľadať v časy zapadlé,
na vlastný život sa odvolaj
never,že ľud ten čo ovce pasie
pred budúcnosťou svojou sa trasie.

Zo Sládkovičovej dôvery v ľud pramení jeho národná hrdosť, volá do svedomia svojich vrstovníkom, ktorí sa hanbia za svoj pôvod.

(C) Nameraj sa v cudzom zrkadle,
každý svet má svoju koľaj.

V závere básnickej skladby vyslovuje Sládkovič nádej, že jeho dielo prebudí aj národne ľahostajných.

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 - 1921)

- je predstaviteľom realistickej prírody, svojou tvorbou reagoval na situáciu vo vtedajšej spoločnosti
- narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine - úcta k práci;
študoval v Miškovci (vzorom sa mu tu stali Pet a Arany - prvé básne v maďarčine); potom prišiel študovať do Kežmarku a Prešova (právo) - začal čítať slovenské knihy (najmä Sládkovič);
- 1871 - Almanach Napred
- 20 rokov pôsobil v Námestove a pred smrťou odišiel do Dolného Kubína;
nazývajú ho básnikom storočia, ale aj najväčším slovenským básnikom
- jeho rodisko - Orava bola krajom úžasných prírodných krás, ale život v tom čase na Orave bol ťažký.

Básnik ho udáva vo veršoch:

(C) Veď biedna je tá naša Orava
namiesto chleba ušlo sa jej skál

- za čias Hviezdoslava bola skutočne takou úbohou a biednou; zabudnutý kraj a zabudnutý ľud, ktorý drel na cudzom a hľadal si živobytie v cudzine bolo to v časoch, keď po zatvorení Matice Slovenskej a slovenských gymnázií sa začal stupňovať maďarizačný tlak, práca bola preňho trvalou hodnotou, ktorá pomáha človeku prekonáva osobné krízy

# básnická skladba Hájnikova žena - lyricko epická realistická básnická skladba.

Idea diela: Rozpor medzi šľachtou a ľudom, autor stojí na strane ľudu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus, zhýralosť, záhaľku a spupnosť pánov, proti ktorým stavia čestnosť, priamosť a statočnosť prostého človeka. Ľud - nositeľ mravných hodnôt.

Téma deja:

Expozícia: Opis horskej prírody a horárne - autor oboznamuje čitateľa s prostredím, v ktorom sa bude dej odohráva. Obraz je jednoduchý, po smrti svojho otca sa mladý hájnik Michal Čajka so svojou ženou Hankou presťahujú do hájovne, ktorú Michal dal do poriadku, v lone prekrásnej hornooravskej prírody a tu si žijú nádherný život skromných a pracovitých ľudí. Michal statočne vykonával svoju prácu a po práci sa šťastne vracal ku svojej žene. žili spolu v zhode a pokoji.

Zápletka: Pokojný a šťastný život dvoch mladých ľudí narušil mladý Villányi. V nedeľu v kostole sa uprú na Hanku vlčie oči z panskej lavice. Mladému Villánimu sa Hanka zapáči. Nastáva zápletka: Ukážu sa nové vzťahy medzi hájnikovou ženou a príslušníkom panskej šľachty - nadradenej spoločenskej vrstvy. Villányi začne za Hankou chodievať a láka ju krásnymi rečami a peniazmi. Hanka však statočne vzdorovala. Dej sa zauzluje - Villáni pri potulke lesom zájde k horárni, kde vidí opäť peknú Hanku. Dáva sa s ňou do reči a zalieča sa jej.

Vyvrcholenie: Hanka jeho zaliečanie odmieta. Villányi preto usporiada poľovačku v Michalovom revíre a využije príležitosť aby získal Hanku. Dôjde medzi nimi k zápasu, pri ktorom Hanka v sebaobrane zabije Villániho. V tejto scéne dej vrcholí.

Rozuzlenie: Michal, hrdý na vernosť svojej ženy zoberie vinu na seba. Hneď ráno ide oznámi súdu čo spravil a uväznia ho. Hanka zatiaľ hľadá útechu a ochranu u svojich rodičov, ktorí jej však vyčítajú, že je ženou vraha. Tá sa z toho pomätie a v deň súdu vkročí do súdnej siene a všetko tam vyrozpráva. Tam sa však všetko objasní, Michal je prepustený s tým, že pomätenosť Hanky je dostatočný trest za spáchaný čin. Hanka sa uzdraví a mladí manželia sa vracajú späť do horárne.

Záver: Hoci súd oslobodil oboch, šťastie sa do horárne vráti až vtedy, keď Villáni napokon Čajkovcom odpustí smrť svojho syna a v prírode a v dušiach horárovcov zavládne opäť pokoj. Po narodení mladého Čajku nastáva celkové šťastie.

Kompozícia a jazyková stránka:

Kompozičná výstavba Hájnikovej ženy je síce skromnejšia, ale zato dobre premyslená. Vnútorná spojitosť medzi jednotlivými kapitolami je podmienená nielen dejovými zložkami, ale aj prostredím a vnútorným životom postáv.

Zvláštnosťou kompozičného usporiadania skladby bola aj skutočnosť, že básnik na začiatku každej kapitoly skladal meditatívne lyrické alebo piesňové zložky, ktoré aktívne zasahovali do vytvárania i priebehu nasledujúceho deja i činnosti postáv. Najčastejšie je použitý jamb. Vlastná skladba obsahuje 15 spevov, úvodná báseň sa volá Pozdrav a záverečná Zbohom.

Charakteristika postáv:

Porovnanie diel Detvan a Hájnikova žena.

Detvan:

Dej skladby Detvan je umiestnený do čias kráľa Mateja Korvína a miestom deja je Detva. Básnikovi nešlo o odkrývanie minulosti, ale o pohľad do súčasnosti a o jej hodnotenie. Dej skladby je jednoduchý a niet v nej veľkých konfliktov. Ústredný konflikt tvorí Martinov čin - zabitie sokola kráľa Matiáša a jeho smelá cesta za priznaním. Spisovateľ vyriešil tento konflikt zmierlivo - kráľovi sa zapáčila Martinova smelosť, prijme ho do svojich služieb. Sládkovič nám v Martinovi predstavil typ uvedomelého a hrdého vlastenca - je schopný vstúpi do služieb kráľa, ale len s podmienkou, ak si bude môcť ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz.

Hájnikova žena:

Základný konflikt v diele vyrastá z dobového rozporu medzi šlachtou a ľudom, šľachta žije z mozoľov ľudu a predsa ním pohŕda. Páni si myslia, že keď im patria aj lesy aj polia, že im musia patriť aj ľudia. Preto zhýralec Artuš Villányi ml. siahne na česť mladej Hanky. Hviezdoslav však ukončil skladbu zmierlivo (Starý pán odpustil Hanke vinu a v horárni Čajkovcov opäť je pokoj. Miško zachránil Villányimu st. život.) Zmierlivé ukončenie volil Hviezdoslav preto, lebo jeho túžbou bol ľud čestný, šťastný, schopný prekonávať panské nástrahy.

DETVAN

Martin – titan
- typ romantického hrdinu
- vystupuje z ľudu, aby bojoval proti zlu
- bojuje za svoje ideály
- zástanca utláčaných
- sylabický veršový systém
- lyricko-epické dielo
- Martin a Elena – symbol sily a krásy ľudu

Téma: vízia budúcnosti slov. národa postavená na ľuďoch ako sú M a E

- konflikt je riešený harmonicky
- príroda súvisí s dejom, zdôrazňuje dejovú líniu


HÁJNIKOVA ŽENA

Mišo

- postava z reálneho života
- bojuje so skutočnými problémami
- opisuje sa jeho životný osud
- sylabotonický veršový systém
- Lyricko – epické dielo
- Miško a Hanka – reálne postavy

Téma: aktuálne spory medzi zemanom a ľudom, morálny úpadok zemianstva. Budúcnosť národa v spojení ľudu a zemianskej inteligencie.

- konflikt je riešený reálne, skutočné životné situácie
- príroda je súčasťou tragiky alebo harmonický životných udalostí