Moravsko - Panónske legendy (zaoberajú sa Konštantínovým a Metodovým životom) Sú to legendy. Legenda je stredoveký prozaický alebo básnický útvar, zobrazujúci život svätcov. Život Konštantína a Život Metoda na rozdiel od typických legiend obsahujú veľa životopisných faktov. Konštantína a Metoda neidealizujú ako svätcov, zázraky a vnuknutia sú vzácne. Využíva idealizovanú charakteristiku, citáciu, exemplá.

Kliment – Život sv. Konštantína

Legenda sa sústreďuje na Konštantínovu činnosť pred príchodom na Veľkú Moravu, vykresľuje Konštantínovu povahu, štúdium, náboženskú, kultúrnu činnosť. Väčšina diskusií a polemík má za cieľ obhajovať kresťanské učenie o trojjedinom Bohu, sloviensku vzdelanosť a bohoslužobný jazyk.

Kompozícia: V I. kapitole je konštatovanie, že všetky národy dostanú svätých mužov, ktorí ich povedú správnou cestou k spaseniu. V II. kapitole je narodenie Konštantína. V III. kapitole sa Konštantínovi sníva sen, že spomedzi krásnych neviest si vyberá Sofiu, Múdrosť. Štúdium: Konštantín bol vynikajúcim žiakom, poverili ho, aby sa učil s mladým cisárom. III. – XIII. kapitola obsahuje opis štúdia v Carihrade, cestu k Arabom a Kazarom a návrat do Carihradu. XIV. kapitola obsahuje pozvanie od Rastislava a prosbu o vierozvestcov a Božie vnuknutie Konštantínovi, aby vytvoril hlaholiku. XV. kapitola opisuje príchod Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu, boj proti trojjazyčníkom a cestu ku kniežaťu Koceľovi. XVI. kapitola obsahuje obhajobu staroslovienčiny proti trojjazyčníkom. XVII. kapitola opisuje pobyt bratov Konštantína a Metoda v Ríme. XVIII. kapitola opisuje Konštantínov vstup do kláštora, prijatie rehoľného mena Cyril a smrť.

Gorazd - Život sv. Metoda

Život sv. Metoda je oveľa stručnejší ako Život sv. Konštantína, jeho celkové zameranie je iné. V Živote sv. Metoda niet histografických prvkov. Najpodrobnejšie sa zaoberá Metodovou činnosťou vo Veľkomoravskej ríši, v popredí stojí obrana slovienského bohoslužobného jazyka proti útokom franského kléru. Veľa miesta venuje aj Metodovej smrti, pohrebu, vykresleniu spoločenského a politického ovzdušia.

Kompozícia: I. kapitola obsahuje oslavu Božej dobroty. V II. kapitole je štylisticky brilantná charakteristika Metoda. V III. kapitole prichádza Metod do kláštora. V IV. kapitole prichádza na pomoc bratovi Konštantínovi na jeho misii u Charzarov. V. kapitola obsahuje list Rastislava Michalovi III. V VI. kapitole Pápež Hadrián posvätí učenie Konštantína a Metoda. VII. kapitola obsahuje posledné slová Konštantína bratovi Metodovi, VIII. kapitola Žiadosť Koceľa, aby mu pápež poslal Metoda. V IX. kapitole sú opísané spory s franskými kňazmi a Metodovo uväznenie. V X. kapitole pápež Moravanom opäť posiela Metoda. XI. kapitola obsahuje Metodove proroctvá, XV. preklad písma okrem kníh Makabejských. V XVII. kapitole sa opisuje ustanovenie Gorazda za Metodovho nástupcu. Taktiež zachytáva smrť sv. Metoda a jeho pohreb.

Pochvala Cyrilovi – Filozofovi
Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda
Život Konštantínov

C.Ohlas v slovenskej národnej kultúre

Veľkomoravskej tradícii sa začala venovať pozornosť až v 17. stor., keď sa začal formovať slovenský národ. Cyrilometodská tradícia mala význam všeslovanský, prvé literárne diela dávali predpoklad k ich kultúrnej jednote.

Históriou VM sa zaoberal Ján Baltazár Magin (Ostré námietky ... alebo Obrana) a Juraj Fándly, jazykom Daniela Sinapsius Horčička (Nový trh latinsko - slovenský) a neskôr Anton Bernolák (Kritická rozprava o slovenských písmenách).

Od čias národného obrodenia sa Veľkomoravská tradícia uplatňovala aj v umeleckej literatúre. Ján Hollý v epose Svätopluk sa pokúsil ukázať slávnu minulosť Slovákov a ich hrdinstvo v boji za slobodu. V epose Cyrilo - Metodiáda si všímal otázky jazyka, čo bolo odozvou na národne pomery v jeho súčasnosti. Ján Kollár v Predspeve Slávy dcéry žiali nad dávnou minulosťou Slovanov, ktorí sídlili v oblasti Dunaja. Tejto tematike sa tiež venovali Ľ. Štúr, J. M. Hurban, P. O. Hviezdoslav, L. N. Jége atď.

D.Slovanské jazyky

Porovnávaním slovenčiny so slovanskými jazykmi sa dokázalo, že európske jazyky a jazyky značnej časti západnej Ázie vychádzajú zo spoločného prajazyka – indoeurópskeho, ktorým sa hovorilo asi 3500 rokov p. n. 1. Jednotlivé indoeurópske kmene sa postupne oddeľovali a osídľovali nové územia. Jazyky kmeňov sa ovplyvňovali a prichádzali do styku aj s jazykmi iných jazykových skupín.