V VI. časti on a ona spievajú ľúbostnú pieseň.

VII. časť venuje básnik úvahám o zlobe a márnosti sveta. Obviňuje pánov z ľahostajnosti k jednoduchému ľudu, z nezáujmu o život prostých ľudí. Michal je v lese, kde robotníci rúbu stromy. Vie, že musí dozerať, aby práca bola svedomité odvedená. Ráno bola v lese búrka. Miško sa však rozhodol vyjsť na svoju každodennú pochôdzku. Hanka sa ho snažila odhovoriť, ale Miško poznal svoje povinnosti a bol rozhodnutý plniť si ich. Neskôr sa Hanka vybrala k potoku prať šaty. Z lesa vynorili dvaja jazdci – Artuš Villáni so svojím sprievodcom Jančim. Pán bol zvedavý, kto je hájnikom v tomto lese. Priateľ mu povedal, že Mišo Čajka. Potom mu ukázal Hanku, ktorá práve končila pranie a oboch mladých mužov sa zľakla. Chcela sa ukryť, ale už bolo neskoro. Keď Artuš videl, že je vyľakaná, robil si z jej nemohúcnosti posmešky. Keď Hanka chcela vojsť do domu, Artuš sa jej postavil do cesty. Artuša začala Hanka zaujímať viac. Bol sklamaný, že je vydatá. Vypýtal si vodu. Keď jej vrátil krčah, naspodku boli peniaze. Pozbierala ich a hodila do potoka. Večer, keď sa vrátil Miško domov, spýtala sa ho na pánov, ale Miško nechcel o nich rozprávať.

V VIII. časti je jeseň a príroda sa mení. Lesy sa ozývajú piesňami maliniarok. Okolo hájovne bolo ticho. Hanka bola vonku, zľakla sa, keď sa k hájovni blížil kôň s Artušom. Kázala mu prísť, keď bude doma jej muž, Artuš odísť nechcel. Hanka vycítila, že je v nebezpečenstve, rýchlo vbehla do domu, zamkla sa a ukryla. Artuš chodil zbytočne okolo domu, musel odísť.

Začiatok IX. časti je venovaný poľovníckym piesňam a úvahám o jeseni v lese. Pán Artuš prikázal, aby bolo všetko pripravené na poľovačku na Podvršianskych úvaloch. Miško mal na starosti psov. Lov sa začal, psy sa rozbehli a lesom sa ozývali výkriky honcov a streľba. Poľovníci vzali statného srnca, ktorý bol zastrelený, na pušky a odniesli na salaš. Keď sa poľovníci začali zabávať, Michal sedel bokom. Keď sa pred nimi objavil obrovský jeleň, všetci sa za ním pustili a Artuš sa vybral do hájovne. Hanku trápi nepokoj pre hádku s Miškom. V obrane svojej cti zabije Artuša. Keď Michal nenašiel pána v lese, utekal k svojej chalupe, kde našiel Hanku a mŕtveho Artuša. Prinútil ju odprisahať, že nikomu neprezradí, kto vraždil. Na druhý deň sa išiel udať k súdu.

X. časť: Na Podvrší je ticho, pretože Hanka odišla k rodičom. Musela ísť na súd a klamať, lebo to Miškovi sľúbila. Veľké trápenia neuniesla, pomiatla sa a túlala sa po okolí.

V XI. časti prebieha po roku deň posledného pojednávania. Miška sa sudcovia pýtajú, či ten čin naozaj vykonal on, a nie niekto iný. Podozrivá je i Hanka, ale on ju bráni. Jedni svedkovia ho obviňujú, iní bránia. Keď obhajca prednesie reč na Miškovu obhajobu, vstúpi do sály Hanka. Pospevuje si, hovorí nesúvisle, ale vyjaví celú pravdu.

V XII. časti pomätená Hanka smúti za rodičmi a spieva žalostné piesne.

XIII. časť: Miškov život s Hankou je ťažký. Raz v noci sa strhla búrka a rozvodnená rieka odniesla most. Michal sa vybral a von a vidí, čo sa stalo. Zbadal, ako sa k rieke rúti koč. Zakričal na kočiša, aby zastavil, a tak cestujúcim zachráni život. V koči sedel starý Villáni. Myslel si, že Michal chce peniaze, no on túžil iba počuť slová odpustenia pre seba a svoju ženu. Pán Villáni odpúšťa a káže Michalovi, aby prišiel za ním.

XIV. časť obsahuje pieseň hviezd.

V XV. časti je na Podvrší je ticho a pokoj. Hanku vidieť s dieťaťom v lone. Z lesa sa blíži náhliaci sa Miško, ktorý je zvedavý na svojho syna Janíčka i vyzdravenú ženu. Zbohom je názov záverečnej básne. „Pozdravujem vás, lesy, hory, pri odobierke nastokrát!”



C. Modálna stránka viet

Modálna stavba vety je spôsob vyjadrovania postojov hovoriaceho k vypovedanej skutočnosti. Rozlišujeme modálnosť objektívnu, vyjadrujúcu vzťah obsahu výpovede ku skutočnosti a modálnosť subjektívnu, vyjadrujúcu vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede.
Obidva druhy sa môžu realizovať pomocou lexikálnych prostriedkov (napr. časticami, citoslovcami, zámenami), syntaktických prostriedkov (slovosled, elipsa, vytýčený vetný člen a i.) a zvukových prostriedkov (intonácia vety).
Rozlišujeme tri druhy modálnosti:
1. postojová, hovoriaci niečo jednoducho konštatuje, alebo sa na niečo spytuje, alebo si niečo želá – vety oznamovacie, opytovacie, žiadacie
2. istotná, hovoriaci popri vecnej informácii naznačuje vo vete aj stupeň pochybnosti o platnosti výpovede (On možno príde.)
3. vôľová, hovoriaci dáva najavo, či sa uskutočňovanie deja pokladá za želateľné, možné, nevyhnutné (Chcem ísť na tréning.).
Slovenská a česká romantická literatúra