vlnách sa objavuje človečia hlava. Je polnoc a Janko vykoná svoj čin. V III. časti pastierik prináša smutnú novinu o Jankovej smrti. Janko nedodržal podmienku, že musí mať všetko naopak. Neprevrátil si vrecká a zakliatu pannu neodklial. Mŕtvy Janko leží pod svrčinou, konečne pokojný, a načúva tichému šepotu svrčín.

Forma. V tvorbe J. Kráľa sa stala ľudová slovenčina básnickým jazykom. Umocňuje príklon k ľudovej slovesnosti využitím pestrých výrazových prostriedkov:

 zdrobneniny hlavička, dolinka, každičká
 opakovanie slov a syntaktických konštrukcií
 prirovnania Žijú ak' dve halúzky v háji obidvoji.
 prírodnú scenériu zachytáva pomocou metafory – večer: Po horách, po dolinách, rozišli sa mraky, zastreli tiché háje temnými hábami.
 atmosféru vyjadrí pomocou personifikácie a prirovnania: Sviatočné ráno: Vstúpenie je -- zvonov hlas na veriacich volá, hrnú sa ako včely z dedín do kôstok.
 pôsobivo využíva sloveso pri opise činnosti hrdinu, sleduje ho krok za krokom
 vedome kumuluje podstatné mená Janík potichu kráča bez cesty, chodníka/ po jamách, dolinkách, pomedzi suhlinu...
 zriedkavé je hromadenie prirovnaní: len vrchy tak sa zdajú ak' dáke zázraky, ako dáki kriedlastí, čiemoperí vtdci, ako dáki obrovia, na stráži stojaci.
 využíva zvolania a otázky, vždy po niekoľkých veršoch použije otázku, ktorá otvára novú tematickú časť
 protiklad


E. Výklad a jeho znaky

Výklad je najbežnejším útvarom výkladového slohového postupu. Cieľom výkladu je vysvetliť nejaký technický alebo spoločenský problém, poučiť o nejakej veci. Výkladom sa vysvetľujú a sprístupňujú známe vedecké poznatky.
Kompozícia výkladu: úvod, jadro a záver. V úvode sa uvádzajú javy, ktoré sú všeobecne známe a sú potrebné pre pochopenie nových javov. Jadro obsahuje poučenie o veci, roztriedenie a pomenovanie jej zložiek, záver v krátkosti zhrnie hlavné poznatky a zhodnotí ich. Pri zložitejších výkladoch sa najprv uvedie osnova.
Aby bol výklad jasný, využívajú sa aj schémy, grafy, obrazy, štatistiky a pod. Využíva sa aj opisný postup, argumenty a príklady.

Pri vysvetľovaní sa používajú základné postupy logického myslenia: indukcia, dedukcia, argumentácia, analýza, syntéza, analógia, komparácia (porovnávanie), konkretizácia, aplikácia, generalizácia (zovšeobecňovanie) a pod.
Indukcia – z jednotlivých konkrétnych príkladov sa vyvodzuje všeobecný záver. Postupuje od známeho k neznámemu, od jedinečného k všeobecnému.
Dedukcia – zo zovšeobecnenia sa odvodzujú jednotlivé prípady. Vychádza sa zo všeobecne platnej poučky, ktorá sa vysvetľuje a dokazuje.

Induktívny postup je názornejší, ale zdĺhavejší. Pri obsiahlejších výkladoch sa uplatňujú oba postupy. Vo vysvetľovacej časti sa volí indukcia, v zhrňujúcej časti dedukcia.
Analógia je zhoda, obdoba, pripodobnenie. Pri objasňovaní problému sa používajú podobné príklady.
Argumentácia – pre svoj názor, aby bol presvedčivý, využívame dôkazy (argumenty).
Náučný štýl používaný vo výklade sa líši od ostatných štýlov v slovnej zásobe, tvarosloví i v stavbe vety.
Výklad vysvetľuje kauzálne vzťahy (príčinné a následné javy). Príčina podmieňuje účinok.
Príčina odpovedá na otázku: Prečo sa to stalo?
Následok odpovedá na otázku: Čo to spôsobuje?
Dôsledok odpovedá na otázku: Čo z toho vyvodíme?
Motív je podnet na zámerné konanie alebo tvrdenie.
Dôvod je vonkajšia náhodná udalosť, okolnosť, ktorá je podnetom k iným udalostiam.

Kauzálne vzťahy možno vyjadriť vetným členom (príslovkovým určením), vedľajšou vetou príslovkovou (v podraďovacom súvetí), priraďovacím súvetím alebo jedným slovom (pojmom). Ku kauzálnym vzťahom patrí aj účel (cieľ), podmienka a prípustka.
Sloh výkladu je intelektualizovaný, potláčajú sa všetky prvky, ktoré by mohli pôsobiť na cit. Zdôrazňujú sa rozumové prvky. Výklad musí byť jasný, zrozumiteľný. Podľa zložitosti vysvetľovaného javu rozlišujeme:

1. odborný vedecký výklad
2. populárnovedecký výklad.

Odborný vedecký výklad do hĺbky objasňuje vedecké témy. Je určený odborníkom, preto je náročný aj výberom odborných termínov. Populárnovedecký výklad je venovaný širšej verejnosti. Rieši prístupnejšie vedecké problémy, ktoré pre lepšie porozumenie často zjednodušuje.