Zemianska otázka


A. Ján Kalinčiak

Reštavrácia

Je to novela, ktorá satirickým a humorným spôsobom zachytáva voľby vicišpána. Svet zemianstva vykresľuje z pohľadu mladej buržoáznej generácie. Autor mnohé typy zemanov podáva tak, ako to odpozoroval v reálnom živote. Sentimentálny vzťah Aničky a Štefana je ešte ovplyvnený postromantickými maniérmi.

Kompozícia: Novela je rozvrstvená do 10 kapitol. Z jazykovej stránky zaujme ľudový jazyk s množstvom prísloví a porekadiel.
Postavy. Adam Bešeňovský, 15 rokov prvý vicišpán v Záhorskej stolici. Syn chudobných rodičov, a aby mohol študovať, otec každý rok založil nejakú roľu. Oženil sa s vdovou Karáčovskou, ktorá ho v závere štúdia podporovala. Majú veľký bohatý dom v Radošovciach, kde sa schádzajú jeho voliči pred reštavráciou (voľbou vicišpána). Opatrný, prešibaný, počuje len to, čo treba počuť, s každým sa snaží byť zadobre kvôli volebným hlasom. K synovcovi Štefanovi Levickému nebol štedrý, i keď jeho sestra sa na jeho pomoc spoliehala. Má dcéru Aničku, ktorú chce vydať za grófa Želinského, pretože by sa rád pýšil grófskym príbuzenstvom.

Anička je pekná, láskavá, vtipná, roztopašná, rada si doberá ľudí. Je verná Štefanovi, nedá sa oslniť grófskym titulom. Keď ju pýtajú za Štefana, sama o sebe pošepne: „V parte anjel a čert v čepci!”
Štefan Levický, syn Adamovej sestry. Jeho otec zomrel, keď mal rok. Matka chce dať syna na štúdiá a podporuje ho strýko Ondrej Levický. Štefan je veľmi bystrý, múdry. Adamovi vedie celú agendu, organizuje rokovania a hostiny v dome. Nakoniec sa stane druhým vicišpánom.

Ondrej Levický sa nezištne postará o bratovu sirotu a vdovu. Ako šikovný advokát im vráti niečo z majetku. Bol by rád, keby si Štefan zobral Aničku Bešeňovskú. Všetko zariadi tak, aby sa Štefan stal vicišpánom a zobral si dievčinu, ktorú má rád. Dá mu všetok majetok. Na pohľad smiešna figúrka, nosil dávno nemoderné šaty a fúzy. Večne pokašliaval.
Matiáš Bešeňovský, najchýrnejší „vábnik”, naháňač hlasov pred voľbami. Ľahko k peniazom príde a ľahko ich utratí. Chalupu má v neporiadku, deti nezaopatrené. Nerád vracal požičané. Napriek tomu, že vezme peniaze od Potockého, príjme ešte väčšiu sumu od Bešeňovského a robí vábnika opäť pre neho.
Ján Potocký je tiež kandidát na vicišpánstvo. S pomocou rodiny Levických sa ním aj stane. Má pekne upravený dom so záhradou, trávnikom a kvetinovými záhonmi. Zruší dané slovo, len aby získal hlasy Levických.
Dej. Matiáš Bešeňovský s kmotrom Petrom Barinom idú do Radošoviec. U Adama je gróf Želinský, ktorý by mal sčasti financovať Adamovu volebnú kampaň, za čo mu sľúbil Adam Aničku za ženu. Anička je milá k Štefanovi, ktorý má v ten deň najviac práce. Zemania s úľubou pozerajú na mladý pár, Adam a gróf Želinský majú iné plány. Adam pred všetkými povie, že Štefan sa až vtedy môže oženiť, keď bude vicišpánom. Strýko Ondrej Levický má zlosť na grófa a začne bystro organizovať všetko tak, aby bol Štefan vicišpánom. Dá sa zaviesť k Potockému a sľúbi mu 400 hlasov rodiny Levických, ak si po zvolení za vicišpána vezme ako druhého vicišpána Štefana Levického. Po istom váhaní a napätí súhlasí. Potocký chce na svoju stranu získať vábnika Matiáša Bešeňovského, zaplatí mu 100 dukátov, lebo za ním stála celá Bešeňová. Keď sa to dozvie Adam Bešeňovský, zaplatí mu dvesto a Mariáš „vábi" ďalej Ondrej Levický vymyslí pomstu. Matiáša zajmú a inscenujú akýsi posledný súd, aby sa polepšil, kde ho odsúdia na smrť, ale nakoniec dostane milosť a vytnú mu niekoľko palíc, čo sa rovná strate zemianskej cti. Mariáš si je vedomý, že sa to nikdy nesmie prezradiť.

Nastal deň reštaurácie. Vo Svätom Jakube sú všade šiatre, vejú zástavy, vykrikuje sa „vivat!" Chýbajú prívrženci Bešeňovského, ktorí po opici vyspávajú v hore. Hlavný išpán otvára voľbu. Prívrženci Bešeňovských neprišli, Matiáša pošlú po nich, ale tomu stačí pošepnúť: „Vykričím" a vie, čo to znamená Výsledok je viditeľný: Bešeňovskí získali 700 hlasov, Potockí 1200. Ondrejovi sa podaní zámer Prvý z rodu Levických sa stal vicišpánom Adam porážku ťažko uniesol, ale po čase dovolí Aničke, aby sa stala ženou Štefana Levického.



B. Svetozár Hurban – Vajanský

Suchá ratolesť

V 80. rokoch sa sústreďuje na zobrazovanie života „vyšších spoločenských vrstiev”. Najkompletnejší obraz spoločnosti a svoj názor na zemianstvo sa pokúsil podať v románe Suchá ratolesť.