Forma: Autor využíva ľudový jazyk s mnohými dialektizmami (driev = skôr, háby = šaty). Postavy charakterizuje i pomocou jazyka, napr. „sladkastá” Žofa oslovuje každého: „meno moje”. Rozpaky, želania postáv naplno vyjadrí pomocou nedokončenej vety (apoziotéza): Palčíková: Úroda viete, aká bola slabá... Čím je situácia vypätejšia, tým viacej zostáva nedopovedaného. Veľmi výrazné je využitie elipsy (výpustky): predtým hory-doly - teraz ani pod necht a frazeologizmov: sľubovať hory-doly.


D. Systém slovnej zásoby

Slovná zásoba je súhrn všetkých slov a výrazov v jazyku. Jadro slovnej zásoby obsahuje najčastejšie používané slová a mení sa najpomalšie. Individuálny slovný fond býva rozdielny. Môže byť pasívny (bohatší) alebo aktívny.
Slová v slovnej zásobe tvoria systém:

1. podľa vecného významu.
a) 10 slovných druhov
b) jednovýznamové (vlastné mená, odborné názvy), viacvýznamové, onomatopoje (zvukomalebné), ostatné slová
c) neodvedené, odvodené, zložené
d) synonymá (rovnoznačné): panovať - vládnuť, les – hora
e) homonymá (rovnozvučné): ucho, očko, nos, nos!, byť, biť
f) antonymá (opozitá, protiklady): deň – noc, starý – mladý)
g) paronymá (zvukovo a gramaticky podobné, významom rozdielne): hudobný – chudobný, exkavátor – eskalátor
h) súradné - nesúradné (významovo nadradené, podradené): dub, buk, javor, strom - dub

2. podľa dobového výskytu:
a) zastarané (archaizmy): kantor – učiteľ, kramár – obchodník; (historizmy): dereš, pandúr, meruôsmy rok
b) novovznikajúce (neologizmy)

3. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:
a) neutrálne (nocionálne): zem, ísť, široký
b) štylisticky príznakové:
– spisovné: odborné, hovorové, básnické
– nespisovné: nárečové, slangové, vulgárne, žargónové;

4. podľa expresivity:
a) neutrálne (nocionálne)
b) citovo zafarbené (zjemňujúce – melioratíva: syn – synček); (zhoršujúce – pejoratíva: chlap – chlapisko)

Slovná zásoba sa mení a vyvíja. Vznikajú nové slová, a to odvodzovaním, skladaním, univerbizáciou, multiverbizáciou). Mnohé z nich zdomácneli (volejbal, chaos). Niektoré slová sme prevzali v doslovných prekladoch (kalkoch) – geografia, attaché (pridelenec). K cudzím slovám patria aj internacionalizmy (emócia, favorit, laser).



Realizmus vo svetovej literatúre

19. storočie je charakteristické: priemyselnou revolúciou, zanikaním feudalizmu a rozvojom kapitalizmu založenom na moci peňazí s rozvojom priemyslu je spätý aj rozvoj prírodných vied (za skutočné hodnoty sa považovali len tie výsledky výskumov, ktoré sa dali overiť experimentom alebo uskutočniť v praxi. Rozvoj prírodných vied ovplyvnil aj myslenie – pozitivizmus. Spisovatelia sa snažili objektívne zobraziť skutočnosť, reálny život, ľudské vzťahy a charaktery. Zobrazovali človeka v prostredí v ktorom žije, nielen v zhode, ale aj v konfliktoch. Umeleckú metódu tohoto zobrazovania nazývame realizmus. Je založený na analýze charakteru v jeho historicko-spoločenskej súvislosti, na vykreslenie typických charakterov (lakomec, úžerník) v typických okolnostiach. Pozornosť obracia ku konkrétnemu všednému životu, postavy nachádza vo všetkých spoločenských vrstvách začínajúc podsvetím a končiac kruhmi buržoázie a aristokracie. Autori sa prostredníctvom postáv stávali kritikmi spoločnosti a ich diela sú buď obžalobou alebo výsmechom. Realizmus je reakciou na predchádzajúce smery, najmä romantizmus, predstavuje ďalší stupeň vo vývine slovesnej tvorby. Romantizmus pred rozumom uprednostňuje cit, tvorbu charakterizuje predstavivosť a fantázia, realizmus naopak zobrazuje skutočnosť, všedný život a to na základe spoločenskej a vlastnej skúsenosti. Pre romantizmus existovala predovšetkým história a vízia budúcnosti, pre realizmus hlavne súčasnosť. Romantici a ich hrdinovia sú búrliváci, osamotení, výnimoční, vzbura je individuálna a charakteristická je bezvýchodiskovosť, realistický človek je človek v konkrétnych spoločenských situáciách a v konkrétnom prostredí. Romantický hrdina v snahe vykonať hrdinský čin hynie skôr ako zasiahne, oproti tomu hrdina realizmu ako postava nového literárneho smeru je determinovaný pozitivizmom, typizáciou. V romantizme sa písali poviedky a novely, v realizme prevláda román