Morálne čisté postavy bývajú u Balzaca pasívnymi obeťami (pani Grandetová, starý muzikant Pons z knihy Bratranec Pons). Balzac s otriasajúcou pravdivosťou, vykreslil rôzne prostredia, vrátane vidieka. Akú oporu proti meštiackej predajnosti hľadal napríklad v katolicizme, ale ako realista neúprosne vykreslil obraz upadajúcej šľachty a dokázal vytvoriť aj postavu takého zloducha, akým bol jezuitský kňaz vo Farárovi Tourskom. Láska je v spoločnosti autorom vypočítavej špekulácie a city sa často redukujú na sebectvo a pomstu, ako je to v knihe Sesternica Beta.
Kompozícia Balzacových románov zodpovedá ich zámeru. Dôležitú úlohu hrajú opisy prostredia a vsuvky, ktoré uvádzajú do deja postavy a vytvárajú ich charaktery. Okrem uvedených románov napísal aj Žartovné poviedky a dve divadelné hry: tragédiu Macocha a komédiu Špekulant.

Gustave Flaubert zobrazoval psychickú krízu človeka v spoločnosti. Bol znalcom psychiky, postavy sú odrazom vtedajšej spoločnosti, vedel výborne vykresliť ich charaktery. Bol predchodcom naturizmu. Napísal romány Pani Bovaryová, Citová výchova, Salambo.

Guy de Maupassant napísal spoločensko-kritický román Belami (Miláčik), román Mont-Oriol, Guľôčka. Na živote rôznorodých postáv (sedliaci, podnikatelia, aristokracia) zosmiešňuje honbu za majetkom.
Na francúzsky realizmus nadväzoval naturizmus. Znaky: úsilie o vystihnutie životnej pravdy, chápanej v duchu pozitivizmu, človek ako súčasť prírody, predurčený tvor pôsobením dedičnosti a vplyvom prostredia: Emile Zola do literatúry zaviedol naturistický román: Germinal. Zabijak. Ťažké životné a pracovné podmienky robotníkov Nana.


D. Ruská literatúra

Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Bol 10 rokov vo vyhnanstve na Sibíri, jeho dielo je odrazom všetkých spoločenských vrstiev v Rusku v čase narastania moci statkárstva a buržoázie. Sústredil sa na mestský život drobných meštiakov. Postavy sú zväčša zle platení úradníci, študenti, rodiny skrývajúce biedu a závislosť od úžerníkov (Ponížení a urazení). Jeho cieľom a filozofiou bolo prekonať zlo dobrým. Osudy ľudí, ktorí sa dostali na vyhnanstvo na Sibír (Zápisky z mŕtveho domu). Slávu mu priniesli romány: Idiot, kde hrdina chce prekonávať zlo láskou, ale stroskotáva, Bratia Karamazovi. V románe Zločin a trest chudobný študent Raskoľnikov zavraždí úžernícku s myšlienkou, že odstráni škodlivú bytosť, no do plánu mu vojde jej sestra, a tak sa stal dvojnásobným vrahom. Nie je presvedčený o svojej vine. Neskôr si uvedomuje ťarchu svojho zločinu a prizná sa.

Lev Nikolajevič Tolstoj sa zúčastnil na obrane Sevastopoľa, organizoval pomoc hladujúcim, na konci života sa riadil učením „neprotiviť sa zlu”. Románová epopeja Vojna a mier vyzdvihuje hrdinstvo ruského ľudu pri obrane vlasti v období napoleonských vojen. Na princípe konfrontácie je zobrazený osobný i spoločenský život, vidiek a mesto, príroda a história, ale aj historické postavy (Kutuzov, Napoleon, cár Alexander). Napoleona zobrazil ako človeka, ktorý nepochopil svoje postavenie a stal sa nepriateľom ľudstva. V románe Anna Kareninová rieši tragický konflikt medzi hrdinkou a spoločnosťou, ktorá jej neodpúšťa to, že uniká s prázdnoty svojho manželstva (jej muž, karierista, sa bál škandálu a odpustil jej i neveru), zvolí si smrť ako únik u neriešiteľného konfliktu. Román nie je len hľadaním zmyslu lásky a rodiny v ľudskom živote, psychologickou sondou do vnútra ženskej duše, ale aj obrazom Ruska – zachytáva rozmach železničnej dopravy ako znamenie zhubnej mestskej kultúry.

Ivan Sergejevič Turgenev napísal román Otcovia a deti, zb. poviedok Poľovníkove zápisky.
Nikolaj Vasilievič Gogoľ napísal román Mŕtve duše, v ktorom podnikateľ Čičikov chodí po Rusku a skupuje duše mŕtvych nevoľníkov.

Anton Pavlovič Čechov napísal dielo Chameleón, kde pranieruje pretvárku, v diele Smrť úradníka zasa strach. Je autorom hier Čajka, Ujo Vaňa, Višňový sad.


Česká literatúra

Jan Neruda v zbierke Hřbitovní kvítí vykreslil pochmúrnu spoločenskú situáciu (Bachov absolutizmus), v zbierke Písně kosmické prirovnáva vesmír k človeku, Povídky malostranské.

Alois Jirásek napísal trilógiu Mezi proudy, kde opísal vznik husitského hnutia, Proti všem opísal vlnu ľudského odporu pod vedením Jána Žižku, Bratrstvo, ktoré sa skladá z troch častí: Bitva u Lučence, Mária, Žebráci, kde opísal boj Jiskrovcov a Huňadiovcov, spojenie Jiskrovcov so Slovákmi, výhra husitov a prímerie, vnútorný rozklad husitského hnutia a jeho porážka.