Konôpka bol vyššej, plecnatej postavy, ale pritom štíhly. Ako 20-ročný ušiel s teológmi do Nemecka a stal sa protestantským kňazom. Osud cirkvi ho bolel. Boli to pre protestantov ťažké časy. Mal dobré srdce a často si on sám odtrhol od úst, aby mali iní.
Dej sa začína odohrávať v malej dedinke Oravskej Magury. Tam Adam pasie statok, keď sa dozvie krutú zvesť, že mu obesili otca. Vyberá sa do sveta, na zárobok. Po ceste však stretá pána, ktorý bije poddaných. Nemôže sa na to pozerať, vytrhne pánovi z ruky valašku a vybije ho. Na úteku sa zamýšľa na tým čo vykonal, že nie veľmi dobre spravil. Uteká do mesta, kde sa môže lepšie ukryť. Pri príchode počuje bubeníka, ktorý oznamuje odmenu za jeho zlapanie. Aby sa zachránil život, vstupuje do vojska, lebo iba oni ho pred šľachtou ochránia. Skoro však zistí, že sú vo vojsku ťažké pomery. Utečie a ukryje sa v blízkom zámku protestantov, kde robí čeľadníka. Praskovský sa poteší, že katolíka Imricha Markoča ubili a chráni ho. Tu sa stretáva s Betkou, jeho láskou. Jedného večera, keď Adam pomáha Zoši nosiť prádlo, uvidí ho doteraz divoko zabávajúce sa panstvo a posilnené vínom si ho popletie s mátohou. Veľmi sa preľaknú a Praskovská potratí. V druhý deň Adama zavrú do temnice, lebo sa dozvedia, kto bol na príčine celého zjavu. Rozsudok je krutý: odsúdili ho na škripec, a potom ho mali obesiť. Na hrade pôsobil protestantský kňaz Konôpka. Cíti, že Praskovskí sú pre protestantizmus stratení. Keď sa dopočuje, čo je s Adamom, vyslobodí ho a ujdú. Ondrej Praskovský sa ich rozhodne prenasledovať, avšak podivnou náhodou, sa z neho stáva korisť. Chytia ho zbojníci a kruto ho mučia. Tu prichodia Konôpka s Adamom, a keďže sú obaja dobrého srdca ťažko raneného Praskovského vyslobodia. Nájdu azyl v Kaštieli. Vrúcne ich prijmú, najmä kvôli protestantizmu. A keď sa dozvedia, čo sa ako stalo, sú ešte milší. Praskovský sa pomaly lieči a tu nachádza Adam s Konôpkom najpokojnejšie obdobie za štyri týždne ich spoločného života. Rodine Praskovského pošlú oznámenie, že ich syn žije a je v dobrej opatere. Konôpka tu nachádza lásku svojho života, ktorá je však vydatá. Je to pani Klára, manželka Rovnianskeho zemana. Ich láska nie je naplnená, lebo Konôpka s Adamom opäť z Kaštieľa utekajú. Teraz do Trnavy. Adam sa tam stretáva s Betkou a postupom času vstupuje do jej rodiny. Stáva sa jej mužom. Praskovský prestupuje v Trnave ku katolíkom. Kvôli peniazom. Jeho úlohou je však odstrániť istého kalvínskeho kňaza z Trnavy. Do týchto intríg sa zapletie i Konôpka, ktorého odvážajú do Praskovského hradu. Adam sa na to nemôže pozerať. V noci uteká preto ku protestantom a všetko im vyrozpráva v snahe zachrániť Konôpku. Útok protestantov na vozy prevážajúce väzňa sa podarí. Všetko sa potichu urovná a Konôpka je voľný. O päť rokov neskôr pošepol „zlý duch” Betke, aby vyjavila svojej najlepšej priateľke Judite, ako Adam vyslobodil Konôpku. O tri dni už celá Trnava vedela, ako sa to stalo. Adama Šangalu sťali na trnavskom námestí 10. 3. 1628 za účasti meštianstva.


E. Opis

Opis je jazykový prejav, ktorým sa majú jednoducho a výstižne vyjadriť hlavné a podstatné znaky zobrazovaného predmetu alebo javu. Môže byť statický (opisuje objekt v stave pokoja) alebo dynamický (opisuje objekt v pohybe alebo opisuje následnosť činnosti pri výrobe niečoho – opis pracovného postupu).
Ak sa nehybný objekt opisuje tak, ako ho vníma pohybujúca sa osoba ide o opis s dejovým rámcom (dejový opis). Je častý v reportáži a v umeleckej literatúre.

Pri opise zložitejšieho prístroja alebo pracovného postupu býva často zmiešaný útvar statického a dynamického opisu (hybrid).
Praktický opis je jednoduchý, používa termíny, ktoré môže pochopiť i laik. Odborný opis používa odbornú terminológiu daného oboru. Postoj autora je objektívny. Cieľom odborného opisu je poučiť prijímateľa o zobrazovanej veci. Používa dvojčlenné vety a súvetia (najmä podraďovacie). Umelecký opis (náladový) oboznamuje čitateľa s vlastnosťou spoločenských a prírodných javov, s vlastnosťami postáv. Využíva podst. a príd. mená (statický), slovesá (dynamický opis) a rôzne umelecké prostriedky. Opis, ktorý vystihuje príznačné črty postáv, ich duševné i telesné vlastnosti, sa nazýva charakteristikou.

Kompozícia opisu závisí od jeho funkcie. Kompozičný postup môže byť rôzny (opis zhora dolu, od podstatných znakov k menej podstatným, od celku k častiam a pod.).
Jazykové prostriedky opisu: podstatné mená, príd. mená, príslovky spôsobu a miery, slovesá, odborné termíny.
Štylizácia opisu závisí od druhu opisu. V statickom, odbornom opise prevláda menné vyjadrovanie, trpný rod (pasívum) a polovetné príčasťové konštrukcie. V opise pracovného postupu prevláda slovesné vyjadrovanie (v 2. os. pl. rozkazovacieho spôsobu alebo v 1. os. pl. oznamovacieho spôsobu). Je potrebné používať v jednom opise rovnakú slovesnú osobu a dodržiavať časovú následnosť činností.
Cieľom opisu je poučiť prijímateľa o zobrazovanej veci alebo jave.
Svetová a slovenská literárna moderna

Termín moderna označuje umelecké smery z konca 19. a začiatku 20. storočia: symbolizmus, impresionizmus, parnasizmus, dekadencia. Tvorba literárnej moderny zjednocuje zdôrazňovanie významu, miesta a jedinečnosti autorského subjektu. Tvorca literárneho diela sa modeluje do postavenia osobnosti, ktorá až precitlivelo vníma a reaguje na dramatickú prítomnosť. Príznačný je tu rozklad spoločenskej atmosféry, etiky a filozofie.
Parnasizmus je literárny smer, ktorý sa sformoval vo francúzskej poézii paralelne so symbolizmom. Odmietol spätosť umenia so spoločenskou realitou, tvrdil, že zmyslom umenia je dokonalá krása. Motívy preberal z minulosti, najmä z antiky.
Symbolizmus ako literárny smer vznikol na konci 19. stor. vo Francúzku, ako reakcia na naturalizmus a parnasizmus. Usiloval sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez estetický zážitok tvorcu, pričom za svoj poetický nástroj určili symbol. V rušnom živote si vybrali osamelosť básnickej tvorby. Vyzdvihovali ducha nad hmotou.
Do dekadencie (úpadok) sa zaraďovali básnici, ktorí opustili tradičnú (normatívnu) poetiku.
Prekliati básnici boli nepochopení a sociálne vykorenení zo spoločnosti. Cez poéziu hľadali únik z reality.