Zbierku Pašovanou ceruzkou napísal v ilavskom väzení v r. 1940. Zachytil v nej atmosféru ilavskej väznice a tragické osudy politických väzňov. Je tu motív cesty, spojený s kolobehom ľudského života, motív spriaznenosti človeka s pozemskými živlami, motív zastaveného času symbolizovaný nehybnou riekou Váh a protifašistické zameranie.
V zbierke Stamodiaľ a iné sú dominantné osobné tragické motívy súvisiace so stratou osobnej slobody v 50-tych rokoch.


E. Nadrealizmus

Nadrealizmus (niečo nad skutočnosť). V 30-tych rokoch na Slovensku vystúpila skupina mladých básnikov – nadrealistov, ktorí zareagovali vo svojej tvorbe na blížiace sa nové vojnové obdobie, veľmi boli sympatickí Novomeskému, odmietali ich Poničan, Ľudo Ondrejov. 4 zborníky Áno a nie (1938 - Avangarda 38) vyslovili svoj filozofický a umelecký program, v ktorom neodmietali romantizmus (J. Kráľa), symbolizmus (I. Krasku), ale nadchýňala ich aj európska avantgarda (surrealizmus). Sen a skutočnosť, Vo dne a v noci, Pozdrav. Predstavitelia: Rudolf Fábry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Pavol Bunčák, Ján Brezina, Július Lenko, veľmi ovplyvnila aj Rudolfa Dilonga. Teoretikom a propagátorom nadrealizmu bol Mikuláš Bakoš.
Nadrealisti sa vzbúrili proti dobe, ovplyvnilo ich blížiace sa vojnové obdobie, vo vojnovom období sa k nadrealizmu prikláňal Pavol Horov. Naša nadrealistická avantgarda čerpala prvé poznatky a podnety zo surrealizmu z českej (Nezval), francúzskej poézie - Appollinaire, Breton, Tzara, Eduard, Baudelaire, Lautréamont.
Surrealizmus založil André Breton v r. 1924 vydaním Manifestu surrealizmu. „Surrealizmus je čistý psychický automatizmus, je to diktát myšlienok, zbavený akejkoľvek kontroly rozumu. Spočíva na viere vo všemohúcnosť slova na viere vo vyššie formy asociácie.

Znaky nadrealizmu: Nadrealisti sa snažili podať protest proti dobe a protest a vzburu proti zastaralému básnickému umeniu. Básniam chýbala logika, boli nezrozumiteľné, neobsahovali interpunkciu, rým, rytmus, básnické prostriedky, slohy, atď. Snažili sa dať básniam novú tvár. Opierali sa o javy podvedomia (o sen a fantáziu), snažili sa na čitateľa pôsobiť vizuálne. Pri čítaní básní musí mať čitateľ určité vedomosti, poznatky, sústredenie, rozmýšľanie, ktoré mu pomôžu pri rozbore básne. Tvorba nadrealistov končí po 2. sv. vojne.

Medzi zakladateľov nadrealizmu patrí Rudolf Fábry zbierkou Uťaté ruky inšpirovanou dadaizmom, poetizmom i surrealizmom. Využíva momentálne nápady a približuje sa reči detských rečňovaniek.
Svet s jeho protirečeniami zobrazil v zbierke Vodné hodiny, hodiny piesočné, v ktorej využíva pásmové útvary, vrchol nadrealizmu predstavuje skladba Ja je niekto iný. Jadro vzniklo počas 2. sv. vojny. Svetom hrôz sprevádza autora postava Fénea, druhého „ja”, vízie zániku kontinentov, masovej smrti vyjadrujú úžas nad ľudskou tragédiou, ale v závere Ja som to vyjadruje už optimizmus vyplývajúci z oslobodenia.


F. Publicistický štýl a jeho žánre

Publicistický štýl (žurnalistický štýl) sa používa v oblasti publicistiky.
Charakteristické vlastnosti: písomnosť, monologickosť, informatívnosť, variabilnosť, aktualizovanosť a zrozumiteľnosť. Má nielen informovať, ale aj presviedčať, poučovať a zaujať.
Člení sa na žánre:

1. spravodajské (správa, riport, interview, oznámenie, komuniké, inzerát, plagát, referát)
2. analytické (úvodník, komentár, glosa, posudok, recenzia, kritika, pamflet, karikatúra, polemika)
3. beletristické (fejtón, reportáž, črta, causerie, stĺpček).

Spravodajské žánre sú krátke, aktualizované, adresné. Analytické žánre majú popri oznamovacej funkcii aj presvedčovaciu. Majú blízko k výkladovému slohovému postupu. Beletristické žánre sa často zábavnou formou obracajú k čitateľovi. Využívajú pestré výrazové prostriedky.

Pre publicistický štýl uplatňovaný v tlači sú významné kompozičné prostriedky, najmä titulok, plastickosť písma a typografická úprava textu. Titulok v novinách musí byť zrozumiteľný a informačne nasýtený. Niekedy sa dopĺňa podtitulkom. Plastickosť textu sa dosahuje rôznymi druhmi a hrúbkou písma.
Vo väčšine žánrov sa z gramatických prostriedkov využíva 3. os. sg. alebo pl., min. čas a dokon. vid slovies.


Lyrizovaná próza

Po roku 1918 začali do slovenskej prózy popri realistických tendenciách, ktoré nadväzovali na kritický realizmus, alebo ho tvorivo rozvíjali, spontánne i programovo prenikať lyrizačné tendencie. Ich šíriteľov združovala túžba po novom, pôsobivejšom umení, oboznamovali sa s modernými smermi, túžili po „svetovosti".