A. Margita Figuli

Tri gaštanové kone

Je to novela s rozprávkovým charakterom – ťažký život, láska, sokovia v láske, stanovenie skúšok, dosiahnutie šťastia, víťazstvo dobra
Témou je boj dvoch mužov o ženu, boj medzi dobrom a zlom.
Kompozícia: Novela sa odohráva v dedinskom prostredí na Orave a Turci v časoch hospodárskej krízy (upadal obchod s drevom, častá strata zamestnania). Autorka v diele vykresľuje reálny obraz života a vzťahov na dedine, spojitosť človeka s prírodou. Využíva kontrast dobra a zla – Peter a Zápotočný. Snaží sa vyjadriť, že zachovávanie mravných hodnôt, dobra, čistej lásky býva odmenené. Podľa samotnej autorky symbolizujú tri gaštanové kone aj silu, vášeň a čistotu. Kôň je aktérom pomsty, spravodlivosti, trestu – ako v rozprávke. Tri gaštanové kone predstavujú istý majetok, číslovka 3 (rozprávková) je v nazve diela, 3-krát príde Magdaléna takmer o život pod kopytami koňa.

Hlavnou myšlienkou diela je, že iba verná a čistá láska prekoná všetky prekážky a nakoniec zvíťazí. Za dobro a lásku sa oplatí bojovať, pretože raz zvíťazí dobro nad zlom, ako v rozprávke.
Postavy. Magdaléna je krásna, nežná, dobrá, citlivá, ale týraná Zápotočným, za ktorého sa vydala, lebo ju znásilnil a čakala s ním dieťa. Neprestala ľúbiť Petra a stále dúfala, že príde, dodržiava kresťanské a mravné hodnoty. Peter, pasívna postava, o lásku nebojuje.
Peter je chudobný, má rád prírodu a zvieratá, dobrý a statočný, Magdu si nezískal sľubmi, ale skutkami, správal sa ku každému úctivo, bol za Magdu ochotný položiť i vlastný život, jeho život bol bez Magdy prázdny; Peter (princ) musí zdolávať prekážky, aby získal ruku svojej princeznej (Magdalény).
Zápotočný je záporná postava, bohatý sedliak, príležitostne pašoval kone, ale len zo zábavy, týral kone. Zachádzal surovo s Magdalénou, pyšný, namyslený, pije, vo všetkom vidí zlo, vyhráža sa, nestojí o zmierenie s Petrom, vysmieva sa mu, je nešťastný, lebo vie, že Magda ho neľúbi.
Maliarička je záporná postava, Magdalénina matka, tvrdá, panovačná, lakomá, ženie sa za bohatstvom, peniaze má radšej ako vlastnú dcéru a jej šťastie.
Maliarik nebránil láske Petra a Magdalény, z jeho očí bolo cítiť lásku k človeku, nedokázal sa postaviť proti vôli svojej ženy.

Citáty. „... pre človeka, ktorý má odvahu, nikdy nieje neskoro.”
„... udalosti v živote súvisia ako ohnivká na reťazi.”
„Ako vidno, život nezastal pri mojom trápení. Zvyčajným tokom unášal slasti i strasti ostatných, akoby mňa ani nebolo. Nuž, hľa, človek – nepatrné semiačko v kolobehu sveta.”
„Myslel som na všetky vrchy a doliny, cez ktoré sme spolu mohli spolu kráčať. Myslel som na všetky mestá a dediny, ktoré sme mohli prejsť šťastní a veselí. Myslel som na všetky dni a roky, ktoré by sme vyplnili našim životom.”
„Byť dievkou, vybral by som si podľa srdca a cti. Díval by som sa na statočnosť, a nie na mešec.”
„So svojím svedomím nekupčím a ľudí nezrádzam ako Judáš Krista ...”

Štýl je jednoduchý, rozprávačom je Peter – počas spiatočnej cesty do Turca si spomína na udalosti predchádzajúcich rokov, rozprávanie je obohatené o úvahy, podrobný opis charakteru ľudí i opis prostredia. V diele sa nachádzajú aj biblické motívy. Jazykové prostriedky: autorkin slovosled, archaické a nárečové slová, citáty z Biblie. Umelecké prostriedky – príklady: meno ma preniklo ako klinec, ako oblúk rúk črtal sa nad parami vody železný oblúk mosta, nebo sa podlievalo krvou, plamene vyrástli do zlatého stĺpca, rosa podobná sklenenému hrachu

Zápletka. Magdaléna a Peter, ktorí sa poznajú od malička, si sľúbia večnú lásku a vernosť. Peter odchádza a Magdaléna svoj sľub nedodrží nie však jej vinou. Na naliehanie svojej matky, ale i preto, že ju Zápotočný zneuctí, rozhodne sa Magdaléna vydať za Jána Zápotočného. Jej život sa s týmto krutým a surovým mužom stáva pre ňu ťažký. Jano ju psychicky aj fyzicky týra. Jej utrpenie sa skončí, keď Jano zomiera pod kopytami gaštanového koňa, ktorému vypaľoval meno tulák. Táto prezývka patrila Petrovi. Peter sa vráti, ako Magdaléne sľúbil a začínajú svoj spoločný a šťastný život.

Dej. Peter a Magdaléna sa mali radi už od mala. Magdaléna sa však s rodičmi odsťahovala, a tak Peter musel ísť požiadať o jej ruku až na Oravu. Cestou tam stretol jej bratranca Greguša a Zápotočného, ktorý pašovali kone. Pripojil sa k nim, lebo sa mu splašil kôň. Cestou spoznal Zápotočného zákernú povahu. Aj on išiel požiadať Magdalénu o ruku, preto sa Petrovi vyhrážal a chcel mu poraniť koňa. Keď došli do dediny, Peter sa tajne stretol s Magdalénou, bola šťastná, ale plakala, sľúbila mu stretnutie pri včelíne, no tam nedošla, lebo mala v stajni úraz. Peter včas pribehol a zachránil ju. Keď ju doniesli do izby, Zápotočný chcel Petra s pytačkami predbehnúť, Peter musel odísť z izby, a vtedy Zápotočný požiadal o Magdaléninu ruku. Maliarička súhlasila. Chcela jeho peniaze, na Magdalénine city nebrala ohľad. V dedine sa konali svätojánske ohne a na nich sa Magdaléna stretla s Petrom a stanovila mu podmienky: ak si ju chce vziať, musí postaviť dom, začať sa živiť „normálnym” povolaním a prísť pre ňu na troch gaštanových koňoch, ktoré boli symbolom ich lásky, nového postavenia, dodržania sľubov, znakom stretnutia. Zákerný Zápotočný si ich tajne vypočul, začal Magdaléne nadávať a biť sa s Petrom. Peter bol silnejší, a tak zvíťazil, no pred rozzúreným Zápotočným museli utekať. Keď prišli do dediny, rýchlo sa rozlúčili a Peter hneď odišiel do rodného kraja, aby mohol splniť