referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Henrieta
Nedeľa, 28. novembra 2021
Všetky maturitné otázky z literatúry a slohu
Dátum pridania: 14.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lienka77
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 89 501
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 249.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 415m 50s
Pomalé čítanie: 623m 45s
 
Pre úspešnosť každého prejavu je dôležitý úvod a záver. Dobrý rečník ich povie naspamäť. S úvodom súvisí aj oslovenie. V kompozícii jadra je dôraz na vecnom odôvodňovaní a dokazovaní. Má byť nadväzné a postupné, názorné, konkrétne a zrozumiteľné.

Klasicizmus

Klasicizmus (z lat. classicus - vynikajúci, vzorový, príkladný) je umelecký smer v 17. – 18. stor., ktorý vznikol a vrcholil na francúzskom kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta XIV. Odtiaľ sa rozšíril do celej Európy, prevažne pre potreby dvornej spoločnosti. Spoločenské a politické podmienky vzniku boli sociálne nepokoje, 30 ročná vojna, protireformačné hnutie, manufaktúr a obchodu, vytvorenie buržoázia (mešťania) a vznik absolutistických monarchií.


Klasicisti videli zmysel umenia v napodobňovaní prírody. Vzorom sa pre nich stalo antické umenie, najmä Aristotelove názory na hľadanie a objavovanie krásy v pravde a napodobňovaní prírody. Klasicistická literatúra si podľa antického vzoru určila pravidlá, ktoré má literárna tvorba rešpektovať. Rozlišovali na „vysoké" a „nízke" žánre. K vysokým patrila óda, elégia, epos, tragédia, k nízkym bájka, satira, komédia a nepripúšťalo sa ich prelínanie. V duchu týchto pravidiel vysoké žánre spracúvali vznešené (nadčasové) námety a ich hrdinovia boli príslušníci vysokých vrstiev, vládcovia, veľmoži, vojvodcovia. Komický živel bol príznačný pre nízke žánra, zo života nižších vrstiev a zo súčasnosti. Dôležité bolo, že vo vlastnej interpretácii látky sa klasicisti orientovali na racionalistickú filozofiu Reného Descarta ktorej princípom je istota vlastného myslenia.

Idea slovanskej vzájomnosti v 20. rokoch 19. stor. sa na vedúce miesto literárneho vývinu dostáva generácia, ktorá sa formovala v politickej a duchovnej atmosfére napoleonovskej Európy. Účasť Ruska na víťaznom boji proti Napoleonovi a uvedomenie si príbuznosti s týmto najväčším slovanským národom vzbudilo v menších slovanských národoch vieru, že Slovanov čaká v budúcnosti významné poslanie v dejinách Európy. Hlásala ju evanjelická časť inteligencia (Šafárik a Kollár). Slovanský národ tvorili 4 kmene: srbo – chorvátsky, poľský, ruský, česko – slovenský. Kollárova teória bola, že tieto kmene budú úzko spolupracovať v oblasti kultúry.

Idea čechoslovakizmu neuznáva rozdelenie česko – slovenského kmeňa a slovenčina sa chápe ako nárečie češtiny (J. Kollár: Hlasové o potrebe jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky). Nemecký filozof J. Herder veril v humanistický vývoj ľudstva. Domnieval sa, že práve Slovania budú nositeľmi tohoto smerovania, predpovedal im veľkú budúcnosť.

A.Ján Kollár

Bol predstaviteľom slovenskej klasicistickej literatúry. Študoval v Bratislave a v Jene (Nemecko). Písal po česky.

Slávy dcéra

Je zo žánrového hľadiska lyrickoepická skladba. Podnety ktoré ho viedli k napísaniu bola láska k Frederike Schmidtovej, ktorú si mohol vziať za ženu až po smrti jej matky, nemecký nacionalizmus, ktorého prejavy si všimol na oslavách Lutherovej reformácie a tie ho viedli k obavám o osud Slovanov a cesty po Nemecku, na ktorých sa stretával s bývalým osídlením Slovanov, Slovanov tam pripomínali už len slov. názvy miest, riek, pohorí. Obával sa, že tak ako vyhynuli Polabský Slovania, vyhynie celý slovanský národ.

Kompozícia: Skladá sa z Predspevu a 5 spevov (1. Sála; 2. Labe, Rén, Vltava; 3. Dunaj; 4. Léthé (slovanské nebo); 5. Acheron (slovanské peklo). Slávy dcéra vyšla v dvoch vydaniach. Prvé vydanie obsahovalo Predspev a 3 spevy a druhé Psedzpev a 5 spevov. Predspev je písaný časomerným elegickým distichom (časomiera - striedanie krátkych a dlhých slabík; elegické distichon - gréc. dvojveršie zložené z daktylského hexametra a pentametra s neúplnou 3. a 6. stopou).

Hlavné myšlienky Predspevu: Žiaľ nad minulosťou a prítomnosťou Slovanov – zotročovatelia sú príčinou vymretia Slovanov. Lokalizuje územie Slovanov. Volá po pomste a končí nádejou, že činom a prácou možno obrodiť národ.

Aj, zde leží zem ta před okem mým slzy ronícím,
Nékdy kolébka, nyní národu mého rakev.
Stůj, noho! Posvätná místa jsou, kamkoli kráčíš,
K obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled,
Neb radeji k velikému prichýl tomu tam se dubisku,
Jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časúm.

Dej: Bohyňa Sláva, predstavujúca slovanstvo, sa sťažuje v rade bohov, aké krivdy museli Slovania v minulosti pretrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Milek, syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila ich medzi popredné národy sveta. V obraze Míny (dcéry Slávy) vytvoril ideál slovanskej devy, ktorá ho sprevádza na ceste po slovanských krajoch.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.