Slabiny pod vpadnutými bokmi sa im chveli ako v zimnici a okolo chriap i v očných kútikoch usadzoval sa im lepkavý šliam, na ktorý sadalo množstvo múch, zatiaľ čo ovady a veľké bzučiace sršne vyhľadávali citlivé miesta popod slabiny, na bruchu a nad pyskom.” Šimon s Drakom sa stávajú súčasťou prírody. Pohybujú sa ticho a obozretne ako iné tvory v lese, ktoré sa ani nevyplašia, keď ich zavetria.

Kompozícia diela je komplikovaná, autor tu experimentoval. Na jednu udalosť sa pozerá z pohľadu viacerých postáv. Napr. príchod Draka Evinými, Šimonovými očami a očami dediny. Na lásku Evy k Drakovi sa pozerá na začiatku, aj v spomienkach starej mamy Evy. Osoba rozprávača sa mení (je trojnásobná), najprv je rozprávač v 3. os. sg., neskôr priberá k sebe aj čitateľa alebo postavu a objaví sa v 1. os. pl. Ideovú osnovu tvorí Drakovo hľadanie cesty k ľuďom a oslava základných hodnôt života (lásky, priateľstva, cti, prírody).

Prvky naturizmu:
 výnimočnosť postáv – Drak je akoby nadprirodzenou postavou
 zrastenosť hrdinov s prírodou – jednoliatosť prírody a deja, ich spätosť, napätie, tatranská príroda prerastá postavy, ovplyvňuje ich nálady i rozhodnutia (zápas s prírodným živlom (oheň), voly a psy Drakovi rozumejú, pomáhajú mu
 redukcia sujetu
 vytrhnutie z historického času, existuje len rozprávačský čas
 rozprávkovosť – víťazstvo dobra nad zlom, vina – trest, celý príbeh je rozprávkou, ktorú rozpráva Eva svojim vnúčatám

Kompozícia. Je viacvrstvová, zakladá sa striedaní zorných uhlov z hľadiska Evy, Šimona a dediny, skladá sa z 12 kapitol označených číslom a epilógu. Dielo je uvedené mottom: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku.” – J. Conrad: Lord Jim.
Postavy sú kontrastné – Eva, Šimon sú dobré postavy a Drak je navonok zlá postava. Drak je kontrastný sám o sebe – dedina mu prisudzuje všetky zlé vlastnosti a on taký nie je.

Dej. V Leštinách sa rozniesla zvesť, že sa po dlhom čase vrátil Drak. Keď bol malí našiel ho na ceste starý hrnčiar Lepiš Madlušovie, ktorý bol slepý a vychoval ho. Slepý hrnčiar raz spí dol do jamy. Martin ho našiel, ale skôr ako by bol zavolal pomoc hrnčiar zomrel. Neskôr sa na dedine začalo valiť nešťastie za nešťastím a dedina Martina začala zo všetkého viniť a prezývať Drak. Chceli mu aj chalupu podpáliť, ale nakoniec im v tom zabránil. Raz ho našli v tej istej jame, kde spadol aj starý Lepiš. Mal ranu na čele. Liečila ho Eva, ktorá bola doňho zaľúbená. Dedina si o nej začne povrávať, že s ním čaká dieťa. Po vyliečení Drak odišiel bez rozlúčky z dediny, aby nespôsoboval bolesť. Keď sa vrátil dedina hneď ožila. Ženy sa hneď začali prežehnávať a muži nadávať. Jedného dňa prišiel do krčmy pastier dobytka z hôr so správou, že vypukol požiar a odrezal dobytku cestu. Do miestnosti, kde sa radili richtár a boženíci, vošiel Drak a povedal, že on voly zachráni, keď ho za to nechajú žiť v dedine. Richtár súhlasil, ale len pod podmienkou, že ak sa do týždňa nevráti, podpália mu dom. S Martinom poslal richtár Šimona (Evin muž), hlavného soka Draka. Voly našli a potom ich hnali okľukou do dediny. Na jednom salaši dal Drak list chlapcovi, aby išiel do Leštín so správou, že to za jeden týždeň nestihnú, ale, že voly sú v poriadku. Pri zostupe z hôr sa stretli s dvoma Poliakmi (pašerákmi dobytka) a tľapli si z Drakom do dlane. Šimon, ktorý to z diaľky pozoroval, si myslel, že dobytok im predal a vrhol sa na Draka. Ale Drak ho premohol. Drak ho zavrel do koliby. Keď sa Šimon zobudil, cez škáru našiel vonku sedieť Draka s dievčaťom. Dievča spievalo a usmievalo sa na Draka, potom vstala od ohňa a išla sa pozrieť na Šimona do koliby. Šimon sa robil, že spí. Dievča nechalo dvere pootvorené a Šimon im ušiel. Nad ránom prišiel do Lešti a podpálil Drakov dom. Potom to začal ľutovať a ponáhľal sa za richtárom so správou, aby išli chlapi pomôcť Drakovi s volmi. Po niekoľkých výkrikoch, „horí, horí” išiel richtár naproti Drakovi. Stretli sa s ním za dedinou. S Drakom bolo aj dievča. Drak podal Šimonovi kudľ, ktorý strúhal po ceste do dediny pre Evu so slovami, že si ju zabudol v Tomanovej. Richtár oznámil Drakovi, že mu horí dom, ale Drak nechcel vedieť, kto to urobil, aj keď to vedel.



C. Ľudo Ondrejov

Vo svojich dielach vyjadruje základné vlastnosti lyrizovanej prózy – hľadanie spravodlivosti, zdôrazňovanie práva na život, oslava prírody. Vo svojich prvotinách vyslovuje odpor a nesúhlas s vtedajšou spoločnosťou. Vrchárska trilógia: Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy. Všetky tri diela spája ústredná postava hlavného hrdinu Jerguša Lapina. Je to dieťa vrchárskej samoty. Nachádzame tu reťazovú kompozíciu pospájané jednotlivé príbehy, opis prírody. Jerguš sa v tomto prostredí veľmi dobre cítil, najviac oceňuje svoje rodné miesta, keď musel odísť. Istotu v živote nachádza tým, že sa vracia znova na salaš.

Dielo Zbojnícka mladosť má veľa autobiografických čŕt, autor tu využíva spomienky na vlastné detstvo, ktoré prežil v prírode neďaleko od Banskej Bystrice.
V diele Na zemi sú tvoje hviezdy – už Jerguš nie je hlavnou postavou. Jerguš je dieťa prírody, má ju rád a rád sa k nej vracia. Jeho otec bol zbojníkom, žije sám so svojou matkou a súrodencami, kamaráti ho považujú za čudáka (čarodejné vlastnosti, kvôli tomu, že dobre poznal prírodu). Mesto je opäť niečo záporné a Jerguš tam nachádza len zlé skúsenosti a konflikty, predstavuje tu aj vojnu.