Zbierka Trinásta komnata je akousi rekapituláciou jeho tvorby. Kladie si otázky, čo skrýva trinásta komnata, chce objavovať nové a zároveň ho novým aj vyjadriť. Prvá časť podobu „listovania” v predchádzajúcej tvorbe. Druhú časť tvoria dva príbehy: Príbeh s vlakom a Príbeh s telefónom. V prvom ide o fiktívny dialóg o mravnej povinnosti človeka uvedomiť si pravdu o sebe, druhý príbeh, to sú autorove spomienky na mladosť popretkávané úvahami o človeku, o jeho poslaní v živote a napokon aj o živote a smrti. V podobnom duchu sa nesú aj myšlienky básní zaradených do zbierky Účasť.
Básnickú knižku Velebný pán z Maduníc autor zasvätil pamiatke Jána Hollého.


D. Miroslav Válek

Je to básnik, politik, ktorý vo svojej tvorbe dokáže spojiť intímne so spoločenským a jeho lyrika vychádza z pocitov človeka civilizácie 20. stor.
Už vo svojej prvotine Dotyky, odmietol zjednodušené, čierno-biele videnie reality, aké sa presadzovalo v schematickej poézii 50-tych rokov. Básnik akoby sa dotýkal každodenných vecí, ktoré sú akoby súčasťou nášho života. Zaujímal sa o človeka s jeho intímnymi citmi a problémami Lyrického hrdinu prežíva sklamanie a smútok pri dotyku so svetom, zápasí s nehostinnosťou sveta. Sú príznačné ľúbostné verše, ktoré nestvárňujú radosť z prežívaného citu, ale sklamanie z jeho nenaplnenia. Vzťah muža a ženy je plný napätia, z ktorého pramení ochladnutie, odcudzenie, hroziaci rozchod (napr. báseň Smutná ranná električka). Nevyhol ani spoločenskej téme – básňou Osudy reaguje na 2. svetovú vojnu využívajúc nepatetický básnický jazyk. V niektorých textoch sa pokúsil definovať samého seba ako básnika, vysloviť sa k poslaniu tvorcu, ktorý by mal hovoriť aj o „nepochopiteľných veciach”.

V druhej zbierke Príťažlivosť sa autor pokúša zhmotniť pocit ohrozenie Zeme a ľudstva. V zbierke sa dostáva do popredia individualita človeka a jeho osudu v modernej civilizácii, ide tu o konfrontáciu vnútorného života človeka s vonkajšou realitou. Mnohé, predovšetkým širšie komponované básne (Vzducholoď, Robinson a i.) obsahujú epické jadro, mikropríbeh, na ktorý básnik navrstvuje množstvo lyricky veľmi účinných básnických obrazov. Ich význam však nemožno vždy vyložiť jednoznačne. Válkove texty sú viacrozmerné a viacvýznamové. Vracia sa aj k téme 2. svetovej vojny v básni Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. Odsúdenie vojnového zabíjania, toho, čo priniesol fašizmus, nevyjadruje zobrazovaním hrdinstva odbojárov, ale cez tragédiu „trinásťročnej lásky”, ktorá sa končí násilným rozdelením, keď židovské dievča musí odísť a napokon zahynie v koncentračnom tábore.

Zbierka Nepokoj je prieskumom, previerkou básnika v dôveru človeka. Zisťuje, že v tragických dejinných situáciách je človek nielen obeťou situácie, ale aj sám túto situáciu vytvára. Človek nielen trpí, ale aj utrpenie spôsobuje, smrť nielen prijíma, ale aj rozdáva. Zbierka zachytáva básnikov nepokoj, znepokojenie nad človekom. V básni Zabíjanie králikov je autor znepokojený z toho, čoho všetkého je človek schopný, že je schopný spôsobiť utrpenie inému, bezbrannejšiemu ako je on. Jeho prístup k človeku je ironický až sarkastický. V nedeľu, vo sviatočný deň človek nielenže neodpočíva, ale dokonca aj zabíja. Je zima, chlad. Piskot myší v komíne predznamenáva smrť. Hneď po raňajkách sa človek chystá na zabíjanie. Obraz zabíjania králikov je naturalistický, poukazuje na hrubosť, bezcitnosť človeka, odhaľuje jeho faloš. Človek vyberie králika z teplej slamy nežne sa mu prihovárajúc. Pozerá, ako králik trpí, hladkaním sa ho snaží uchlácholiť a náhle ho udrie a zabije. Králik umrel. Autor tu zrovnoprávňuje králika s človekom, pretože aj králik je živá bytosť, ktorá cíti. Teda zabíjanie králikov prirovnáva k vraždeniu ľudí, pričom nezáleží na rase.

V zbierke Milovanie v husej koži sa prejavuje básnikova schopnosť prepájať intímnu problematiku so spoločenským rozmerom. V niektorých textoch sa odrážajú udalosti, ktoré otriasli celým svetom, napr. v básni Skaza Titanicu autor reaguje na zavraždenie amerického prezidenta J. F. Kennedyho. Válkov pohľad na svet, jeho usporiadanie a ľudstvo je znepokojujúci, často vyjadruje obavu z budúcnosti. Na vyjadrenie rozporuplnosti súdobého sveta i človeka autor používa iróniu, sarkazmus, čo prehlbuje jeho skepsu.

V básnickom cykle Z vody ide o ľúbostnú lyriku reflexívneho zamerania, vyjadrujúcu radosť i bolesť, ktorou sa prelínajú prírodné motívy. Láska má mnohorakú podobu: raz ju sprevádza neha, inokedy krutosť, istota i pochybovačnosť, radosť i melanchólia, stotožnenie sa i cynizmus. Básnik skombinoval rytmicky štvorveršia a stroficky uvoľnenejší rýmovaný verš a celý cyklus završuje sonetom. Myšlienková bohatosť a tvarová dokonalosť potvrdzujú výnimočnosť jeho tvorivého talentu.


E. Milan Rúfus

Jeho poézia má rustikálne (vidiecke) korene. Je dôkazom harmónie významu a výrazu, básnik si vyberá jazykové prostriedky, ktoré vychádzajú z prírodného a vidieckeho prostredia a jeho lyrické postupy naznačujú spätosť básnika s ľudovým človekom.
Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme. V zbierke spracúva témy ako matka, otec, vzťah k domovu, motívy 2. svetovej vojny, reakcie na aktuálne politické problémy sveta (vojna v Kórei, francúzsko-vietnamská vojna). Sú tu aj básne, v ktorých