chce vyjadriť posolstvo o živote človeka, o osude ľudstva (napr. Ľudstvo). V protivojnových básňach o vojnovej kataklizme vypovedá tak, že zobrazuje vnútorné prežívanie utrpenia lyrického hrdinu, napr. Rakvy z Vietnamu, Monológ v lazarete. Väčšina básní je napísaná viazaným, rýmovaným veršom, ale básnik zároveň naznačil, že ani voľný verš nebude jeho slabinou. Rúfus už v prvotine ukázal, že je básnikom hlbokého sociálneho cítenia, ale aj lyrikom zaujímavej filozofickej reflexie.

V básnickej zbierke Chlapec a básnickej skladbe Chlapec maľuje dúhu nastoľuje problémy v ľudskej spoločnosti. Uvedomuje si pominuteľnosť sveta, život človeka je determinovaný, je tu viditeľná vzbura proti osudu. Autor využíva biblické námety a motívy, čo je príznačné pre celú jeho básnickú tvorbu, sú tu prejavy humanizmu. Výnimočný je význam metafory, ktoré Rúfus považuje za základný stavebný princíp, za jeho oko, ktorým sa díva a ktorým vidí.

Zbierka Zvony zobrazuje prostého človeka práce, nie ako socialistického hrdinu, ale ako jednotlivca zápasiaceho s každodenným údelom. Zároveň zdôrazňuje význam detstva ako určujúci faktor v našom živote, potvrdzuje spätosť človeka s prírodou, hovorí o ľudskej bolesti vyplývajúcej zo straty blízkeho človeka. V básni Zvony detstva hovorí o tom, že v živote každého človeka nastane chvíľa, keď spomína na krásne chvíle prežité v detstve, kedy mal každý svoje malé tajomstvo. Tieto chvíle však nemožno navrátiť. Ak človek niekedy prekročí prah prítomnosti, všetko ostatné sa stáva minulosťou. Autor si uvedomuje, že už nikdy nebudeme ako deti, čisté a úprimné, zostáva v nás faloš, túžba po majetku, ktorá si kupuje naše vnútro. Predajom svojho vnútra umierame, strácame kontakt s detstvom, ktoré bolo plné lásky a bez chladu.

Zbierka Stôl chudobných tematicky i formálne nadväzuje na Zvony. Obsahuje kratšie časti, motívy z detstva. Súčasnosť hodnotí z pozície morálnych princípov jednoduchého človeka rozumejúceho prírode, akoby sama príroda bola etickým princípom. Zobrazovanie prírody nemá uňho charakter jednoduchých lyrických záznamov, ale stáva sa východiskom k filozofickej pointe básne nútiacej zamyslieť sa.

V spolupráci s M. Martinčekom vydal báseň – pásmo Ľudia v horách, ktorá je akýmsi umeleckým komentátorom života ľudí žijúcich v horách. Zbierka Hudba tvarov je spätá s dielom výtvarníka Ľ. Fullu, básnik neopakovateľne analyzuje podstatu krásy, osvetľuje ju z rôznych zorných uhlov, zamýšľa sa nad jej významom v živote človeka.

V Knihe rozprávok a v cykle Sobotné večery sa opiera o niektoré znaky ľudovej slovesnosti a o motívy Dobšinského Prostonárodných povestí slovenských. Venuje sa aj písaniu esejí, ktoré vyšli v knihe Človek, čas a tvorba, v ktorej ide o svojský výklad vlastnej básnickej tvorby a poézie. V oblasti tvorby pre deti sa zameriava na mladšie vekové kategórie. Neopakovateľnou krásou, dokonalým, majstrovským ovládaním rýmovaného verša sa vyznačuje jeho kniha veršov Modlitbičky.


F. Trnavská skupina

Vystúpila na stránkach časopisu Mladá tvorba koncom 50-tych rokov. Kládli dôraz na metaforu. Proklamovali požiadavku zmyslovej konkrétnosti, preto sa táto skupina nazýva aj konkrétisti, expresívni senzualisti. Ich básne sú pozoruhodnú významovou pestrosťou. Vystupovali proti tradicionalizmu a konvenčnosti. Objektom ich básní akoby sa stal samotný jazyk.
Predstaviteľmi sú J. Ondruš, J. Šimonovič, J. Stacho, J. Mihalkovič, Ľ. Feldek.

Ľubomír Feldek

Jeho poézia nesie typické znaky konkretistickej poézie. Vo svojej tvorbe presadzoval právo na experiment a slobodný rozvoj metafory.
V prvej básnickej zbierke Jediný slaný domov sú na jednej strane básne napísané rýmovaným veršom a majúce ráz impresie, textu vybudovaného na slovnej hre (napr. Sonet o vtákovi čatákoví) či lyrických útvaroch s jednoduchou významovou štruktúrou (Fotograf), na druhej strane sú tu dlhé, voľným veršom napísané básne, ktoré rozvíjajú rôzne témy a motívy. Báseň Veterné kopce nad Nižnou je venovaná výročiu SNP a tým na prvý pohľad napĺňala funkciu spoločenského poslania textu, ako sa chápala v tých rokoch. Táto tému bola stvárnená nezvyčajným spôsobom, pretože rozohral voľne plynúci tok predstáv a metafor. Inšpiračným zdrojom skladby Severné leto s podtitulom Prvá symfónia bol autorov pobyt v závode na Orave. Má charakter osobnej básnikovej skúsenosti. Je kombináciou básnického textu a pasáží napísaných prózou. Prozaické úseky opisujú cestu večerným vlakom na Oravu a stávajú sa akýmsi východiskom k voľnému radeniu dojmov, asociácií a nápaditých obrazov. Autor využíva prvky reportáže.
Tematickou dominantou zbierky Kriedový kruh je vzťah muža a ženy, podoby lásky medzi nimi, pričom ide o lásku ustálenú, ktorá nachádza naplnenie v manželstve. Básnik objavuje krásu v každodenných chvíľach, aké manželstvo prináša.
V zbierke Poznámky na epos akoby sa autor podujal na nový básnický experiment: v mnohých básňach používa epické prvky a zároveň v nich stiera hranice medzi poéziou a prózou (napr. Báseň s pomarančom). Sú tu však aj krátke lyrické básne o láska muža a ženy.
Zbierka Slovák na mesiaci obsahuje satirické básne, ktoré vznikali v priebehu pätnástich rokov. Potvrdil ňou, že patrí k našim najlepším autorom básnickej satiry.
V tvorbe pre deti je jednou z jeho významných kníh Modrá kniha rozprávok a Zelená kniha rozprávok a iné. Z dramatickej tvorby boli úspešné jeho hry Teta na zjedenie a Jánošík podľa Vivaldiho.