G. Osamelí bežci

V Mladej tvorbe vydali svoj manifest Prednosti trojnohých slávikov. Odmietali oficiálne hodnoty, celú dovtedajšiu básnickú tradíciu. Rozvíjali básnicku polyfóniu a polysémiu. Odmietali zasahovanie ideológie do literatúry. Takto protestovali proti spoločenskému pokrytectvu.
Predstaviteľmi sú P. Repka, I. Laučík, I. Štrpka.


H. Prozodické vlastnosti reči

Intonácia je súbor prozodických prostriedkov reči, ktoré sa prejavujú modulovaním (zmenami) hlasu. Hlas môže mať trojakú moduláciu: časovú, silovú a tónovú.

1. Časovou moduláciou vznikajú tieto prozodické javy:
Kvantita (dĺžka) je nositeľom slabičnosti
Pauza (prestávka). Pauzami sa člení súvislá reč na úseky, takty. Pauzy rozoznávame logické (významové) a fyziologické (nevyhnutnosť nadýchnuť sa).
Tempo reči závisí od obsahu a funkcie prejavu. Priemerné tempo reči je asi 100 slov za minútu.
Rytmus je vytvorený striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré utvárajú takty.

2. Silovou moduláciou hlasu vznikajú tieto prozodické javy:
Intenzita hlasu (sila). Možno ňou znižovať alebo stupňovať dynamiku zvukového rečového prejavu a rozlišovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých.
Prízvuk. Slovenčina má pevný prízvuk na prvej slabike slova. Vedľajší prízvuk sa vyskytuje v zložených slovách a býva menej výrazný (západoslovenský). Jednoslabičné predložky sú neprízvučné. Prízvučné sú len vtedy, ak je na nich dôraz alebo ak stoja pred jednoslabičným slovom (prišiel po mne). Vetný prízvuk predstavuje mierne zosilnenie koncového slova vo vete.
Dôraz je výrazné intonačné vyzdvihnutie slova, ktoré je vo vete významovo najdôležitejšie. Pri základnom slovoslede býva vetný prízvuk na poslednom slove vety (Prešiel celým Slovenskom.), pri vzrušenej reči na začiatku vety (Povedal som ti to či nie?).

3. Tónovú moduláciu predstavuje:
Melódia, čiže stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete. Rozoznávame tri druhy melódie:
a) klesavá (konkluzívna kadencia) - na konci oznamovacích, žiadacích, želacích a zvolacích viet - uspokojivá končiaca melódia,
b) stúpavá (antikadencia) - na konci opytovacích viet bez opytovacích zámen (Bol si tam?) a zisťovacích viet - neuspokojivá končiaca melódia,
c) polostúpavá (polokadencia) - pred nekončiacou pauzou, napr. medzi vetami alebo na mieste čiarky - neuspokojivá nekončiaca melódia.
Hlasový register (výška hlasu) je prozodický jav, ktorý vzniká nasadením hlasu do istej výšky. Môže sa využiť ako štylizujúci činiteľ v hovorovom štýle. Nasadenie v nižšom hlasovom registri naznačuje vážnejšiu náladu, kým vyšší hlasový register môže mať optimistickejší ráz.



Súčasná slovenská dráma


A. Vývin slovenčiny

Slovenčina ako národný jazyk Slovákov má svoj pôvod v praslovančine. Slovanskou rečou prví začali písať bratia Konštantín a Metod. Preložili náboženské a bohoslužobné knihy z gréčtiny do staroslovienskeho jazyka. Prvé slovanské písmo hlaholiku neskôr nahradila cyrilika, ktorú používajú východní a niektorí južní Slovania doteraz. V období feudalizmu sa uplatňuje ako úradný jazyk latinčina. V období keď sa latinčina uplatňovala ako úradný a kultúrny jazyk, utvárali sa tri hlavné skupiny slovenských nárečí; západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské. Vplyvom pražskej Karlovej univerzity a neskoršie aj vplyvom husitských výprav na Slovensko sa začína u nás postupne uplatňovať čeština ako písaný jazyk zrozumiteľný širším vrstvám obyvateľov. Na Slovensku sa síce písalo po latinsky, po česky a kultúrnou predspisovnou slovenčinou, ale široké ľudové masy sa medzi sebou dorozumievali v nárečiach.

„Slováckym” jazykom píše Jozef Ignác Bajza svoje Epigramy a prvý slovenský román (René mládenca prihodi a skúsenosti). Bajzova slovenčina bola zmes viacerých jazykov – český, moravský, poľský, chorvátsky, rusnácky. Používal g namiesto j, a w namiesto v.
Skutočným uzákoniteľom (autorom 1. kodifikácie) sa stal až Anton Bernolák
- Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách
- Slovenská gramatika
- Slovár Slowenskí, Česko – Latinsko – Nemecko – Uherskí