referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Všetky maturitné otázky z literatúry a slohu
Dátum pridania: 14.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lienka77
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 89 501
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 249.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 415m 50s
Pomalé čítanie: 623m 45s
 
Tvorenie slov

Slová podľa zloženia rozoznávame: neodvedené, odvodené, zložené, združené pomenovania, ustálené spojenia, skratky a značky. Nové slová sa tvoria:
 odvodzovaním (deriváciou)
 skladaním (kompozíciou)
 skracovaním.

Odvodzovanie je najčastejší spôsob tvorenia slov. Odvodené slová sa tvoria od základových slov pomocou produktívnych prípon (sufixov) alebo predpôn (prefixov). Z hľadiska formy rozčleňujeme odvodené slová na dve slovotvorné časti:
 slovotvorný základ (časť odvodeného slova, ktoré zostane po odtrhnutí gramatických, slovotvorných prípon) mur-ár, učit-eľ
 slovotvorný formant (slovotvorná predpona a prípona) bez-právie, les-ník

Skladanie slov zložené slová sú slová, ktoré obsahujú aspoň dve koreňové morfémy a spravidla spájajúcu morfému.
 Nepravé zložené slová (zrazeniny) vznikajú spojením dvoch tvarov (bez spájacej morfémy, napr. kníhtlačiar, duchaplný).
 Pravé zložené slová vznikajú z dvoch slovotvorných základov (so spájajúcou morfémou, napr. kosoštvorec, krutovládca)
 Hybridné zloženiny (jedna časť slova je cudzieho pôvodu, napr. autodoprava)
 Zložené slová sú aj prídavné mená so spojovníkom (vedecko-technický).

Skracovanie slov sa používa na úsporné vyjadrovanie.
 skratky, ktoré sa používajú len v písomnom prejave, napr. atd., tzv., a pod.
 skratky, ktoré sa pri výslovnosti čítajú ako celé slová. napr. Ing., doc., ul., Prof., nám.
 značky, ktoré sa používajú v písomnom aj v ústnom prejave: napr. OSN, VSŽ, SAV. Niektoré sa skloňujú: napr. zo SĽUK-u, na SAS-e, z PEREX-u.
 značkové slová, ktoré vznikajú zo začiatočných písmen alebo slabík združeného pomenovania a skloňujú sa, napr. Slovakofarma, Biofond.
 značky: napr. m (meter), Cu (meď), za značkami sa nepíše bodka.

Univerbizácia je skracovanie dvojslovných alebo viacslovných pomenovaní (panelový dom - panelák, žiak prímy – primán). Uvedené slová sú štylisticky príznakové a vyskytujú sa v hovorovom štýle.
Multiverbizácia je nahradenie jednoslovného pomenovania viacslovným Vyskytuje sa v odbornom štýle (vyrábať – uskutočňovať výrobu, kontrolovať – vykonať kontrolu).
Združené pomenovanie je také spojenie slov, ktorého jadrom je podstatné meno a ktorým sa vyjadruje jeden pojem (ľahká atletika, Vysoké Tatry).
Súčasná slovenská próza

Súčasnú slovenskú prózu delíme na tri vývinové fázy:
 1. fáza (1945 – 1948). Pre toto obdobie je charakteristické doznievanie lyrizačných tendencií, naturizmus sa dostáva do krízy a zaniká. Do popredia sa dostávajú prózy s protifašistickou a povstaleckou tematikou (P. Jilemnický: Kronika, V. Mináč: Smrť chodí po horách, D. Tatarka: Farská republika). Objavujú sa prozaici, pre ktorých je príznačná zrastenosť jednotlivca s pôdou a rodinnou tradíciou (F. Hečko: Červené víno).
 2. fáza (1948 – 1954). V tomto období sa začína uplatňovať socialistický realizmus ako vedúca tvorivá metóda. Dochádza k centrálnemu riadeniu literatúry, zanikajú rozdiely medzi autormi a vzniká tzv. industrializovaná literatúra, literatúra zobrazujúca socialistickú výstavbu, združstevňovanie a spriemyselňovanie krajiny.
 3. fáza (1954 – 1964). Pol. 50-tych rokov predstavuje odsúdenie kultu osobnosti, a tým aj uvoľnenie tvorivých možností prozaikov. Próza sa ocitá medzi 2 smermi: buď zdokonaľovať socialistický realizmus, alebo tvoriť alternayívne programy (1954: A. Bednár: Sklenný vrch prináša nový pohľad na skutočnosť, a zároveň nové umelecké prostriedky).

A. Veta

Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačné uzavretá.
Podľa obsahu delíme vety na:
1. oznamovacie
2. opytovacie
3. žiadacie (rozkazovacie, želacie).
Zvláštnym variantom sú zvolacie vety. Sú expresívnou formou oznamovacej, opytovacej alebo žiadacej vety.

Podľa členitosti delíme vety na:
1. jednočlenné (majú jeden hlavný vetný člen, vetný základ, sú príznakové)
a) slovesné (Prší. Je mi zle. Snežilo. Bolo mu dobre.)
b) neslovesné (menné, citoslovné) Gymnázium Stará Tura. Pomaly! Koľko? Hurá! Ahoj!
2. dvojčlenné sú frekventovanejšie, bývajú štylisticky nepríznakové
a) úplné (majú podmet a prísudok)
b) neúplné (majú zamlčaný podmet). Spí. Hovoril.
 
späť späť   59  |  60  |   61  |  62  |  63  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.