Električka zvaná Túžba
Postavy: Blanche Dubois je asi o päť rokov staršia ako Stella. Vydáva sa za mladšiu. Jej jemná krása sa musí vyhýbať dennému svetlu. Rada sa obklopuje vecami ako šaty, šperky a módne doplnky. Obľubuje horúce kúpele. Veľmi rada flirtuje s mužmi a zvádza ich. Je nervovo chorá, žije v spomienkach na minulosť a túži po úprimnej láske. Po tom ako prišla o farmu Belie Reve sa stáva alkoholičkou. Skončí na psychiatrii.
Stella Kowalská je jemná mladá žena, okolo 25 rokov. Pochádza z iného prostredia, ako jej manžel. Miluje ho a vytrvalo sa ho zastáva.

Stanley Kowalski je strednej postavy, dobre stavaný. Zvieracia radosť sa zračí vo všetkých jeho pohyboch a správaní sa. Od najrannejšej mužnosti boli stredobodom jeho života slasti so ženami, ich rozdávanie a prijímanie, nie so slabošským závislým uspokojením, ale so silou a pýchou bohato opereného vtáka, samca medzi samicami. Z tohto dokonalého a uspokojivého centra sa rozvetvujú vedľajšie kanály jeho života, ako napríklad jeho srdečnosť voči chlapom, jeho záľuba v drsnom humore, jeho láska k dobrej pijatike, k dobrému jedlu, k hrám, k autu, k rádiu, ku všetkému čo je jeho, čo nesie jeho znamenie parádneho plemenníka. Odhadne ženy na základe sexuálnej klasifikácie, mysľou mu prebehnú drsné predstavy a určia, akým spôsobom sa na ne bude usmievať. Je drsný realista. Psychicky týra Blanche aj svoju ženu. Je závistlivý a podozrievavý. Nenávidí, keď ho Blanche volá „Pša krev!”.

Mitchell Harrold je kontrolórom v oddelení náhradných súčiastok. Na svoju matku je silne psychicky naviazaný. Po stretnutí s Blanche je spočiatku hanblivý, ale potom si s ňou dokáže vytvoriť vzťah. Opustí ju, keď vyjdú najavo jej lži. Zdá sa byť lepší ako Stanley. Je citlivý, pozorný, gavaliersky.

Dej sa odohráva v ponurom prostredí chudobnej prisťahovaleckej štvrte v New Orleans. Atmosféru dotvára klavír znejúci v pozadí. Blanche prichádza na návštevu k svojej sestre Stelle a jej manželovi električkou, ktorá sa nazýva Túžba. Je znechutená podmienkami v ktorých jej sestra žije. Blanche je zvyknutá na vysoký štandard zo statku Belie Reve, na ktorom sestry vyrastali, a ktorého sa Stella vzdala. Z Blanche pomaly vychádza, že nezvládla spravovanie statku a prišla oň. Stanley, Stellin muž, ktorý by chcel vyťažiť z bohatého pôvodu svojej ženy, podozrieva Blanche, že ich chce podviesť a pripraviť o dedičstvo. Blanche je psychicky takmer na dne. Jej príliš jemná povaha sa nehodí do tak hrubého prostredia. Ťažko znáša, keď jej podozrievavý Stanley prehľadáva veci v nádeji, že nájde nejaké cenné papiere. Nájde jej zamilované listy, básne, ktoré jej písal mladý chlapec, ktorému lásku nemohla opätovať. Veľmi hlboko sa jej to dotýka. Jeden večer sa Stanleyho kamaráti schádzajú u neho na partiu pokru. Ženy odchádzajú do mesta, no keď sa vrátia muži ešte hrajú. Celá záležitosť končí hrubým výstupom, keď Stanley zbije svoju ženu. Blanche nevie prijať, že sestra môže ďalej žiť s mužom, ktorý na ňu zdvihol ruku. Jednému zo Stanleyho priateľov, Mitchovi sa zapáči Blanche, vidí, že na tom nie je psychicky najlepšie a snaží sa ju podporiť. Zamilujú sa do seba. Sú šťastný až do chvíle, keď Stanley začne pred Mitchom vyťahovať Blanchinu pohnutú minulosť. Blanche s hrôzou pozoruje, ako sa jej krásny vzťah rozpadá, trpí pre chyby, ktoré urobila v minulosti. Celý dej sa odohráva počas Stellinho tehotenstva. Keď Stella odchádza do pôrodnice, Stanley, ktorý už má trochu vypité neodolá svojim pudom a znásilní Blanche, ktorá ho stále fyzicky priťahuje. Po návrate z pôrodnice jej Stella nechce veriť, lebo vie aká je Blanche hysterická a labilná.

Absurdná dráma sa začala rozvíjať v 50-tych rokoch 20. stor. Vychádzala z nihilizmu (opiera sa o ustálené, zaužívané normy) a existencializmu. Spoločenské problémy povyšuje do roviny nezmyselnosti života, mení tradičnú štruktúru drámy, vytvára tzv. antidrámu. V kompozícii diela niet zápletky, nemá súvislý dej, konanie postáv je bez motivácie. Nemá rozuzlenie. Komunikácia medzi postavami je nefunkčná, hovoria, ale navzájom si nerozumejú.

B. Samuel Backett

„Bol to veľký spisovateľ. Písal na hranici reálna a nereálna. Bytostne ohmatal kostru absurdnosti.”
V próze Malom umiera využíva prvky tzv. antirománu, uvažuje o zmysle ľudskej existencie a absurdnosti sveta.
Prvou drámou Čakanie na Godota sa stal populárnym. Hra nemá dejovú líniu a je bez dekorácií. Prvé dejstvo. Na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci Estragón a Vladimír. Z ich chaotického rozhovoru vyplýva, že čakajú na akéhosi Godota. Počas ich replík prichádza na scénu dvojica – pán Pozzo, ktorý vedie na reťazi otroka Luckyho. Kým pán sa správa povýšenecky, sadisticky, otrok je pokorný, pasívny. Na konci dejstva sa objaví chlapec, ktorý oznamuje, že pán Godot príde až zajtra. Druhé dejstvo predstavuje tú istú scénu s tými istými postavami, len pán je slepý, preto je odkázaný na pomoc otroka. Postavy opäť opakujú, že čakajú na Godota, ktorý ani v závere hry neprichádza. Divák sa nedozvie, kto je Godot. Podľa niektorých kritikov je to Boh, podľa iných alegória beznádejného čakania, smrti, nádeje. Postavy sa pohybujú v akomsi začarovanom kruhu, z ktorého niet úniku. Scénicky hru realizovali divadlá rôznym spôsobom, od poňatia pesimisticky tragického až po tragikomické.
V podobnom duchu napísal Koniec hry, Posledná páska, Ó, krásne dni. Čím viac sa približoval k smrti, tým menej slov jeho diela obsahovali. Obraz bol zložený z jedinej vety, ktorá obsahovala 1200 slov. Dielo Búrlivé ticho, rozdelené do troch častí obsahuje 1800 slov.

C. Fridrich Dürrenmat

Jeho prvé hry sú poznačené expresionizmom. Dürrenmat vychádza z presvedčenia, že iba komédia môže zachytiť problematiku dnešného sveta. Jeho hry sa z obsahovej stránky približujú k absurdnému divadlu, v divadelnej technike Dürrenmat jeho