prostriedky odmieta. Presadzuje, že úlohou umenia je zobraziť konflikty a nie riešiť problémy. Tieto teoretické názory spolu s výrazným sklonom k paródii sa prejavujú niekedy v prílišnej odľahčenosti jeho hier, ktoré síce stavajú do ostrého svetla konflikt, ale vyhýbajú sa jeho riešeniu.
Parodickým spracovaním úlohy veľkej osobnosti je hra Manželstvo pána Mississippiho.
Najznámejšia hra Návšteva starej dámy zobrazuje morálne skazené malomesto, ktoré podľahne ekonomickému nátlaku. Hra predstavuje podobenstvo o moci peňazí, ktorá likviduje ľudskú morálku. Dej sa odvíja od chvíle, keď do malého mestečka prichádza stará dáma, miliardárka, ktorú kedysi tehotnú, opustenú milencom, obyvatelia vyštvali z mesta. Claire Zachanassianová sa chce pomstiť bývalému milencovi. Ponúkne radným pánom miliardu a žiada smrť Alfréda Illa. Hoci sa predstavitelia mesta naoko zdráhajú prijať takúto ponuku, postupne všetci obyvatelia podliehajú predstave blahobytu, žijú na úver a v duchu si prajú Illovu smrť. Keď Illa vidí, že vzrastá nevraživosť voči nemu, chce odísť z mestečka, ale obyvatelia mu to znemožnia. Tragédia vrcholí jeho zavraždením. Vinníka polícia nehľadá, všetci kamuflujú prirodzenú smrť. Claire odchádza z mesta a odváža si mŕtvolu. Hra sa končí sarkastickým epilógom, parafrázou záverečného chóru zo Sofoklovej Antigony. Zbor spieva o šťastí a blahobyte vo vyspelej spoločnosti. Autor na absurdnom príbehu zachytáva vzťah jednotlivca a spoločnosti, vznik davovej psychózy, rozpor medzi blahobytom a humanitou.
Fyzici
Je to komédia s detektívnou zápletkou o obavách človeka zneužitia výsledkov vedy proti inému človeku.
Autor bol vo forme diela ovplyvnený absurdnou drámou. Odmieta filozofiu absurdnej existencie človeka, ako to presadzovala absurdná dráma. Jeho tvorba je angažovaná v prospech života človeka. Dürrenmat neničí dej, siahne po absurdnosti človeka v skutočnom živote, lebo vynájdenie atómovej bomby a jej použitie na nevinných civiloch je absurdnosťou.
V hre reaguje na problém, ktorý sa s vedeckým výskumom vynoril, na problém osobnej zodpovednosti vedcov za svoj objav a jeho osudy. Otvorí:
problém morálky vedca („Slúžim každému systému, ak ma tento systém nechá na pokoji. Našou úlohu je robil priekopnícku prácu a nič iného. Či bude ľudstvo vedieť ísť po ceste, ktorú mu razíme, to je jeho vec, nie naša.”)
problém prepojenia mocenských štruktúr s vedeckými („Musíme sa štát mocenskými politikmi, pretože sme fyzici, musíme rozhodoval o tom, v prospech koho obohatíme našu vedu...)
problém možnosti zneužiť vedcov ako špiónov či kolaborantov moci (Einstein a Newton sú agentmi tajných služieb svojich zemí)
Na rozdiel od absurdnej drámy autor neodmietol dej, ale paradoxne siahol pri spracúvaní ťažkej témy po najľahšom žánri – detektívke. Využíva detektívny postup pri odhaľovaní záhadných vrážd v psychiatrickom sanatóriu. Po formálnej stránke prijal od absurdnej drámy najmä tieto postupy:
paradox ako základ dramatiky (agenti sa zmenia na ušľachtilých, majiteľka blázinca je bláznivá, vážna téma sa spracováva formou detektívky a komédie, paradox sa dostáva aj do jazyka diela)
zveličovanie (pohľad na svet v komédii vyznieva groteskne, sústreďuje sa na negatíva)
podiel náhody na deji (niektoré zvraty deja sa nedajú vysvetliť, sú prekvapujúce).
Kompozícia: Je to dramatická groteska v dvoch dejstvách, kde autor využíva detektívnu zápletku. Príbeh sa začína vyšetrovaním ďalšej vraždy ošetrovateľky sanatória (po troch mesiacoch od prvej vraždy), ktorú zabil nepravý fyzik, aby ho považovali za blázna. Najvýraznejší prvok výstavby diela je paradox.
Postavy. Dr. Matilda von Zahnová: potomok starej šľachtickej rodiny, ktorá sa snaží presláviť a pokračovať v sláve svojej rodiny. Je blázon, zjavuje sa jej kráľ Šalamún, prikázal jej, aby sa stala majiteľkou ústavu, do ktorého sa uchýlil svetoznámy fyzik Möbius. Lieči ho, kopíruje jeho výpočty a postupne buduje fabriky, až vybuduje mocný koncern, ktorý rozbehne výrobu podľa Möbiových výpočtov. Stáva sa dedičkou svojich bohatých pacientov, hromadí kapitál. Zariadi, že fyzici sa dopustia vraždy. Počká na odporúčanie prokurátora, aby vymenila sestričky za ošetrovateľov, a zo sanatória urobí váženie.
Möbius je svetoznámy fyzik, objaviteľ jednotnej teórie elementárnych častíc a systému vynálezov. Ubytoval sa v psychiatrickej liečebni, pretože sa obával následkov svojho výskumu. Dobrovoľne opustil ženu a troch synov a vydával sa za blázna, predstieral, že sa mu každú noc zjavuje kráľ Šalamún.
Einstein je prijatý do ústavu pod menom Ernst Heinrich Ernesti, vlastným menom Jozef Eisler, objaviteľ Eislerovho efektu, ktorý sa r. 1950 dobrovoľne stratil, aby ostal v anonymite. Je členom tajnej služby, dobrovoľný obyvateľ blázinca a vrah zdravotnej sestry. Hrá na husle.
Newton je prijatý do ústavu pod menom Herbert Georg Beutler, vlastným menom Alec Jasper Kilton, zakladateľ náuky o vzťahoch. Je členom tajnej služby, dobrovoľný obyvateľ blázinca a vrah zdravotnej sestry. Musel sa v tábore tajnej služby naučiť perfektne po nemecky.
Dej. Prvé dejstvo. Inšpektor s policajtmi zabezpečujú stopy, vypočúvajú prvých svedkov. Po troch mesiacoch je šnúrou zo stojatej lampy zahrdúsená ďalšia sestra. Sestry v ústave by sa mali vedieť brániť, prvá obeť bola členka zápasníckeho klubu, druhá bola majsterkou v jude a sestra, ktorú práve vypočúvajú, vzpiera. Napriek tomu sa všetky priblížia k vrahovi natoľko, že ich zahrdúsi. Inšpektor stráca trpezlivosť, keď sa chce stretnúť s majiteľkou sanatória a oznámia mu, že nemôže byť vyrušovaná, lebo sprevádza Einsteina na klavíri, aby sa dostal zo šoku po vražde. Keď vynášajú mŕtvolu zdravotnej sestry, vyjde z izby pán oblečený v historickom kostýme, Sir Isaac Newton s inšpektorom majú rozhovor. Inšpektor sa konečne dočká šéflekárky a tá ho upozorňuje na podivuhodnú zhodu. Sú tam dvaja fyzici, ktorí skúmali rádioaktivitu, obaja sa zbláznili, obaja zabili sestričku. Spolu s tretím fyzikom sú najzaujímavejšími pacientmi v ústave. Za Möbiom prichádza jeho bývalá žena, nedávno sa dala rozviesť s chorým manželom a teraz priviedla synov, aby sa s otcom rozlúčili, pretože jej nový manžel odchádza na misijnú stanicu. K jej trom synom priviedol nový manžel ďalších šesť chlapcov. Möbius vedome vyvolá hádku a posiela svojich synov a ženu preč, aby nemuseli na neho spomínať. Po chvíli za ním prichádza sestra Monika, ktorá mu verí, že ho po nociach navštevuje kráľ Šalamún, a ktorá je do neho zaľúbená. Navrhuje mu, aby sa zbalili a spoločne ušli. Möbius si uvedomuje, že svojimi vedomosťami je nebezpečný, a preto Moniku zabije.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie