Tému tvoria životy a osudy vojakov 256 leteckej eskadry americkej armády, najmä kapitána Yossariana. Najväčším nepriateľom letky sa stáva zákon Hlava XXII, ktorý určuje povinnosti vojaka.
Postavy. Kapitán Yossarian je ústrednou postavou románu. Má 28 rokov. Nikdy sa nepovažoval za dobrého vojaka, nikdy nemyslel na hrdinstvo. Jeho základným pocitom bol strach zo smrti. Pud sebazáchovy ho vždy prinútil opustiť miesto, kde mu hrozila smrť, aj keď to nebolo vždy hrdinské. Vojna sa mu zdá ako odporná a zbytočná.

Dej románu sa začína pobytom Yossarian v nemocnici. Hlava XXII umožňuje všetkým pilotom po 30 absolvovaných náletoch odísť z frontu, teda dostať sa z vojny. Yossarian napriek tomu, že splnil podmienku, zostáva na fronte. Jeho plukovník využíva ďalšiu formuláciu Hlavy XXII, v ktorej stojí, že vojak musí poslúchnuť rozkaz svojho nadriadeného. Tým je plukovník Cathcart, ktorý zvyšuje povinné nálety, len aby sa preslávil. Pôvodný počet 30 vzrástol postupne až na 80, hoci to letci a zvyšní členovia eskadry nemôžu zvládnuť psychicky ani fyzicky. Aj Yossarian má čoraz väčšie psychické problémy zvládnuť záťaž. Predstiera bolesti pečene, neskôr robí zo seba blázna, aby mohol byť v nemocnici. Tam vyrába svojej eskadre problémy. Ako dôstojník musí počas liečby plniť isté povinnosti. Cenzuruje listy, ktoré posielajú vojaci z frontu domov (napr. často začierni všetko okrem oslovenia a podpisu). Podpíše iba tie, ktoré prečíta a často celé prečiarkne, podpíše falošným menom. Onedlho príde kontrarozviedka hľadať tajného špióna Irvinga Washingtona, ale odíde bez úspechu. Keď sa vrátil z nemocnice, zistil, že počet náletov stúpol na 50. Bojí sa o svoj život, ako všetci, a snaží sa, aby ho Doktor Daneeka poslal domov ako blázna. (To je v rozpore s Hlavou XXII, podľa ktorej ten, kto o sebe v y hlasuje, že je blázon, bláznom nemôže byť). Keď nevydržal bezprostredné ohrozenie života, rozhodol sa ísť na dovolenku, kde sa spoznal s talianskym dievčaťom Lucianou. Odísť z armády mu nepodarilo ani potom, keď na udeľovanie vyznamenania Letecký záslužný kríž prišiel celkom nahý. Vďaka poraneniu na nohe mohol pobudnúť chvíľu v nemocnici. Jeho pobyt sa predĺžil, keď si lekár pomýlil meno a neposlal ho späť. Porozumel si so sestričkou Duckettovou, čo mu aspoň trochu spríjemnilo pobyt. Keď bol raz s ňou na pláži, jeho pilot McWatt sa predvádzal nízkym letom. Nezbadal mávajúceho Kida Samsona a preťal ho vrtuľou v páse tak, že Kidove nohy ešte chvíľu stáli na móle a potom spadli do vody. Všetkých okolo postriekala jeho krv. McWatt sa rozbil na skale, zvyšok posádky stihlo vyskočiť. Ďalším mŕtvym bol Nately. Zomrel v bitke, v ktorej mala letka až 12 obetí. Yossarian sa podujal oznámiť smrť svojho kolegu Natelyho jeho talianskej priateľke. Skoro na to doplatil životom. Správa o smrti Natelyho dievčaťom otriasla a pokúsila sa ho škrabkou na zemiaky prebodnúť. Yossarian sa dostáva do Ríma. V kapitole Večné mesto prechádza jeho rozbitými ulicami. Pripomínajú mu koniec sveta, plný stratených životov. V dôstojníckom byte zistí, že jeho spolubojovník Aarfy znásilnil a potom vyhodil von z okna mladé dievča. Do budovy príde vojenská hliadka, ale nezatýka násilníka a vraha Aarfyho, ani sa nezaujíma o mŕtve dievča, ale zatkne Yossariana, ktorý je v Ríme bez priepustky. Plukovník Korn konečne pristúpil na to, že Yossarianovi dovolia odísť z frontu len pod podmienkou, že bude jednotku vychvaľovať a neprezradí nič o podmienkach v tábore. Pri jednom z náletov zasiahlo v kabíne Snowdena, ktorému vyliezli všetky vnútornosti a Yossarianova myseľ odvtedy nemyslela na nič, len na záchranu za každú cenu. Už nemusel hrať blázna, pohľad na zranenie bol vyvrcholením jeho utrpenia. Natelyho dievčina sa ho snaží zabiť, prezlečená do nemeckej uniformy. Nadriadený to prekrútia na historku o boji s nemeckým dôstojníkom. Yossarian má všetkého až po krk. Nechce už od veliteľov slobodu ako dar. Rozhodne sa s tým niečo urobiť a dezertuje do Švédska. Major Danby mu dáva ešte poučenie: „Musíte byť vždy pripravený na všetko. Obrátia celý svet hore nohami, len aby vás našli.”
Beat generation

Americkú poéziu po r. 1945 predstavuje skupina beat generation. Vznikla v New Yorku, neskôr sa centrum beatnikov presunulo do San Francisca. Mladých básnikov spájalo vedomie osobnej spolupatričnosti, požiadavka intenzívneho vnútorného života a ničím neobmedzovaná sloboda jednotlivca. Beatnici písali verše na verejné recitovanie a spolupracovali s džezovými hudobníkmi. Ich básne vystihovali aj rytmus džezovej hudby. Autori sa neusilovali o harmóniu a krásu, hlásali neviazanosť všetkých zmyslov. Ich názory sú plné neurčitého mysticizmu, revolty, inšpirovali sa Waltom Whitmanom, ktorý vytvoril voľný verš, blízky hovorovej reči.

Zbierka Allana Ginsberga Vytie je manifestom generácie, ktorá sa cítila ukrivdená vojnou a vžitými spoločenskými konvenciami. Autor využíva voľný verš, neobvyklé metafory a naturalistické scény spája s rétorickým pátosom. Moloch predstavuje symbol krutosti, tyranie. Vojnu chápe ako prostriedok tyranie a neslobody. Peniaze nútia človeka pracovať, kvôli peniazom je človek schopný obetovať všetko. Je tu výrazný motív vojny, ktorým naráža na militarizáciu krajiny. Človek robí všetko, aby armáda zohrávala dôležitú úlohu. Vystupuje proti zabíjaniu ľudí, proti dravému konaniu ľudí.

Lawrence Ferlinghetti spočiatku písal kratšie básne, v ktorých vidieť vplyv francúzskej poézie (zbierka Obrazy zašlého sveta). Verše člení podľa rytmu hovorovej reči, využíva slang, pretože verše určil na čítanie nahlas, pred publikom. Postupne pod vplyvom mladších básnikov zjednodušuje svoje básne, ktoré sa stávajú dynamickejšími použitím refrénu, o čom svedčí drahá zbierka Lunapark mysle. Pesimistický charakter má lyrická zbierka Vychádzajúc zo San Francisca. Lyrický hrdina cestuje po Amerike a všade nachádza vyľudnenú pustatinu. Hľadá východisko v indiánskych legendách, ale aj v mystike a utópii. Odmietal byť priemerným občanom poslušne sa podriaďujúcim zákonom, ako o tom hovorí v básni Vlastný životopis.
Jack Keruack písal spontánnu autobiografickú prózu. V románe Na ceste zobrazil životný štýl americkej beatnickej generácie. Zachytáva prúd pocitov, nálad, dojmov v toku nesúrodých obrazov. Využíva hovorový jazyk, symboly a myšlienky budhizmu. V románoch Tuláci, Skrytí ľudia a Doktor Sax glorifikuje nezáväzný spôsob života.