Rambert, novinár, pochádza z Paríža, po vyhlásení karantény sa snaží dostať z Oránu legálnou cestou, aby sa mohol vrátiť k svojej priateľke. Až teraz si uvedomuje, čo pre neho znamená. Keď sa mu nedarí dostať sa z mesta legálnou cestou, pokúša sa ujsť. Keď sa mu to nepodarí, snaží sa pomáhať v zdravotníckych oddieloch, ale prudký prechod z nečinnosti do vyčerpávajúcej práce ho pripraví o temer všetky sily a sny. Nakoniec, tesne pred útekom zmení svoj názor na útek a rozhodne sa zostať v Oráne.
Bernard Reiux, lekár, je silný a odolný. Ale návštevy pacientov začína zle znášať. Ľutuje rodiny svojich pacientov, no sám si uvedomuje, že nemôže pre nich takmer nič urobiť. Po vyčerpávajúcich týždňoch sa ho začína zmocňovať ľahostajnosť voči osudom iných. Nezvykol si dívať sa na umieranie. Je ateista. Pokojne prijíma správu o smrti svojej ženy, pretože to utrpenie, ktoré videl počas predchádzajúcich mesiacov, otupilo jeho city. Uvedomuje si, že už nebude nikdy takým istým človekom ako pred epidémiou.
Castel, lekár, na začiatku morovej epidémie znova nájde cestu k svojej manželke. Neskôr sa snaží vyrobiť očkovaciu látku proti moru priamo z kultúry mikróbov, ktorý zamoril mesto.
Tarrou je veľmi zvláštny človek, morálka ho núti k tomu, aby sa prihlásil k zdravotníckym oddielom. Keď spomína na svoju minulosť, tvrdí že bol nakazený „ľudským morom” dávno predtým, ako epidémia prišla do Oránu. Uvedomoval si, že život nemá zmysel bez ilúzií. %Žil v útrapách a protikladoch a nikdy nepoznal nádej.
Cottard je chamtivý, zapojí sa do obchodovania s prídelovým tovarom, čo mu prináša nemalé zisky. Snaží sa pomôcť Rambertovi ujsť z mesta. Mor mu vyhovuje, lebo osamelého človeka, ktorý nechce byť sám zainteresuje.
Paneloux je mladý diakón, ktorý sa takisto pridá k zdravotníckym oddielom. Po smrti chlapca, ktorej je svedkom, sa začína meniť. Počas nedeľnej kázne dostáva na hranicu kacírstva.
Dej. 1. kapitola: V úvode autor vykresľuje Orán ako moderné mesto obklopené prírodou. Lekár Rieux posiela svoju chorú manželku na liečenie. Krátko potom, ako jeho manželka odíde, vypukne v meste epidémia. Najprv sú nachádzané mŕtve potkany, neskôr ochorejú aj ľudia. Počet chorých rýchlo stúpa a objavujú sa už aj prvé smrteľné prípady. Keď Rieux na prefektúre oznámi, že vypukla epidémia moru, prefekt sa najprv bráni tomu, aby vyhlásil epidémiu moru. Napriek tomu sú vydané nariadenia, ktoré však situáciu nedokážu riešiť – nedokážu zastaviť rýchlo sa šíriacu chorobu. 2. kapitola: Keď sa situácia stáva skutočne vážnou a mŕtvych rýchlo pribúda, vyhlásia v meste karanténu – nikto nesmie vojsť do mesta, ani z neho odísť. Z rušného mesta plného života sa stáva mesto duchov. Jediným spojením s vonkajším svetom sa stávajú telegramy, pretože predstavitelia mesta sa obávajú toho, aby sa listy nestali prenášačmi nákazy. Každý sa po svojom snaží vyrovnať sa s nákazou. Novinár Rambert sa snaží dostať z mesta. Pacientov pribúda, pribúda aj pomocných nemocníc. Po niekoľkých mesiacoch sa úrady začínajú obávať vzbury, preto vydávajú prísne nariadenia týkajúce sa pohybu ľudí po meste. Na podnet Rieuxa sa začínajú vytvárať dobrovoľnícke oddiely. 3. kapitola: Niekoľko incidentov prinúti úrady, aby stotožnili morový stav so stavom obľahnutia a uplatňovali príslušné zákony. Nastávajú problémy so zásobovaním, na cintorínoch niet miesta, preto sa hľadajú náhradné riešenia (spaľovanie mŕtvych a pod.) 4. kapitola: Ľudia sa postupne stávajú ľahostajnými voči chorobe, nešťastiu a smrti. Otvorí sa ďalšia nemocnica, choroba dosahuje svoj vrchol. Na malom chlapcovi, ktorý je na tom veľmi zle vyskúšajú očkovaciu látku, ktorú vyrobil doktor Castel. Chlapec však zomrie. Po meste sa začína šíriť nová forma infekcie – pľúcny mor. Tarrou spomína na svojho otca. Grand ochorie, takmer zomrie, ale podarí sa mu prežiť. Objaví sa ešte niekoľko podobných prípadov. Po niekoľkých dňoch sa na ulici začínajú objavovať potkany, ktoré tam od vypuknutia moru neboli. Choroba sa dá na ústup. 5. kapitola: Ľudí sa začína zmocňovať optimizmus a dúfajú, že choroba čoskoro pominie. Postupne sa život v meste vracia do starých koľají. Jediný, kto sa neteší z ustupujúcej epidémie je Cottard. Medzi posledné prípady moru patrí aj Tarrou, ktorý chorobe nakoniec podľahne. Prefektúra zruší karanténu a rozdelené rodiny sa opäť spoja. Zo všetkých kútov dýcha radosť z opätovného stretnutia, ale aj smútok za mŕtvymi. Cottard sa zblázni a je zastrelený.
C. Talianska literatúra
Na zač. 50-tych rokov sa v literatúre a vo filme sformoval neorealizmus. Nadviazal na realistické tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy povojnového Talianska. Hrdinami sa stávajú jednoduchí ľudia z vidieka i veľkomestských biednych štvrtí so svojimi starosťami a problémami. Spisovatelia sa stavajú kriticky k sociálnym a spoločenským nedostatkom, využívajú ľudový jazyk, jasné a nekomplikované vyjadrovanie.
Albetrto Moravia
Bol prozaik i dramatik. Jeho prvý román Ľahostajní je kritikou meštianskeho spôsobu života počas vlády fašistov v taliansku. Román Vrchárka bol sfilmovaný. Je to román o utrpení a násilí, ktoré so sebou prináša vojna. Je to príbeh obchodníčky Cesiry a jej dcéry Rosetty, o ich osude v pokojnom Ríme počas prvých rokov vojny. V roku 1943, keď sa situácia zhoršila, odchádzajú na vidiek, kde chcú prečkať prechod frontu. Okradnú ich a nakoniec sa stanú obeťami násilia marockých vojakov, ktorí prišli s oslobodzovacou armádou. Potom sa vracajú do Ríma, fyzicky i psychicky zlomené ale s nádejou, že začnú znovu normálne žiť. Román sa končí Cesirinou úvahou: „Možno bol náš život úbohý, plný nejasností a omylov, ale predsa len to bol jediný život, ktorým máme žiť.” Autor v románe vykresľuje premeny vo vnútri Cesiry. Násilie na týchto ženách je akoby obrazom násilia na celom národe. Črty existencializmu má román Nuda z prostredia rímskych boháčov. Napísal ešte Rímske poviedky, Nové rímske poviedky a hry Život je hra a Beatrice Cenci.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie