vchodom do tepelnej centrály sa opäť opakovalo prepočítanie väzňov. 104. brigáda pracovala vo veľkej hale autodielní. kde mala za úlohu postaviť múry zo škvarových tvárnic. Pred murovaním museli utesniť halu, aby nepomrzli, doniesť si maltu a tvárnice. Ani sa nenazdali a už bol čas na obed. Šuchov si všimol, že dni v tábore letia, ale z trestu akoby ani neubúdalo. Obed mu dodal novej sily. Po obede sa brigáda opäť pustila do práce a čas im rýchlo ubehol. Po celej stavbe sa jasne ozvalo cenganie o koľajnicu. Šuchovovi bolo ľúto ju len tak vyliať maltu do jamy a zasypať snehom. Aj napriek tomu, že mu hrozil karcer, rozhodol sa zostať a pokračovať v murovaní. Všetko stihol načas. Keď dobehol k bráne, všetci väzni už boli pripravení na odchod. Začalo sa ich prepočítavanie. Jeden väzeň chýbal. Bol to Moldavan z 32. brigády. Po polhodinovom hľadaní ho našli. Šuchov si vyslúžil dvojitú porciu večere za to, že stal v rade na balíky namiesto Cézara. Večer dozorcovia urobili ešte dve previerky väzňov. Šuchov zaspával s celkom dobrým pocitom. Prežil ničím neskalený, takmer šťastný deň. Takých dní prežil od prvého do posledného dňa trestu tritisíc šesťstopäťdesiattri. Tri dni mu pribudli z priestupných rokov…

Forma: Rozprávač je v 3. os. sg., veľmi sugestívne splýva s postavou, sleduje dianie jeho očami. Rozprávanie sa začína bez akýchkoľvek opisov a vysvetľovaní budíkom v gulagu. O osudoch trestancov, o ich rodine, pôvode sa dozvieme zo spomienok, rozhovorov, vnútorného monológu postavy. Je tu podrobné zachytenie každého kroku Ivana. Dušu jednoduchého ruského človeka zachytí v Šuchovom pohľade na prírodu, mesiac, hviezdy. Autor pôsobivo kombinuje takmer dokumentárne zachytenie činnosti trestanca s lyrickým opisom neba, stepi. Aj keď je ďaleko od svojho domova potrebuje byť spojený s prírodou, pozoruje je, vníma každý zvuk. Autor vytvoril vynikajúce charakteristiky. Môžme si tu všimnúť vidiecku syntax, archaickosť a poéziu ruskej vety.


E. Kolumbijská literatúra

V magickom realizme sa v jednom prúde nesie pravda i výmysel, tragické i komické, dráma i lyrika. Tvoria ho fantastické či magické prvky, ktoré sú nerozlučne späté so skutočnosťou a umožňujú vidieť realitu z jej „odvrátenej strany”, lepšie a hlbšie ju spoznať.

Gabriel García Marquéz

Do povedomia svetovej verejnosti vošiel románom Sto rokov samoty, ktorý zapôsobil ako zázračný objav, stal sa svetovou literárnou senzáciou a dnes je klasickým dielom modernej latinskoamerickej prózy. Najvýznamnejšiu zložku štýlu a obsahu tohto originálneho románu – eposu, v ktorom sa v jednom prúde nesie pravda i výmysel, tragické i komické, dráma i lyrika, tvoria fantastické či magické prvky, ktoré sú nerozlučne späté so skutočnosťou a umožňujú vidieť realitu z jej „odvrátenej strany”, lepšie a hlbšie ju spoznať. Túto syntézu reality a fantázie možno považovať za základný stavebný kameň poetiky celého Márquezovho diela, z ktorého treba ešte spomenúť aspoň romány Patriarchova jeseň, Láska za čias cholery a Generál vo svojom labyrinte, či novelu Kronika vopred ohlásenej smrti, ktorá bola aj sfilmovaná.

Sto rokov samoty. Postavy. José Arcadio Buendía bol jedným zo zakladateľov Maconda. Je podnikavý a vynaliezavý, má nespútanú predstavivosť. Uvedomuje si technicky pokrok. Vedou a technikou chce zlepšiť život človeka. Je posadnutý svojimi vynálezmi, kvôli ktorým dokonca prestal jesť a spať. Je čestný, stojí si za svojim názorom. S ľuďmi jedná priamo. Typická je pre neho zvedavosť, musí všetko rozobrať a opäť poskladať. Je bádateľom, hľadá pre Macondo spojenie s okolitým civilizovaným svetom, avšak neúspešne. Na sklonku svojho života sa pomiatne a musí byť priviazaný o strom.
Úrsula Iguaránová, žena José Arcadia Buendíu a zároveň jeho sesternica. Je drobnej postavy, pracovitá a prísna. Svojho muža odhovárala od pokusov. Symbolizuje zdravý rozum.

José Arcadio, prvorodený syn José Arcadia Buendíu a Úrsuli. Je pevný a bezohľadný. Za mlada sa zamiluje do Pilar Ternerovej. Keď sa dozvie, že s ňou má dieťa, odchádza s cigánmi z Maconda. Po rokoch sa vracia, avšak každému je na obtiaž, pretože nepracuje a pije. Jeho syn Arcadio kruto vládne v Maconde, posiela ľudí do väzenia a niektorých aj popraví.
Aureliáno Buendía, druhorodený syn José Arcadia Buendíu a Úrsuli. Je hĺbavý a uzavretý do seba. Má problémy s nadviazaním kontaktu so ženami. Zamiluje sa do 9-ročnej Remedios, vezme šiju za ženu, lenže ona po niekoľkých týždňoch zomiera. V občianskej vojne bojuje za liberálov, stane sa vrchným veliteľom všetkých revolučných vojsk. Po 20 rokoch občianskych vojen podpíše kapituláciu, strelí sa pištoľou do pŕs, ale guľka nepoškodí žiaden orgán. Po vojne sa živí predajom zlatých rybiek.
Amaranta, dcéra José Arcadia Buendíu a Úrsuli. Prekazí svadbu Pietra Crespiho a Rebeky a následne odmieta jeho dvorenie, čím ho privedie ku samovražde. Svoju samotu nedokáže prekonať, odmieta aj Aureliana Josého a plukovníka Gerinelda Márqueza. Do konca svojho života ostáva osamelá, čas si kráti šitím vlastného pohrebného rubáša.

Dej románu sa odohráva v dedine Macondo, ktorá je obklopená horami a bažinami. Márquez v diele vykresľuje osudy niekoľkých generácií rodu Buendíovcov a ostatných obyvateľov Maconda. Román je naplnený množstvom postáv. Na počiatku rodu Buendíovcov stoje manželia José Arcadio Buendía a Úrsula Iguaránova. Majú spolu dcéru Amarantu a dvoch synov - Aureliana a