celkovom priebehu bojov. Vojnu medzi Trójou a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Paris, ktorý uniesol Helenu, krásnu ženu spartského kráľa Menelaa. Ústredným motívom je hnev najväčšieho gréckeho hrdinu Achilla. Keď mu veliteľ mykénskeho vojska kráľ Agamemnon vezme jeho zajatkyňu, prestáva bojovať, a tým dochádza k základnému konfliktu. Boje pred Trójou pomaly pokračujú. V jednotlivých epizódach sa postupne predstavujú poprední trójski a grécki bojovníci a okrem bezprostredných vojnových udalosti sú tu vykreslené aj niektoré mytologické príbehy. Trójania získavajú prevahu v boji a ich postup, zastaví až Achillov priateľ Patroklos v Achillovej zbroji. Do deja zasahujú aj grécki bohovia pomáhajúci jednej alebo druhej strane (Zeus, Hefaistos, Pallas Aténa, Afrodita, Apolón a i.).

Odysea má 12 013 veršov a zobrazuje posledných 41 dní desaťročného putovania itackého kráľa Odysea pri návrate z trójskej vojny. Doma na neho čaká jeho žena Penelopa, ktorú považujeme za symbol vernosti. Odyseus sa vyznamenal pod hradbami Tróje tým, že dal postavil obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší achájski bojovníci a takto pomocou ľsti dobyli a zničili hrdinské mesto. Vojna v starovekom epose je meraním síl smrteľníkov a zábavou bohov. Oni môžu rozvážne i rozmarne meniť osudy smrteľníkov. Z ich vôle sa všetci, čo sa mali zachrániť už dávno vrátili domov. Odyseovi však bohovia dlho nedožičili vrátiť sa domov. Jeho návrat je dlhá, ťažká a úmorná cesta plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev. Je to cesta v znamení priazne i nepriazne bohov. Odysea stíha hnev morského vládcu Poseidona a ochraňuje moc bohyne Pallas Atény.
Veľkú obľubu si u starých Grékov získali Ezopove bájky. V krátkych príbehoch vystupuje viac-menej ustálený repertoár postáv: zvieratá, hmyz i rastliny sú obohatené o ľudské vlastnosti a ako ľudia sa aj správajú. Na základe charakteristických vlastností sa stávajú nositeľmi ustáleného charakteru, majú v deji prisúdené aj pevné miesto a spôsob správania.
V tomto období dochádza aj k veľkému rozmachu gréckej lyriky. Najviac sa spomína tvorba ženskej predstaviteľky Sapfo. Z jej diel sa zachovala jediná celá báseň – Modlitba k Afrodite.

Všetky druhy gréckeho umenia rozkvitli v 5. stor. v aténskej otrokárskej demokracii. Aténska demokracia bola hrdá na to, že umožňovala a podporovala všestranný materiálny a duchovný rozvoj slobodného .človeka. V literatúre tohto obdobia dosiahol najväčší úspech s tragédiou Aischylos, Sofokles, Euripides a v komédii Aristofanes.
Z tvorby Sofokla sa zachovalo sedem tragédií. Kráľ Oidipus je dramatickou skladbou o tragickom konflikte ľudskej vôle s nepoznanými silami spoločenského života. Je to tragédia hrdinu usilujúceho sa za každú cenu uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia.

Antigona. Kompozícia: Skladá sa z prológu, 5 dejstiev a epilógu. Sofokles v tragédii spracoval jednu z povesti o tébskom kráľovskom dvore Dôslednej uplatnil dramatickú akciu: expozícia (zápletka), kolízia (napätie), kríza (konflikt), peripetia (prudký spád), katastrofa (nečakané tragické rozuzlenie).
Postavy. Kreon predstavuje despotickú svetskú moc, tvrdohlavé lipnutie na nesprávnom rozhodnutí. Jeho slabosť je v tom, že nehľadá pravdu a skutočné riešenie problémov. V úvode oznamuje svojské pravidlá, v mene ktorých chce vládnuť. Hovorí, že najhorší je človek, ktorý keď riadi celé mesto, nevie si rady alebo ten, pre ktorého je priateľ viac ako vlasť. Je malicherný a pyšný. Nedokáže prijať správny názor len preto, že pochádza od ženy alebo mladšieho muža. Za svoje spupné rozhodnutie musí v závere pykať – sám na seba privolávať smrť, lebo jeho život stratil svoj cieľ.
Antigona je hrdinkou tragédie, ktorá je mravným protipólom Kreonta. Odvážne sa stavia nespravodlivej despotickej svetskej moci, aby v duchu antického ideálu bojovala za nepísané ľudské zákony. Jej čin je o to odvážnejší, že vie, aký bude jej osud. Smelo vykoná čin hodný muža, lebo netúži zapáčiť sa svetskej moci. Hoci zomiera, stáva sa morálnym víťazom tohto boja. Aj zbor tébskych starcov v závere uznáva veľkosť jej činu a ospevuje jej rozvážnosť.
Haimon je rozvážny, mierny, milujúci Antigonin snúbenec.
Ismena je ústupčivá, nevýbojná sestra Antigony.

Dej. Prológ. Deti kráľa Oidipa Antigona, Ismena a Eteokles žijú v Tébach, kde vládne Kreon. Ich brat Polyneikos tiahne s vojskom proti Tébam. Obaja synovia v tomto boji, vojne siedmich proti Tébam, padnú, Eteokles ako hrdinský obranca, Polyneikos ako vlastizradca v súboji. Kreon zakáže pochovať Polyneika, čo v očiach Grékov bola pre celú rodinu potupa. Antigona v rozhovore s Ismenou oznamuje, že nebude rešpektovať neľudský príkaz, ktorý šliape i po božských zákonoch a Polyneikovi preukáže posledné pocty. I. dejstvo. Kráľ pred svedkami vyslovuje svoje rozhodnutie: K Eteoklovi sa budú správať ako k hrdinovi, Polyneikovo telo nech zohavia psy a dravé vtáky. Každý, kto by chcel Polyneika pochovať, toho by čakala neľudská smrť. Antigona žiada svoju sestru Ismenu o pomoc, ktorá sa zľakne a pripomína sestre neslávny koniec ich otca Oidipa. Antigona je pevne rozhodnutá vykonať, čo si predsavzala. Odvážne hľadí smrti do očí. Pochová Polyneika a podarí sa jej nebadane odísť. Ku Kreontovi prichádza strážca, ktorý oznamuje, že telo niekto pochoval. Strážcovia telo odkryjú, a tak musí Antigona svoj čin zopakovať.

V II. dejstve strážca privádza pred kráľa Antigonu a obviňuje ju z porušenia kráľovho príkazu. Antigona sa necíti vinná, pretože kráľ dal príkaz, ktorý nesmie dať žiaden smrteľník, siahol na božie zákony. Nedá sa vystrašiť ani hrozbou smrti a k obom činom sa prizná. Antigona kráľovi vysvetľuje, že nerobí rozdiel medzi mŕtvymi bratmi a prišla na svet milovať, nie nenávidieť. Antigone hrozí krutý trest, majú ju za živa pochovať v hrobke, a preto sa Ismena snaží obmäkčiť kráľa. Antigona o svojej blízkej smrti hovorí, že keďže žije v utrpení, smrť sa jej stáva vykúpením. Kreon ako vládca, ktorý vydal rozkaz nemôže ustúpiť, bojí sa, že naňho budú hľadieť ako na slabocha. Pobúrený Antigoninou kritikou ju spolu s Ismenou necháva odviesť.

V III. dejstve Haimon predstúpi pred otca, hoci vie, že ten zo všetkého najviac si oceňuje poslušnosť. Rozvážne mu pripomína, že občania Téb nepokladajú jeho rozhodnutie za spravodlivé a vyzýva ho, aby ušetril Antigonu. Hovorí, že za svoje činy by si zaslúžila veľkolepé pocty a že každý, kto si myslí, že len on má dar jazyka a ducha, býva obyčajne prázdny. Kreon odmieta každý argument. Chce vládnuť vo vlastnom mene a nie rešpektovať mienku iných. Po Haimonovom odchode dá Kreon prepustiť Ismenu, ale Antigonu majú pochovať za živa.