V IV. dejstve Antigonu privádzajú do skalnej hrobky. S nárekom sa lúči s ešte nenaplneným životom. Keď ju zatvoria do skalnej hrobky, môže sa sama rozhodnúť, či zomrie hneď alebo bude pochovaná za živa.

V V. dejstve prichádza veštec Teiresias Kreontovi oznámiť, že ani bohom sa nepáči rozhodnutie kruto potrestať Antigonu, lebo neprijímajú dym obetí. Vyzýva Kreonta k rozvážnosti, hovorí mu, že všetci ľudia robia chyby, ale nerozvážnym mužom je ten, ktorý ak urobil chybu, nemá vôľu napraviť ju. Varuje Kreonta pred tvrdohlavosťou, ale ten nechce ustúpiť. Teiresias veští nešťastie, za Antigonin osud bude platiť jedným mŕtvym zo svojej krvi. Kreon ustupuje, napochytro zvoláva sluhov, aby Antigonu vypustili, napokon sa k hrobke vydá osobne. V Epilógu posol prináša náčelníkovi zboru správu, že Antigona i Haimon sú mŕtvi. Keď Kreon vošiel do skalnej hrobky, našiel tam Haimona, ako objíma mŕtvu snúbenicu, ktorá sa obesila na vlastnom závoji. Keď Haimon zbadal ukrutného otca, vytasil svoj meč a prebodol sa ním. Toto rozprávanie si vypočuje Haimonova matka Eurydika, vojde do paláca a po chvíli ju nájdu v kaluži krvi. Kreon v náručí prináša matke syna a nachádza už iba mŕtvu manželku. Kreon šalie od bolesti a smútku vo chvíli, keď o všetko prišiel svojím pričinením. Náčelník zboru uzatvára tragédiu slovami, že iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Človeka, ktorý o sebe veľa myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až v starobe.
Aischylos napísal tragédie Pripútaný Prometeus a Oresteia. Euripides napísal Trójanky, Ifigénia v Tauride a Medea.
Aristofanes je vo svojich dielach kritický, čo však vyplýva zo špecifiky komédie ako dramatického žánru v komédiách Oblaky, Jazdci, Laristata.


Rímska literatúra

Rímska literatúra sa začína rozvíjať v 2. pol. 3. stor. p. n. l. Do radu udalostí, ktoré spolupôsobili pri helenizácii Ríma, patrilo zavedenie dramatických predstavení do programu rímskych hier. Medzi rímskych dramatikov sa zaraďuje Titus Maccius Plautus. Zachovalo sa od neho 21 komédií, pravdepodobne všetky, ktoré napísal. Námety na svoje hry čerpal z každodenného života v gréckom prostredí, najčastejšie v Aténach.
Na rozvoj rímskej epiky mala vplyv aj intenzita spoločenského a politického života v starovekom Ríme. Za jedného z najväčších rétorov staroveku sa pokladá Marcus Tullius Cicero. V historiografii sa presadil Gaius Julius Caesar.
Rímska poézia dosiahla vrchol za vlády cisára. Medzi najznámejších básnikov tohto obdobia patrí Publius Vergílius Maro a Publius Ovídius Naso. Vergílius po pastierskych idylách Bucolica a roľníckych spevoch Georgica napísal epickú báseň Aeneas. Básnik v nej v 12 knihách spracoval povesť o trójskom hrdinovi Aeneovi, legendárnom praotcovi rímskeho národa. Ovídius začal svoju básnickú púť milostnou poéziou, v druhom období spracúval námety z gréckej mytológie a do tretieho obdobia patria jeho básne z vyhnanstva. V Metamorfózach (Premenách) rozpráva o premene človeka (napr. na zviera), alebo o rozmanitých zmenách živých bytostí a neživých vecí. Báseň Daidalos a Ikaros hovorí o tom, ako sa kedysi z Kréty usiloval uniknúť vynálezca spolu so svojím synom. Vyrobil pre obidvoch krídla. Pred odletom ešte poúča syna, aby neletel príliš vysoko, lebo mu slnko spáli krídla, ak však poletí príliš nízko nad more, krídla mu oťaží voda. Keď Daidalos vzlietol, jeho syn chvíľu letel za ním, potom sa mu zapáčilo slnce, ku ktorému keď letel, spálilo mu krídla. Spadol do mora. Daidalos syna nájde a pochová ho.

C. Jazyk a spoločnosť

Jazyk a myslenie tvoria jednotu, v ktorej má vedúcu úlohu myslenie. Jazyk vystupuje ako prostriedok, nástroj myslenia. Poznáme dve základné funkcie jazyka: poznávacia (kognitívna) funkcia a dorozumievacia (komunikatívna) funkcia. Hovoríme aj o funkcii estetickej, reprezentatívnej a akumulatívnej (zhromažďovanie poznatkov).
Vznik reči je v priamej súvislosti s prácou, pretože vtedy začal človek využívať na dorozumievanie rečové ústroje. Jazyk vznikol až vtedy, keď sa u človeka vyvinula schopnosť myslieť. Jazyk je systém znakov, musí byť vyjadrovaný artikulovanými hláskami (alebo písmenami). Využíva sa ako nástroj myslenia a dorozumievania. Pretože ľudská spoločnosť sa člení na značný počet skupín, vznikajú jazykové bariéry. Odborníci sa preto snažia vytvoriť umelé jazyky, ktoré sa používajú ako pomocné svetové jazyky. V súčasnosti je najrozšírenejším svetovým jazykom angličtina. Najznámejším umelým jazykom je esperanto.
Každý jazyk sa postupne vyvíja. Zanikajú staré slová (archaizmy) a vznikajú nové slová (neologizmy). Mení sa aj gramatická stavba jazykov. Výskumom jazyka sa zaoberá jazykoveda (lingvistika). Jej hlavnými odvetviami sú lexikológia (náuka o slovnej zásobe) a sémantika (náuka o význame jazykových jednotiek). Jazykoveda skúma pôvod a tvorenie slov, význam slov a štylistické rozvrstvenie slovnej zásoby.