II. dejstvo
Po bále Romeo s priateľom uniknú. Preskočí ohradu a skočí do záhrady Capulettiovcov, keď zbadá na balkóne Júliu. Romeo na ňu zavolá, ona spoznáva jeho hlas a tými najkrajšími slovami si vyznajú úprimnú lásku. Sľúbia si vernosť a dohodnú sa, že sa na druhý deň zosobášia. Ráno sa Romeo rozhodne navštíviť brata Lorenza, ktorý by ich mohol zosobášiť. Aj keď sa najprv čuduje, že s tak náhle zaľúbil do Júlie, je ochotný zosobášiť ich. Dúfa, že by to mohlo obe rodiny navždy udobriť. Medzitým Romea hľadajú jeho priatelia Mercutio a Benvolio, pretože v noci nebol doma. Keď Romeo príde, s priateľmi žartuje a keď za nimi príde Júliina dojka, požiada ju, aby Júlii odovzdal pozdravenie a aby jej odkázala nech sa popoludní dostaví do kláštora na sobáš. Júlia už netrpezlivo očakáva pestúnkin príchod. Keď jej dojka oznámi čas svadby, celá natešená sa ponáhľa za bratom Lorenzom. Ten je pripravený vykonať obrad, ale varuje ich, že „prudká vášeň prudký koniec máva“. No napriek tomu sa obrad koná, takže sú nakoniec zosobášení.

III. dejstvo
Benvolio s Mercutiom náhodou stretnú Capuletta Tybalta, ktorý ešte stále zúri, že bol Romeo na bále. V tom momente vkročí na scénu aj on a Tybalt ho začne provokovať. No Romeovi to neprekáža, pretože je to v podstate už jeho rodina, je to Júliin bratranec a nechcel by prípadnou smrťou Tybalta Capulettiovcom narobiť žiaľ a prehĺbenie nenávisti medzi rodinami. No Mercutio to ďalej nemôže vydržať a vyzve Tybalta na súboj. Romeo sa snaží ich od seba oddeliť, ale Tybalt Mercutia bodne kordom a ten zomiera. To Romea nahnevá, pretože Mercutio v podstate zomrel pri jeho obrane. Preto vyhľadá Tybalta, vyzve ho na súboj a zabije ho. O oboch vraždách sa dozvie knieža, ktorý vykáže z Verony Romea, ktorého medzitým očakáva Júlia, no keď za ňou príde dojka a oznámi jej, že Romeo zabil Tybalta, začne nad obidvomi veľmi žialiť. Romeo sa po súboji utiahol k Lorenzovi ktorý ho vo svojej cele skrýva. Keď za nimi príde dojka a oznámi Romeovi aká je Júlia nešťastná, je veľmi smutný a chce sa dokonca zabiť, no potom sa rozhodne že pôjde za svojou milou. Medzitým Capuletti schválil svadbu s Parisom, bez ohľadu na Júliine city. Tá prosí o pomoc matku, pretože sa za Parisa nechce vydať, no ona o tom nechce ani počuť. Keď požiada o radu dojku, tá jej len veselo poradí, aby sa za Parisa vydala, že iné východisko nevidí. Keď si Júlia uvedomí, že nikto nie je na jej strane, rozhodne sa navštíviť Lorenza.

IV. dejstvo
Júlia sa teda vyberie na cestu k nemu, chce ho požiadať o pomoc, a ten jej navrhne plán. Má vypiť nápoj spánku, ktorý ju na 42 hodín urobí „mŕtvou“ , rodičia ju uložia do hrobky, a potom za ňou môže Romeo prísť. Tak sa dohodnú a Lorenzo sľúbi že Romeovi pošle posla s touto správou. Keď sa Júlia vráti domov, robí sa, že súhlasí so svadbou s Parisom, že úplne zmenila názor a ospravedlní sa rodičom že bola taká tvrdohlavá, keď sa za Parisa nechcela vydať. Večer s obavami, že sa zobudí skôr ako má, vypije nápoj spánku a keď ju dojka nájde ráno v izbe „mŕtvu“, všetci sú veľmi smutní. Keď príde Lorenzo, ktorý vie, že Júlia len spí, navrhuje čím skôr usporiadať smútočný obrad.

V. dejstvo
Romeovi sa prisnije, že ho Júlia našla mŕtveho, no zdá sa mu to veľmi čudné. Baltazár, jeho sluha mu donesie správu, že Júlia zomrela, čo Romea veľmi zroní a rozhodne sa ísť okamžite k jej hrobke a zomrieť tam s ňou. Cestou si kúpi od lekárnika jed, ktorý plánuje vypiť. Lorenzo sa dozvie, že Romeo nedostal list, pretože vo Verone vypukol mor a posol tam nemohol ísť. Romeo už vtedy je pri hrobke, chce ju otvoriť, no zbadá ho Paris, ktorý mysliac si že má nejaké nekalé plány ho vyzve na súboj. Romeo ho zabije, a na jeho žiadosť uloží do hrobky. Potom, keď v hrobke uvidí „mŕtvu“ Júliu, s láskou sa na ňu ešte chvíľu pozerá, potom vypije všetok jed, a ihneď zomiera. Keď sa Júlia prebudí, prichádza Lorenzo, ktorý jej zdôrazňuje že musia okamžite zmiznúť. No keď ona uvidí vedľa seba Romeovo mŕtve telo a zistí že vypil jed, odmietne odísť. Lorenzo ale odchádza. Júlia, dúfajúc že na Romeových perách zostalo ešte trochu jedu ho pobozká, no keď začuje kroky, vezme si Romeovu dýku a prebodne sa ňou.

Keď stráže v hrobke zbadajú bezvládne telá, dajú prehľadať cintorín, a nájdu veľmi vystrašeného brata Lorenza, pretože ho upodozrievajú z dvoch vrážd. Prídu Capuletti s manželkou, Montecchi a knieža Escalus. Montecchi všetkým oznámi, že v noci mu žiaľom zomrela žena, zabil ju smútok nad vyhnaným synom. Lorenzo potom začne vysvetľovať smrť Romea a Júlie, prizná sa že ich dvoch zosobášil, že Júlia sa nechcela vydať za Parisa a všetko ostatné. Čiastočne viní aj seba zo smrti milencov. Potom vyhlási, že dobrovoľne príjme smrť, lebo cíti svoj podiel viny na celej tragédii. Knieža ale rozhodne, že nebude potrestaný nikto, pretože všetci si už svoje vytrpeli. Vinu na tom nesie nenávisť medzi oboma rodmi. Montecchiovci a Capulettiovci skoncovali s hnevom a sľúbili, že na počesť milencov postavia sochy. „Nad chmúrnym mierom svitá chmúrne ráno, aj slnko, hľa, tvár do mrakov si halí. To smúti svet nad láskou stroskotanou a navždy srdcia chvieť sa budú v žiali nad príbehom, čo veky prežije, o láske Romea a Júlie.“

Úryvky: „Romeo, Romeo, prečo si Romeo? Ach zapri otca, odriekni sa mena! A či nechceš, prisahaj mi lásku a prestanem byť Capulettiová!“
„Len tvoje meno mi je nepriateľom. Ty si len ty. Ty nie si Montecchi. Čo je to Montecchi? Nie ruka, noha, nie lakeť ani tvár, nič takého čo patrí k človeku. Záleží na mene? Čo ružou zveme aj inak zvané voňalo by krásne.“
„Ľúb s mierou: spoznáš lásku bez miery.“
„Láska je dym, nímž vánok vzdychov točí, vyslyšaná je ohňom drahých očí a odmietnutá oceánom sĺz. Čo ešte? Bláznivosť, no požehnaná, žlč najhorkejšia i najsladšia manna.“
„Pôdu, na ktorej mŕtvi ležia vidno, no pravú pôdu, z ktorej vyklíčila všetka tá smrť a všetko nešťastie, tú strašnú pôdu treba ešte nájsť.“