Autor: William Shakespeare (1564 – 1616)- anglický dramatik a básnik, pre svoje umenie dokonale vystihnúť ľudskú povahu a pre básnické majstrovstvo považovaný za najväčšieho spisovateľa píšuceho po anglicky. Narodil sa v Stratforde nad Avonou ako najstarší syn rukavičkára Johna Shakespeara a jeho ženy Mary Ardenovej. Roku 1582 sa oženil s Annou Hathawayovou, ktorá bola o osem rokov staršia. Roku 1583 sa im narodila dcéra Susannah a o dva roky neskôr dvojičky Hamnet a Judith. Na prelome 80. a 90. rokov sa Shakespeare presadil ako herec a dramatik v Londýne. Roku 1594 sa pridal k hereckej spoločnosti Služobníkov lorda komorníka a od tých čias písal výhradne pre ňu. Od roku 1599 používali Shakespeare a jeho spoločníci divadlo Globe (Zemeguľa) na južnom predmestí Londýna Southwarku. Čoskoro sa stali poprednou londýnskou hereckou spoločnosťou a r. 1603 získali kráľovský patronát ako Služobníci kráľa. Úspešná kariéra umožnila Shakespearovi kúpiť si veľký dom v Stratforde, kde o niekoľko rokov zomrel.

Medzi jeho prvými drámami prevládali historické hry, napr. trojdielny Henrich VI. alebo Richard III. (asi 1591); krátko nato napísal výpravné básne Venuša a Adonis a Znásilnenie Lukrécie. Neskôr v 90. rokoch prevládajú komédie – Sen noci svätojánskej (asi 1595), Kupec benátsky (1596 –98), Ako sa vám páči, Veľa kriku pre nič a Večer trojkráľový (asi 1601), ale vznikajú i tragédie Romeo a Júlia (asi 1595) a Iulius Caesar (asi 1599), historické hry Richard II., Henrich V. (1599) a dvojdielny Henrich IV. (asi 1597) a aj prevažná väčšina zo 154 sonetov, ktoré tvoria vrchol anglickej renesančnej lyriky. Veľké tragédie Hamlet (asi 1599 – 1601), Othello (1602 – 04), Kráľ Lear (asi 1605), Macbeth (asi 1606), Antonius a Kleopatra (asi 1606 – 07) a tragikomédie či „problémové hry“ Troilos a Kressida a Oko za oko pochádzajú z rokov 1600 – 07. Záverečné obdobie Shakespearovej tvorby patrí dramatickým romanciam Cymbelín, Zimná rozprávka a Búrka (asi 1611); na hrách Perikles a Henrich VIII. zrejme spolupracoval s inými autormi. Objavili sa úvahy, že Shakespearove hry možno písala skupina alžbetínskych dramatikov alebo iní veľký autori ako Francis Bacon alebo Christopher Marlowe, väčšina odborníkov však tieto teórie neberie vážne.

Útvar: dráma, divadelná hra, žáner - tragédia

Kompozícia: 2 prológy, 5 dejstiev

Postavy: Escalus - veronské knieža
Paris - mladý šľachtic, príbuzný kniežaťa, gróf
Montecchi, Capuletti - hlavy dvoch znepriatelených rodov
Pani Montecchiová, pani Capulettiová - ich manželky
Romeo - Montecchiov syn
Mercutio - príbuzný kniežaťa a Romeov priateľ
Benvolio - Montecchiov synovec a Romeov priateľ
Abrahám - Montecchiov sluha
Starec - Capulettiov príbuzný
Tybalt - synovec pani Capulettiovej, Júliin bratranec
Samson, Gergorio - Capulettiovi sluhovia
Júlia - Capulettiova dcéra
Júliina dojka
Peter - Sluha Júliinej dojky
Brat Lorenzo - františkán
Brat Ján - z tej istej rehole
lekárnik, traja hudobníci, páža Parisovo, iné páža, Veronskí mešťania, príbuzní oboch rodov,
masky, stráže, sluhovia, hliadky a družiny, chorus

Hlavné postavy: ROMEO – do všetkého ide s vervou a bez rozmýšľania, je to láskavý mládenec s dobrým srdcom, štedrý nielen k priateľom, ale aj k sluhovi, láska k Júlii mu pomôže vyspieť, na začiatku hry ľutuje sám seba, ale na konci sa zmení a myslí iba na Júliu, má ju tak rád, že nedokáže bez nej žiť.
JÚLIA – mladá, iba 14 rokov, jemná, poslúcha rodičov, miluje svoju pestúnku, pochádza zo vznešenej veronskej rodiny, nemá žiadnych priateľov, okrem rodinného kruhu, Rodičia ju nútia do manželstva s Parisom, nemôže sa nikomu zveriť, stáva sa dospelejšou, tým, že sa zaľúbi, prestane sa spoliehať na rodičov, rozhoduje sa sama, láska k Romeovi sa pre ňu stáva najdôležitejšou vecou na svete, je ochotná obetovať svoj život.

Dej:
Deje sa vo Verone a v Mantove
I. dejstvo
Vo Verone v Taliansku žijú dva rody, Montecchiovci a Capulettiovci. Už oddávna žijú v hneve a nenávisti. Keď sa stretnú na ulici, hádajú sa. Tak sa začína aj úvodná scéna tejto hry – pouličnou šarvátkou medzi dvoma rodinami pretože služobníci Samson a Gregorio, Abrahám a Baltazár začali šermovať. Benvolio, Montecchiov synovec sa snaží hádku urovnať, no Capulett Tybalt nechce o tom ani počuť. Hádka postupne prerastie do zúrivého zápasu, ktorý vyvolá pozornosť obyvateľov Verony a jej vládcu – kniežaťa Escalia. Knieža rázne ukončí boj a vyhlási, že ďalší boj medzi rodmi bude trestať smrťou. Potom sa dav rozíde, na scéne zostávajú Montecchi, jeho manželka a Benvolio, Montecchiho synovec. Rozprávajú sa o tom, že Romeo je v poslednom čase nejaký čudný. Pán a pani Montecchiová odídu, na scénu prichádza Romeo. Je bláznivo zaľúbený do Rozalíny, ktorá ale jeho lásku neopätuje, z čoho je veľmi smutný.

Benvolio mu radí, aby si našiel nejakú inú, že sú aj krajšie od nej. Romeo s tým samozrejme nesúhlasí, vraj, že nemôže ľúbiť inú. Obaja odídu. Capuletti plánuje vydať svoju dcéru a tak zorganizuje ples, no to nie len kvôli tomu, ďalším dôvodom jej aj zoznámenie Júlie s Parisom, jej pytačom. Romeo sa dozvie, že na ples je pozvaná aj jeho milovaná Rozalína a tak sa tam aj s Benvoliom zamaskovaní vyberú. V okamihu, keď Romeo zbadá Júliu, všimne si aká je krásna, zahorí k nej láskou a okamžite zabudne na Rozalínu. Rozhodol sa však netancovať. Ako si z diaľky všíma Júliinu krásu, odhalí ho Tybalt. Prítomnosť Monteccha na bále ho privádza do šialenstva, chce Romea zabiť. No Júliin otec ho prísne napomenie s tým, že sa neoplatí pretrvávať v nenávisti, keď sa Romeo správa tak slušne, ako pravý šľachtic. Keď tanec skončí, Romeo podíde k Júlii. Dotkne sa jej ruky a začnú sa zhovárať. Okamžite sa do seba zamilujú a pred odchodom sa pobozkajú.