DRUHÁ ČASŤ
· 1.kapitola „Srdce a opica na gumičke“: skoro celá kapitola sa odohráva na jarmoku v Čadci. Maťo sa tam vybral na koni Sivákovi s nastrúhanými šindľami. Predal ich za 14 korún židovi. Autor tiež opisuje atmosféru jarmoku, „Kupovať? Kdeže! Veď naši ľudia sú skromní a praktickí: prečo kupovať kabát za 60 korún, aby človeka zohrial, keď to vykoná niekoľko pohárikov najlacnejšej pálenky?“; Maťo sa rozhodol, že za tie peniaze kúpi niečo Magde, aby jej dokázal, ako ju veľmi ľúbi. Začala mu byť zima a videl jediné východisko v rume „Ide sa Maťo napiť. Najprv sa zahreje a potom bude rozmýšľať, čo Magde kúpi“; Maťo si vypil pár pohárikov a dal sa do reči so starým sedliakom, rozprával mu o svojich zážitkoch v Rusku, o boľševikoch, rabovačkách… vtom ho prerušil jeden četník a pýtal si od neho doklady a papiere. Keď sa už konečne vybral z krčmy tak zistil, že mu zostali už len 2 koruny a tak za ne kúpil opičku na gumičke „Vo vrecku opička, v hrudi srdce, oboje na gumičke. Gumička tenká a pružná- a či sa celý svet tak hojdá a tacká, ružový a zmrznutý? Veru je veselý deň. Maťo je spokojný.“
· 2.kapitola „Láska bojuje so štvrtým prikázaním“: napätie medzi otcom a synom stále narastalo, keď sa Maťo dozvedel, že je tatko doma ani neobedoval, radšej odišiel, bolela ho hlava. Na večeru sa vrátil a situácia sa vyostrila ešte viac. Keď sa matka opýtala, kto je ešte hladný Maťo povedal, že už nemá nosiť, že on už má dosť. Starý Horoň na to prudko zareagoval „Zabijem ťa, ty had, zabijem ťa“ . Vytiahol na Maťa nôž, porezal mu ruku, a Maťo otca udrel až spadol na zem „Výkrik prerezal sa stenami chalupy a umrel v štyroch svetových stranách. Kopce si ho podať nemohli, rozbil sa na kúsky, aby všade zvestoval strašnú vec, že syn vztiahol ruku na otca. Mal právo?“ Maťo večer odišiel za Magdou. Cestou stretol Gregora a vybil si na ňom zlosť, skotúľal ho z kopca. Potom klopal Magde na okno, ale tá ho spočiatku nechcela pustiť. Maťo naliehal a tak ho napokon pustila. Viedli dlhý rozhovor o tom, že ich láska nemá šancu, nemajú požehnanie od rodičov. Bola veľmi smutná, ale keď jej dal tú opičku, potešila sa jej. „Ukrutne pekný a chutný chlapec- a predsa ho nemohla milovať. Nemala ani ona ani matka zeme a zem bola podkladom života a šťastia. Bieda postavila sa medzi lásku…Tu je láska len strom, ktorý korení v zemi. V zlej zemi zlý strom. v dobrej dobrý. Ona má zlú zem a
chcela by toľko lásky!“ ; Po tom, ako si vyrozprávali zážitky, Magda sa mu opäť oddala, hoci vedela, že ju zajtra zbije mať.

· 3.kapitola „Strašný omyl“: kapitola zachytáva prípravy na svadbu; družbovia chodili po domoch a pozývali na svadbu Zuzky Pajonkovie a Jana Macka. Maťo je nadšený lebo má o jednu nechcenú nevestu menej „ Bude veselá svadba. Zas mám menej o jednu dievku z tých, ktoré mi chystali.“. Len Horoňovci neboli nadšení. Ďalej sa kapitola venuje len svadbe, jej atmosfére, zvyklostiam okolo nevesty, ale venuje sa najmä tomu, ako všetci z dediny hodujú, jedia do sýtosti.
· 4.kapitola „Maťo padol do siete“: O pár dní Maťo pracoval na poli pod lesom. Hnojil zem pod snehom. „Tie kysucké kopanice sú už odsúdené, aby sa na nich rodilo každoročné sklamanie. Hojná úroda sklamania. A prežijú ho všetky rodiny rok čo rok znova a znova...“ K Maťo prišli nejakí četníci a hľadali Mateja Horoňa. Ten sa teda priznal, že ho dobre našli. Prišli sa ho opýtať, prečo sa neprišiel zahlásiť, keď prišiel z vojny „Veru tak…zabudol som…Tak zo mňa všetka tá vojna spadla, keď som vkročil doma do chalupy.“ Ďalej sa ho četníci vypytovali, ako bolo na vojne, či bol v Rusku, či sa mu tam páčilo… a Maťo o tom veľmi rád rozprával. Maťo je rozprávaním taký unesený, že pomery v Rusku a Maďarsku tak vychválil, že jeden z četníkov ho upozornil „Len nám tu ľudí nebúrte“ a odišli preč. „Na četníckej stanici večer zrodili sa dve veci: 1. Oznámenie Mateja Horoňa okresnému úradu za nedodržanie povinnosti vojenského hlásenia. 2. Vedomie, že treba venovať zvýšenú pozornosť človekovi, ktorý je síce nepovedomý, neorganizovaný, ale nasiaknutý boľševickou morálkou, ktorá by mohla poškodiť dobrú povesť obyvateľov, uznávajúcich dosiaľ rozdiel: pán- sedliak.“
· 5.kapitola „Požehnaná medzi ženami“: sa začína hádkou Maťa a Magdy na tému svadba. Magde potom vyhŕkne, že je už mesiac tehotná, ale vydať sa za Maťa nechce, Maťo jej teda navrhne potrat, ale ona nechce počuť ani o tejto možnosti, Maťo ju teda upokojuje, že pôjdu hneď na zápis a čo najskôr sa vezmú, Maťo sľubuje, že sa porozpráva s rodičmi a matkou; keď Maťo odíde príde za Magdou matka a všeličo sa vypytuje; Magda sa prizná, že čaká dieťa, ale oklame ju, že s Gregorom „Oh ty bezbožnica, ty hriešnica hriešna, toho som sa od teba dočkala! Dcéru som si na prespanku vychovala! No dočkaj!“, veľmi ju zmláti, ale keby vedela, že decko je Maťove, zabila by ju. Na druhý deň sa stretol Maťo s Kotryzovou a ku všetkému sa prizná, a že si chce Magdu vziať. V jej hlave sa zrodí fígeľ, oklame ho, že má prísť Magdu popýtať o ruku v nedeľu. V skutočnosti ale chystá, že v sobotu pôjde Magda s Gregorom na ohlášky. Stará oklame doma aj Magdu, že ju Maťo viac nechce.

· 6.kapitola „Začiatok konca“: v sobotu išla Magda s Gregorom na faru. Rozmýšľa o tom ako by sa uživila sama s deckom, ale vie že sa to nedá zvládnuť. Magda je rozhodnutá vydať sa za Gregora. Sama navrhne farárovi, nech skráti všetky tri ohlášky na jednu, aby mohla byť svadba čo najskôr. Dievčina sa prizná farárovi, že čaká dieťa. Ten je zhnusený „Pekne si sa mi dievka, zachovala! Už ani pred pánom bohom hanby necítiš? Zo dňa na deň a jedna za druhou mi tak dievky chodia. Fuj, človek sa čuduje psom- a ľuďom by sa nemal?“, ale svadbu povolí;
· 7.kapitola „Prvý pád“: Je nedeľa. Maťo ide do kostola. Stojí vzadu. Omša nie je ničím neobvyklá a nedeje sa nič zaujímavé, až kým farár nezačne čítať oznamy „Oznamuje sa láskam vašim, že do stavu manželského vstúpiť chcú mládenec Gregor Padych a panna Magdaléna Kotryzová…Maťo sa vytratil z kostola von ani ovca z čriedy a uháňal cestou k svojej dedine. Čosi sa mu v hlave zvrtlo, bolo to ostré a prerezalo mozog, nebolo možné zostať pokojným a nevšímavým.“ Maťo je veľmi nešťastný, nechce, aby bola Magda a jeho dieťa druhého, je veľmi napitý a to mu dodalo odvahu, aby išiel za Magdalénou. Keď k nej prišiel „Ale Maťo ju schytil odzadu, pritisol k sebe a začal mäsiarsku prácu…noril nôž do mäkkého tela. Ale ten sa zastavil kdesi pred tvrdou prekážkou a Maťo vedel, že taká rana musí byť pomedzi rebrá, aby sa usadila v srdci ako svätý mier. Preto vytiahol krvavý nôž a znova hľadal priaznivý smer…Magda vzdychla…a zložila svoju ťarchu do Maťovho náručia. Ale jeho ruky boli už teraz veľmi slabé, aby uniesli svoj život a zároveň smrť iného…Miloval Magdu veľmi opravdivo, než aby ju mohol nechať ďalej žiť…Zoslabnutá ruka mala ešte toľko strašnej sily, aby hľadala zabijáckym nožom Maťovo srdce. Ale už nenašla ten správny smer…“ stará Kotryzová prišla domov z kostola a našla dve, kričala o pomoc, prišlo tam veľa ľudí, i stará Horoňkula, ktorá začala objímať syna a vôbec si nevšímala reči ostatných „Ešte ruky mu bozkáva vrahovi. Pekného syna si vychovali.“ Prišli četníci: žena mŕtva, muž ešte dýcha. Poslali po lekára. Do izby vošiel aj Gregor a pokrytecky povedal „Tak mi to pobabral…Mám po svadbe…Čert, ten Maťo!“
· 8.kapitola „Zrútenie zlatého božstva“: Maťa odvezú do trenčianskej nemocnice, nie je isté, či to prežije, každý o ňom hovorí ako o vrahovi, hoci nikto nevie, čo sa stalo; Horoňkula sa modlí za svojho syna, aby vyzdravel. Ak prežije pôjde pred súd a aj tak na smrť. Po čase sa o Maťovi prestáva hovoriť, lebo dedinou otriasla ďalšia katastrofa. Muž zo Sliezska ušiel aj zo sedliackymi peniazmi. Ľud je zúfalý, sedliak Ščúr sa obesil a starý Horoň a s nevlastným bratom Michalom zhoreli.