Peter Jilemnický: Víťazný pád

Literárny druh: epika
Literárny žáner: román (revolučný)
Literárna forma- próza
Téma: sociálno-realistický obraz Kysúc, zobrazuje aktuálny stav dediny, chudobu sedliakov, boj so životom
Idea: už názov „Víťazný pád“- protiklad, hovorí, že v každom víťazstve sa skrýva pád a každý pád naznačuje začiatok víťazstva
„Kysuce...
Každým rokom padnú, aby mohli vstať a zvíťaziť- pre nový pád.
Kysucká jar je víťazstvo.
Kysucká jeseň- pád.
Rok...
Víťazný pád.“
Kompozícia: román sa skladá z 3 častí, 24 kapitol a z úvodu „Kysuce“
Prostredie: dedina na Kysuciach, obdobie po 1. svetovej vojne, rok 1919
Dej:

PRVÁ ČASŤ
· prológ „Kysuce“: obsahuje geografické informácie o dedine, opisuje dedinčanov, koľko ľudí sa narodí, koľko je tu žien a mužov, poukazuje na život ľudu „Ich život je ťažký ako smútok Kristovej tváre na XII. zastavení“; opisuje tu tiež prírodu „Tu sa usmieva príroda nevinným belasím okom, lebo je pánom, živí a ničí. A človek sa hrabe a vŕta a stavia, mizerný mravec, ktorého zmočí dážď, zahubí sucho, zabije blesk.“ opisuje i charakter Kysúc „Tak i Kysuce, večne bité, večne padajúce, vždy znova vstanú, vždy znova víťazia.“
· 1. kapitola „Román sa začína“: Je október a Maťo, syn starého Horoňa, sa vrátil z vojny. Doma je vaľká chudoba, dvaja súrodenci sú v službe, iba najmladší Ondrej chodí do školy. Maťo sa na vojne zmenil, zmúdrel „Viete, otecko, to všetko, čo sa na vojne robilo, prečo to bolo? Aby bolo ľuďom na svete lepšie. Aby dostali inakší rozum. Aby poznali cenu ľudského života... Keď kone umierali a ľudia zdochýnali a nebo sa otváralo hrmením kanónov, hja, otecko, to nie je možné, aby to všetko nadarmo bolo vyšlo a aby ľudia z toho rozumu nenabrali.“ Po večeri a privítaní s matkou, hneď boží ku svojej milej Magdaléne.
· 2. kapitola „O prázdnom žarnove“: v úvode autor opisuje podmienky na Kysuciach „Nikde nie je život taký ťažký ako na Kysuciach. Nikde nie sú noci také krásne ako na Kysuciach. A tie dva kontrasty, od samého pána boha dané, to je rana a obväz, bolesť a liek. Keby na celom svete narástla úroda plodného Egypta, u nás si sadne s gazdom za stôl bieda.“ ; Dej sa odohráva na dvoch miestach, v dvoch posteliach. U Horoňovcov doma, kde diskutujú o tom, že nechcú aby si Maťo vzal za ženu Magdalénu Kotryzovú, lebo je chudobná a oni sa nechcú starať o ďalší hladný krk „Ešte jeden krk so chalupy, to aby sme sa na seba iba dívali. Lásky by sme sa nenajedli...Sú ešte inakšie dievčatá. Roľu dostanú. Aj dve kravy aj peniaze do vena“ a chcú za nevestu Zuzku Pajonkovie. Ďalší rozhovor je v Magdaléninej posteli. Magda si v duši pred Maťom spytuje svedomie. Rozprávajú sa o viere vo vernosť. Veľmi sa ľúbia. Keď Maťo odišiel ráno domov, Magda sa rozprávala s matkou, ktorá zistila, že mala v noci spoločnosť, matka je tiež proti vzťahu Maťa a Magdy, bojí sa, že Maťo dcéru opustí, keď zistí, že ho podviedla s Gregorom.
· 3. kapitola „Veľké rozhodnutie“: dej sa odohráva hneď ráno, na raňajky sa zídu Maťovi rodičia a tí mu dohovárajú, aby si Magdu nevzal a ako hlavný argument proti Magde je „Chlapče, pamätaj, chudobný sme…“, ale Maťovi to nič nehovorí, vojna zmenila celý jeho postoj k týmto veciam „Na krky mi hada vešiate, len aby pribudla krava do chalupy…Bude mi dobrá žena…“
· 4.kapitola „Zlý vietor“: sa odohráva v krčme. Stretlo sa tu dvanásť chlapov, ktorí prežili hrôzy vojny „Všetka krv, ktorá nevytiekla na smädných frontoch a nezošalela sa v jedinečnej symfónii ľudskej zloby a beštiality, prišla sa znovuzrodiť a kriesiť do zachovaných dedín a miest… Musí sa zrýchlene žiť, pred vojnou pol, dnes celý liter vypijeme, lebo ešte dnes tá rana hrozne bolí…“. Chlapi si spievajú a vtom ich preruší maďarské hundranie. Bol to Gregor, ktorý „ na vojne nebol, s dievkami po nociach sa váľal“ . Maťo ho razom umlčal a vyhodil z krčmy.

· 5.kapitola „Astrologická“: dej sa odohráva v nedeľu, autor opisuje nedeľu ako deň pokoja a oddychu, ľudia z Kysúc sa vyobliekajú a modlia „Chlapcom pohasli divé ohne v očiach, lebo mali predstúpiť pred čisté zraky Matky božej, a dievčatá aspoň raz do týždňa ľutovali noci, v ktorých sa vzdávali. Nedeľa bola dňom pokory a očistenia od všetkých neprávostí, idúcich ruka v ruke s ťažkým robotným dňom“ ; Maťo sa až teraz v nedeľu stretáva s mladším bratom Ondrejom, veľa si nepovedali; popoludní prišiel starému Horoňovi list z „Hameriky“, v ktorom mu konzulát oznamoval, že zdedil po bratovej smrti 200 dolárov, ktoré mali vtedy hodnotu 93 korún, a z nariekajúceho starca sa zrazu stal najbohatší muž v dedine „Jano, môj brat, umrel. V Hamerike. A peniaze po ňom zostali. Americké peniaze.- A ty si už taký hriešnik, brat mu umrie a on nekľakne, aby sa za jeho dušu pomodlil. Do dediny po pálenku posiela- to je jeho prvá myšlienka! Pán boh buď- hovorí Horoňkula...“ ; Je noc, veľmi tmavá, človek nevidí na človeka. Maťo ide domov lesom poriadne podnapitý a stretne na ceste neznámeho, s ktorým sa dá do reči. Ten mu rozpráva, že má nevlastného brata, ktorý ho počas doby , keď sa túlal svetom, okradol o dom a o pozemky. Tento neznámy predpovedá deťom svojho brata veľké nešťastie. Keď sa už Maťo blížil k domu, neznámy povie „Tu mi je Horoň, nevlastný brat…Ten nemohúci blázon ani nevedel, že jeho slová zasiahli Maťovo srdce priam doprostred ani žeravý, pálčivý blesk.“
· 6.kapitola „Drevo spieva“: je situovaná u Horoňovcov tesne pred Vianocami. Maťo strúha šindle na strechu a starý Horoň je od rána opitý „Od tých čias, čo ho navštívil zlatý duch starého Washingtona, žil nepomerne dobre. Dávalo mu to sebavedomia a povýšenosti, ale stal sa darmožráčsky a nerozumný až do plaču. Celý život si založil na jedle a liehu…“ a otec, teraz už načisto oslepený peniazmi, nechcel o Magde ani počuť a na to mu Maťo vyčíta ako sa zachoval k bratovi „Veru som nevedel, že je otecko taký chamtivec“ . Maťo upokojoval matku, ale pevne rozhodnutý oznámil dátum svadby, po sviatkoch. Starý išiel do lesa, kde sa stretol s matkou Magdy, ktorú riade podpichol Maťovou svadbou, kde nevesta nie je Magda. Doma všetko Kotryzová vyrozprávala dcére „A Gregora z chalupy mi už neodbíjaj, lebo ťa z domu vyženiem. Toho si vezmeš a dosť. Maťo nech mi už ani cez prah nekročí.“ Do dediny prišiel nejaký svetobežník zo Sliezska, síce bez peňazí, ale s rozumom. Nahovoril bohatých sedliakov , aby vložili peniaze do spoločnosti na spracovanie dreva. Aj starý Horoň vložil, 15 tisíc.
· 7.kapitola „Vianočná“: opisuje iba „Kraj naveky na hlad odsúdený…Kraj naveky na hlad odsúdený, a preto vitajte Vianoce, donášajúce teplé sny a zvesti lepšieho života. Jasná budúcnosť ľudstva každým rokom sa rodí, aby zahojila biedu päťdesiatich každoročných týždňov. Je dobrodením schopnosť ľudí za štrnásť dní zabudnúť na všetko, čo gniavi od Vianoc do Vianoc celé dediny…“
DRUHÁ ČASŤ
· 1.kapitola „Srdce a opica na gumičke“: skoro celá kapitola sa odohráva na jarmoku v Čadci. Maťo sa tam vybral na koni Sivákovi s nastrúhanými šindľami. Predal ich za 14 korún židovi. Autor tiež opisuje atmosféru jarmoku, „Kupovať? Kdeže! Veď naši ľudia sú skromní a praktickí: prečo kupovať kabát za 60 korún, aby človeka zohrial, keď to vykoná niekoľko pohárikov najlacnejšej pálenky?“; Maťo sa rozhodol, že za tie peniaze kúpi niečo Magde, aby jej dokázal, ako ju veľmi ľúbi. Začala mu byť zima a videl jediné východisko v rume „Ide sa Maťo napiť. Najprv sa zahreje a potom bude rozmýšľať, čo Magde kúpi“; Maťo si vypil pár pohárikov a dal sa do reči so starým sedliakom, rozprával mu o svojich zážitkoch v Rusku, o boľševikoch, rabovačkách… vtom ho prerušil jeden četník a pýtal si od neho doklady a papiere. Keď sa už konečne vybral z krčmy tak zistil, že mu zostali už len 2 koruny a tak za ne kúpil opičku na gumičke „Vo vrecku opička, v hrudi srdce, oboje na gumičke. Gumička tenká a pružná- a či sa celý svet tak hojdá a tacká, ružový a zmrznutý? Veru je veselý deň. Maťo je spokojný.“
· 2.kapitola „Láska bojuje so štvrtým prikázaním“: napätie medzi otcom a synom stále narastalo, keď sa Maťo dozvedel, že je tatko doma ani neobedoval, radšej odišiel, bolela ho hlava. Na večeru sa vrátil a situácia sa vyostrila ešte viac. Keď sa matka opýtala, kto je ešte hladný Maťo povedal, že už nemá nosiť, že on už má dosť. Starý Horoň na to prudko zareagoval „Zabijem ťa, ty had, zabijem ťa“ . Vytiahol na Maťa nôž, porezal mu ruku, a Maťo otca udrel až spadol na zem „Výkrik prerezal sa stenami chalupy a umrel v štyroch svetových stranách. Kopce si ho podať nemohli, rozbil sa na kúsky, aby všade zvestoval strašnú vec, že syn vztiahol ruku na otca. Mal právo?“ Maťo večer odišiel za Magdou. Cestou stretol Gregora a vybil si na ňom zlosť, skotúľal ho z kopca. Potom klopal Magde na okno, ale tá ho spočiatku nechcela pustiť. Maťo naliehal a tak ho napokon pustila. Viedli dlhý rozhovor o tom, že ich láska nemá šancu, nemajú požehnanie od rodičov. Bola veľmi smutná, ale keď jej dal tú opičku, potešila sa jej. „Ukrutne pekný a chutný chlapec- a predsa ho nemohla milovať. Nemala ani ona ani matka zeme a zem bola podkladom života a šťastia. Bieda postavila sa medzi lásku…Tu je láska len strom, ktorý korení v zemi. V zlej zemi zlý strom. v dobrej dobrý. Ona má zlú zem a
chcela by toľko lásky!“ ; Po tom, ako si vyrozprávali zážitky, Magda sa mu opäť oddala, hoci vedela, že ju zajtra zbije mať.

· 3.kapitola „Strašný omyl“: kapitola zachytáva prípravy na svadbu; družbovia chodili po domoch a pozývali na svadbu Zuzky Pajonkovie a Jana Macka. Maťo je nadšený lebo má o jednu nechcenú nevestu menej „ Bude veselá svadba. Zas mám menej o jednu dievku z tých, ktoré mi chystali.“. Len Horoňovci neboli nadšení. Ďalej sa kapitola venuje len svadbe, jej atmosfére, zvyklostiam okolo nevesty, ale venuje sa najmä tomu, ako všetci z dediny hodujú, jedia do sýtosti.
· 4.kapitola „Maťo padol do siete“: O pár dní Maťo pracoval na poli pod lesom. Hnojil zem pod snehom. „Tie kysucké kopanice sú už odsúdené, aby sa na nich rodilo každoročné sklamanie. Hojná úroda sklamania. A prežijú ho všetky rodiny rok čo rok znova a znova...“ K Maťo prišli nejakí četníci a hľadali Mateja Horoňa. Ten sa teda priznal, že ho dobre našli. Prišli sa ho opýtať, prečo sa neprišiel zahlásiť, keď prišiel z vojny „Veru tak…zabudol som…Tak zo mňa všetka tá vojna spadla, keď som vkročil doma do chalupy.“ Ďalej sa ho četníci vypytovali, ako bolo na vojne, či bol v Rusku, či sa mu tam páčilo… a Maťo o tom veľmi rád rozprával. Maťo je rozprávaním taký unesený, že pomery v Rusku a Maďarsku tak vychválil, že jeden z četníkov ho upozornil „Len nám tu ľudí nebúrte“ a odišli preč. „Na četníckej stanici večer zrodili sa dve veci: 1. Oznámenie Mateja Horoňa okresnému úradu za nedodržanie povinnosti vojenského hlásenia. 2. Vedomie, že treba venovať zvýšenú pozornosť človekovi, ktorý je síce nepovedomý, neorganizovaný, ale nasiaknutý boľševickou morálkou, ktorá by mohla poškodiť dobrú povesť obyvateľov, uznávajúcich dosiaľ rozdiel: pán- sedliak.“
· 5.kapitola „Požehnaná medzi ženami“: sa začína hádkou Maťa a Magdy na tému svadba. Magde potom vyhŕkne, že je už mesiac tehotná, ale vydať sa za Maťa nechce, Maťo jej teda navrhne potrat, ale ona nechce počuť ani o tejto možnosti, Maťo ju teda upokojuje, že pôjdu hneď na zápis a čo najskôr sa vezmú, Maťo sľubuje, že sa porozpráva s rodičmi a matkou; keď Maťo odíde príde za Magdou matka a všeličo sa vypytuje; Magda sa prizná, že čaká dieťa, ale oklame ju, že s Gregorom „Oh ty bezbožnica, ty hriešnica hriešna, toho som sa od teba dočkala! Dcéru som si na prespanku vychovala! No dočkaj!“, veľmi ju zmláti, ale keby vedela, že decko je Maťove, zabila by ju. Na druhý deň sa stretol Maťo s Kotryzovou a ku všetkému sa prizná, a že si chce Magdu vziať. V jej hlave sa zrodí fígeľ, oklame ho, že má prísť Magdu popýtať o ruku v nedeľu. V skutočnosti ale chystá, že v sobotu pôjde Magda s Gregorom na ohlášky. Stará oklame doma aj Magdu, že ju Maťo viac nechce.

· 6.kapitola „Začiatok konca“: v sobotu išla Magda s Gregorom na faru. Rozmýšľa o tom ako by sa uživila sama s deckom, ale vie že sa to nedá zvládnuť. Magda je rozhodnutá vydať sa za Gregora. Sama navrhne farárovi, nech skráti všetky tri ohlášky na jednu, aby mohla byť svadba čo najskôr. Dievčina sa prizná farárovi, že čaká dieťa. Ten je zhnusený „Pekne si sa mi dievka, zachovala! Už ani pred pánom bohom hanby necítiš? Zo dňa na deň a jedna za druhou mi tak dievky chodia. Fuj, človek sa čuduje psom- a ľuďom by sa nemal?“, ale svadbu povolí;
· 7.kapitola „Prvý pád“: Je nedeľa. Maťo ide do kostola. Stojí vzadu. Omša nie je ničím neobvyklá a nedeje sa nič zaujímavé, až kým farár nezačne čítať oznamy „Oznamuje sa láskam vašim, že do stavu manželského vstúpiť chcú mládenec Gregor Padych a panna Magdaléna Kotryzová…Maťo sa vytratil z kostola von ani ovca z čriedy a uháňal cestou k svojej dedine. Čosi sa mu v hlave zvrtlo, bolo to ostré a prerezalo mozog, nebolo možné zostať pokojným a nevšímavým.“ Maťo je veľmi nešťastný, nechce, aby bola Magda a jeho dieťa druhého, je veľmi napitý a to mu dodalo odvahu, aby išiel za Magdalénou. Keď k nej prišiel „Ale Maťo ju schytil odzadu, pritisol k sebe a začal mäsiarsku prácu…noril nôž do mäkkého tela. Ale ten sa zastavil kdesi pred tvrdou prekážkou a Maťo vedel, že taká rana musí byť pomedzi rebrá, aby sa usadila v srdci ako svätý mier. Preto vytiahol krvavý nôž a znova hľadal priaznivý smer…Magda vzdychla…a zložila svoju ťarchu do Maťovho náručia. Ale jeho ruky boli už teraz veľmi slabé, aby uniesli svoj život a zároveň smrť iného…Miloval Magdu veľmi opravdivo, než aby ju mohol nechať ďalej žiť…Zoslabnutá ruka mala ešte toľko strašnej sily, aby hľadala zabijáckym nožom Maťovo srdce. Ale už nenašla ten správny smer…“ stará Kotryzová prišla domov z kostola a našla dve, kričala o pomoc, prišlo tam veľa ľudí, i stará Horoňkula, ktorá začala objímať syna a vôbec si nevšímala reči ostatných „Ešte ruky mu bozkáva vrahovi. Pekného syna si vychovali.“ Prišli četníci: žena mŕtva, muž ešte dýcha. Poslali po lekára. Do izby vošiel aj Gregor a pokrytecky povedal „Tak mi to pobabral…Mám po svadbe…Čert, ten Maťo!“
· 8.kapitola „Zrútenie zlatého božstva“: Maťa odvezú do trenčianskej nemocnice, nie je isté, či to prežije, každý o ňom hovorí ako o vrahovi, hoci nikto nevie, čo sa stalo; Horoňkula sa modlí za svojho syna, aby vyzdravel. Ak prežije pôjde pred súd a aj tak na smrť. Po čase sa o Maťovi prestáva hovoriť, lebo dedinou otriasla ďalšia katastrofa. Muž zo Sliezska ušiel aj zo sedliackymi peniazmi. Ľud je zúfalý, sedliak Ščúr sa obesil a starý Horoň a s nevlastným bratom Michalom zhoreli.
TRETIA ČASŤ
· 1.kapitola „O tom, čo je šťastie“: dej sa odohráva vo väzenskej nemocnici, zdá sa, že Maťo úplne vyzdravel, zoznámil sa tam s jedným mužom, ktorý tiež zabil svoju milú. Maťo tiež rozmýšľa, čo by robil, keby ho neodsúdili a bol by slobodný „Postavil by si nový svet v srdci. Pracoval by tak, že by mu z dlaní nerástla bieda, ale chlieb. Preňho. A dal by aj druhým. Bol by šťastný keby mohol chlieb a dobrotu svojho srdca rozdávať. Silou poslúžiť. Spravodlivým. Vyničil by faloš a klam a krivé slová. Z nich sa rodí nešťastie…“ ; Maťovi príde list od matky, ktorá mu opísala, čo sa prihodilo doma, je smutný, za všetko viní peniaze „Otec zdedil po bratovi z Ameriky peniaze. Požičal ich dajakému podliakovi a ten s nimi zutekal. Pre tie peniaze mi bránili, aby som si vzal za ženu svoju milú. Pre tie peniaze som aj zabil. A tie peniaze zabili otca aj strýka a spálili chalupu…“
· 2.kapitola „Zelený účes jari a rozsudok“: Je súd. Budova súdu je veľmi pochmúrna, okná sú pozatvárané a vonku kvitne jar. Celý bledý tam čaká Maťo na rozsudok, čaká už to najhoršie- smrť. Niekto z porotcov otvoril okno otvoril okno a hneď sa všetko zmenilo, hlavne nálada. „Pri hlasovaní sa ukázalo, že ozaj ten radostný deň mal dobrý vplyv na srdcia porotcov.“ Porota si všetko dôkladne preštudovala, celú tú situácie, list z domu…Trest bol veľmi zhovievavý: dva mesiace väzenia vrátane pobytu vo väzenskej nemocnici, kde dol Matej dva a pol mesiaca, teda zo súdu ho hneď prepustili.
· 3.kapitola „Oráči“: Maťo sa vrátil domov, ich role boli zanedbané, bol by rád keby bola ešte zima, a on mal čas na všetko sa pripraviť- na orbu. Išiel sa pozrieť na zhorený dom, matka ležala chorá u susedov, malý Ondrej musel ísť do služby, kde skúsil tvrdú prácu. Maťo musel predať role, aby mal peniaze na prenájom Dejčíkovej chalupy. Maťo sa snažil čo najrýchlejšie dohnať stratený čas a celá dni obrábal pôdu. „…jar: Maťova jar. Nielen v znamení práce. Bolo to vyznanie životu, ktorý predsa len stojí zato, aby ho človek až do smrti vyžil. Tu? Kdekoľvek! Svet je široký! Svet je krásny! Svet je náš!“ Rozhodol sa zorať, zasiať, vystavať dom, predať koňa.

· 4.kapitola „Škvrna“: „Keď sa Maťo znova narodil pre Kysuce, bol práve taký ako dieťa. Čudoval sa kvetom, že voňajú, stromom, že šumia, práci, že unavuje. Lebo sa vrátil medzi veci, ktoré už boli preňho raz stratené. Mal teraz čisté srdce a to bolo bohatstvo, ktoré jediné mu zostalo z minulých dní. A bolo zvučnejšie a krajšie.“ Maťo sa cítil veľmi dobre až dovtedy, kým stretol Magdinu matku, ktorá mu zase vynadala do vrahov. Maťo je opäť zúfal, všetko sa to vrátilo, všetky myšlienky na Magdu, vraždu, lásku, pomstu…chce sa zabiť sekerou, ale nemá toľko síl v ruke, aby si odťal hlavu. Keď prišiel večer domov čakal ho tam list. Neotvoril ho. Mať videla, že syn nie je vo svojej koži a ten jej neskôr povie, čo sa stalo v hore.
· 5.kapitola „Dlhý úvod k pokute“: Ráno si Maťo prečítal listinu. Pozývajú ho na okresný úrad. Tam je to dlhá cesta a on ju musí prejsť pešo. Po príchode do úradu ho hneď prijímu. Úradník mu vysvetlí, že je obvinený z boľševizmu, že búri ľudí. Maťo spočiatku nevie o čom úradník hovorí, ale potom si spomína na jarmok v Čadci a na četníkov pri hnojení… Ďalej mu úradník vyčíta, že sa nebol prihlásiť po príchode z vojny. Matej musí zaplatiť pokutu 20 korún, ale niet z čoho. Domov išiel vlakom zadarmo, viezli ho kamaráti. Rozprávajú sa o tom, že v Rusku dávajú pôdu. Ale Maťo hovorí: „…Ja aj tak nepôjdem. Hoci je tu na Kysuciach zle- nedobre, a zato predsa žijeme. A držíme si to v hrsti- istotu. Svetom sa túlať za vreckom nádeje- eh, dajte mi pokoj!…To len blázni…“
· 6.kapitola „Najkratšia“: Táto kapitola je len konštatovanie prežitých situácii a nových plánov do budúcnosti. Hovorí sa tu tiež o Maťovom „páde“ „V Maťovi nezmĺkol život. Prežil svoj pád. A ležiac chvíľu pod ťarchou nešťastia, mal dosť času, aby nabral sily k novým výbojom. Aby sa vzpriamil a v novej odvážnej robote dokazoval najsvätejšie právo na život…Maťo znova vstal a ide bojovať, lebo to je zákon pre tých, ktorí majú svalnaté ruky a zdravé hladné zuby…Hoci padal na vlastnej ceste, prišliapnutý ani červiak hrubým podpätkom neprajných okolností, predsa len našiel kus tvrdej hrudy, o ktorú sa oprel a vztýčil k novému úderu a k novému víťazstvu.“
· 7.kapitola „O rukách a o nádeji“: Kapitola sa začína dohováraním tesárov, do začiatku práce zostáva 14 dní, Maťo už naznášal drevo a kamene na základy. Stavba sa začala a radostne pokračovala „Do tých čias, kým skosí všetku úrodu, postavia tesári dom i stodolu a to bude najväčšie víťazstvo v Maťovom živote.“ Maťo si tiež privyrába na Starej Bystrici. Je to ťažká práca, ale nespravodlivo ohodnotená. Tu medzi Maťovými spolupracovníkmi vzniká diskusia o tejto nespravodlivosti, cítiť, že by sa radi vzbúrili, zbili zdieračov, ale potom by sa ľahko dostali do väzenia. Matej sa tam viac nevrátil. Dokončoval prípravu na stavbu domu „A nádej voňala ako zelený rozmarín“

· 8.kapitola „Posledný úder a pád“: „Dielo rástlo pod rukami ako veľká nádej. Píli a sekery sa zahryzovali do trámov, bielych ako dolniacky chlieb…Maťo sa prechádzal poľami a bolo mu tak dobre. Úroda bola toho roku sľubná a dalo sa čakať, že konečne táto žatva dá riadnu náhradu za úmornú prácu“ ; Tesári stále rozprávajú len o tom Rusku. Pošlú Maťa po fľašu pálenky „Ešte je čas, chlapi, mohli by ste sa naslopať a vystavali by ste mi krivú chalupu.- Ech, čuš! Nemálo chalúp sme už postavili. A nemálo pohárikov sme do seba vyvrátili…“ ; Maťo teda utekal požičať pálenku od krčmára a keď išiel naspäť strhla sa veľká búrka, prietrž mračien, začal padať ľad a pršalo celé tri dni. Povalilo mu celú úrodu „Obilie zmlátené do zeme, urvané klasy, obalené blatom…“ a hrady na dome. „Bola to veľká rana a nedozerné nešťastie. Nevedela zlomiť len stvol trávy a ovsa… Maťo sa zlomil v kolenách…a padol obličajom na studenú a mokrú zem, lebo nechcel vidieť skazu vlastného života“ ; to bol posledný Matejov pád;
· 9.kapitola „Román sa končí( a predsa sa ešte vždy len začína)“: slnko už vysušilo všetku povodeň a sedliaci opäť vyšli na svoje polia „Po cestách, ktorými sa nedávno valilo nešťastie, dnes znova išli ľudia s novou nádejou do práce.“ Maťo nemohol nič robiť, musel len čakať, preto odišiel pracovať do píli. Tam sa stretáva s Mackovčiakom a rozprávajú sa o tej pôde v Rusku. Chvíľu váha aj Maťo „Ale potom zas akosi… parom ho vie, srdce zabolelo, pri srdci pichlo, myslí si: A či nadarmo sme jalovce klčovali, kamene vykopávali, ruky do krvi zodierali, a či nadarmo z poľany záhonky ako…ako soplíky, uzučké… Veď tých rúk škoda by bol, tých, tých, čo sa zodrali na kameni Kysúc, aby…druhý sial…“ ; Maťo zostáva doma, čaká na svoj osud na zemi svojich predkov… „Zohýna sa Maťo, drobí hrudku, mazná sa so zemou, a prsty tak…nevdojak…hladkajú, parom ho vie…Hovoriť by chcel, akýsi žiaľ vyplakať za všetko, čo bolo, umodlikovať to, čo ešte l