Abeceda

Choď, ži je prestreté:
nôž, zub i pod zub. Máš,
čo ti treba, a rovno na obruse.
Choď, neváhaj, vieš abecedu, píš.

Viac nemôžeš, len potiaľ pochopíš.
Nepoznáš pravdu. Vieš iba abecedu.

V nej slabikuješ denne svoju biedu,
i svoju veľkosť.

Úzkosť prežitá,
ó, krutosť! Kto to po nás prečíta?
Nielen zo zbierky, ale z celej tvorby Rúfusa je zrejmé, že si
vysoko váži svojich rodičov. Zbierka, rozdelená na dve časti, pričom
prvú začína venovanie: „Otcovi a matke“, obsahuje aj básne o rodnom
kraji, o domove. Hneď v prvej básni Zvony, teda rovnomennej s celou
zbierkou spomína:

Aj ty už občas počuješ
smrť suchým bičom práskať.
A hádaš či je ďaleko
alebo blízko od hrobu.