Zvon domova ti zazvoní.
Kadlúbka. Hnev i láska
v nej odlievajú tvoju podobu.
Studnička pamäť. Hmatajúc
sa napiješ a že i zrkadlí,
pomaly čítaš z hladiny svoju tvár.
Rúfusova tvorba je pre slovenskú literatúru veľmi významná, básnik
bol ocenený mnohými cenami, po mnoho rokov vystupoval ako najvážnejši
kandidát spomedzi slovenských spisovateľov, ktorí by mohli siahnuť na
Nobelovu cenu. Svojou poéziou oslovuje mnoho čitateľov, oslovuje ich
svojou úctou k prírode, k ľuďom, k životu.

Starenka na dreve

Ešte to ťahá. Ešte uvezie to
vozíček z kostí, kára boľavá.
Jak šabľu hrdzavú ju vytasilo leto
zakúsok života čo ešte ostáva.
Môj pane, neodlož a použi nás smelo.
Až do poslednej chvíle použi.
Tvrdo jak ohorok – tak zašliapni nám telo,
až dohorí, až doslúži,
a nenechaj nás dlho umierať.