Nemecká literatúra

Po 2.svetovej vojne sa nachádzala v zložitej situácii, navyše s komplexom viny za vojnové hrôzy. Mnohý pociťovali depresiu a strach pred budúcnosťou, preto existencionalizmus našiel v radoch inteligencie značný ohlas. Vznikla Skupina 47, ktorá nebola jednotnou literárnou školou, ale skôr vošným združením názorovo blízkych autorov.

Predstavitelia:
Heinrich BOLL - Kde si bol Adam, Biliard o pol desiatej, Klaunove názor 
Gunter GRASS – Plechový bubienok

V polovici 30-tych rokov sa v Nenecku vytvorilo epické divadlo, ktoré chce u divákov vzbudiť nielen emocionálne, ale najmä racionálne pocity. Aby divák uvažoval nad príčinami a podmienkami činov, a nad reagovaním postáv. Príbeh je často prerušovaný komentovaním rozprávača alebo jednotlivých postáv.

Predstaviteľ: Berlot BRECHT – Život Galileiho, Kaukazský kriedový kruh

Talianska literatúra

Na začiatku 50-tych rokov sa v literatúre a filme sformoval neorealizmus (gréc. neos - nový, lat. realis - skutočný). Umelci, kt sa nestotožňovali s Musoliniho myšlienkami. Nadviazali na realistické tradície a súčasne analyzovali sociélne problémy povojnového Talianska. Hrdinami sa stávajú jednoduchý ľudia vidieka i veľkomestských biednych štvrtí sa svojimi starosťami a problémami. Spisovatelia sa stavajú kriticky k sociálnym a spoločenským nedostatkom, využívajú ľudový jazyk, jasné a nekomplikované vyjadrovanie. Neorealizmus preslávila najmä kinematografia (R. Rossellini, V. De Sica, G. De Santis).

Predstavitelia: 
Pier Paolo PASOLINI - Búrlivý život 
Alberto MORAVIA – Rimanka, Vrchárka

Anglická literatúra

Mladá generácia autorov, ktorá vstupovala do literatúry po 2. svetovej vojne, si uvedomovala vtedajšiu bezvýchodiskovosť literatúry, prejavoval sa u nich hnev, nesúhlas so svetom a spoločnosťou, a bili do všetkého, z čoho mali strach. Literárny kritici dali tejto skupine názov „rozhnevaní mladí muži“. Upustili od skúmania podvedomia a realisticky predstavili mladé pokolenie, ktoré všetkým pohŕda a v nič neverí. Ich diela sa vyznačujú ostrou kritickosťou vtedajšej spoločnosti.

Predstavitelia:  
John OSBORN - Obzri sa v hneve
John Wain – Zima v horách 
John Braine – Miesto hore, Život hore 
George ORWELL – Zvieracia farma

Ruská literatúra

Tragédia 2. svetovej vojny ešte niekoľko rokov po vojne ovplyvňoval spisovateľov. Povolený bol len jeden umelecký smer - socialistický realizmus. Umelecký smer, ktorý propagoval myšlienky a idei jedinej strany, s vojnovou tematikou. Tí ktorí sa od thoto smeru odklonili a priniesli kritický pohľad na spoločenské pomery v Rusku, boli prenasledovaní a veznení alebo emigrovali. Táborová literatúra opisuje život v koncentračných táboroch Stalinského typu. Literatúra sa dá rozdeliť na:

DOMÁCA:
- oficiálna (vládou cenzurované diela)
- zakázaná (samizdatová)

EXILOVÁ: podporovaná ďalšou vlnou emigrácie, diela vychádzali v zahraničí
Predstavitelia:  
Alexander SOLŽENICIN - Súostrovie Gulag, Rakovina
Boris PASTERNAK – Doktor Živago

Francúzska literatúra

Paul ELUARD
- do literatúry vstúpil už počas 1.svetovej vojny
- patril k dadaistom, surrealistom, ale po 2.svetovej vojne opúšťa surrealizmus, zavrhuje pesimizmus a vyjadruje vieru v nový, lepší život 
HLAVNÉ MESTO BOLESTÍ (1926)
- voľný verš bez interpunkcie
- spája sen s realitou, pocity samoty a beznádeje s láskou k žene
VEREJNÁ RUŽA (1934)
- zbierka intímnej lyriky
- spája obraz ruže so srdcom, obraz muža, ženy a krainy