Jacques PRÉVERT
- populárny básnik, prozaik, textár piesní a filmový scenárista
- snažil sa vyjadriť pocity vtedajšieho človeka
SLOVÁ (1946)
- zb. básní o láske, všednom živote, pocitoch ľudí počas vojny

Jean Paul SARTRE
- predstaviteľ ateistického existencionalizmu
- vyštudoval filozofiu v Prahe a Berlíne
- pôsobil ako stredoškolský profesor, počas 2.svetovej vojny sa dostal do vojenského zajatia (9 mesiacov), po vojne sa stal členom komunistickej strany, z ktorej však neskôr na protest proti sovietskej intervencii vystúpil
- angažoval sa v mnohých politických a sociálnych problémoch (vojna v Alžírsku, Vietname)
- v 1964 mu bola udelená Nobelova cena, ktorú však neprijal
- jeho diela môžme rozdeliť na:

• FILOZOFICKÉ - Bytie a ničota
• BELETRISTICKÉ - Hnus, Porážka, Múr, Muchy, Diabol a Pánboh, Cesta slobody
• POLITICKÉ - vyjadrenie hlavne k MARXOVEJ politike

- Jeho postavy sú väčšinou osamelí intelektuáli, dej sa odohráva v uzavretých miestnostiach, ktoré symbolizujú izoláciu človeka a každý úlet z tohto priestoru je nemožný a je zastavený múrom, ktorý je bariérou medzi človekom a spoločnosťou.
BYTIE A NIČOTA (1943)
- teoretický spis, kde popiera existenciu Boha
- najdôležitejšia je sloboda života
- za svoju voľbu je človek úplne zodpovedný a dôsledky musí znášať sám
- tvrdí: „že človeka v momentoch rozhodovania sprevádza úzkosť a strach, ale to sa rozplynie akonáhle sa rozhodne. Vzťahy ako láska, priateľstvo považoval za nepriateľské, lebo ten druhý už len svojou existenciou vnucuje človeku svoju vôľu.
HNUS (1938)
- formou denníkových zápiskov
- hl. Hrdinom je mladý spisovateľ Antoine Roquentin, ktorý veľa študuje, ťažko komunikuje s okolím a často sa uzatvára do seba. Dejová zložka sa sústreďuje na Antoina, na jeho myšlienkový a vnútorný svet, na jeho pocity a nálady. Prichádza do mesta, aby napísal o histórii jedného markíza. Vedie jednotvárny život. Celý čas trávi v hotelovej izbe alebo mestskej knižnici. Tu prežíva ťažké psychické stavy. Namá priateľov a stále viac a viac sa cíti osamelý a svoju existenciu považuje za chorobu. Prežíva pocity nevôle a odporu, je znechutený všetkým okolo seba, ale aj samým sebou. Tento jeho „hmus“ zasahuje i jeho rozum, k ľuďom cíti pohŕdanie, knihu nedopíše. Odíde z mesta a cíti sa slobodný, oslobodený od všetkého čím sa sám sebe hnusil
- román je preniknutý otázkami o zmysle ľudskej existencie, o poslaní jednotlivca
MÚR (1939)
- zbierka 5 poviedok, kde hrdinovia sú zachytení v dramatických situáciách blízko smrti
- Múr – dej sa odohráva počas Španielskej obč.vojny vo väzení. Hl.hrdina – Ibbieta, je odsúdený na smrť, lebo ho podozrievajú, že skrýva politika(republikána). Nedozvedáme sa prečo ho skrýval, ako ho zajali,....lebo to podľa autora nie je dôležité. Dôležitý je pohľad človeka na vlastný život na prahu smrti. V závere poviedky Ibbietu začnú znova vypočúvať a sľúbia mu slobodu, ak prezradí úkryt toho politika. Ten skôr zo žartu povie nejaké miesto a zmierený s osudom čaká na svoju popravu. Iróniou je, že to miesto bolo správne.

Albert CAMUS
- narodil sa v Alžírsku, kde aj vyštudoval filozofiu
- počas 1.svetovej vojny sa zúčastnil na protifašistickom boji
- 1957 dostal Nobelovu cenu
- narozdiel od Sartrovho uzavretého sveta bez vzduchu je jeho svet priezračný a presiaknutý morským vzduchom čo je podmienené autorovým životom (Alžírsko). Kým Sartre nemal rád život a neveril ničomu, Camus život miluje (paradoxne zomiera pri autonehode). Jediným riešením na prekonanie absurdného vzťahu je revolta.
MOR (1947)
- formou denníka Dr. Rieux
- dej sa odohráva počas 2. svetovej vojny v Alžírskom meste Oran. Je to škaredé mesto, bez stromov, jednotvárne a nudné. Román začína odchodom doktorovej ženy na liečenie. Doktor ju odchádza odprevadiť na stanicu a po návrate domov nájde na ulici mŕtveho potkana. Onedlho sa po meste rozšíria zdochýnajúce potkany, ktoré chŕlia krv a vypukne tu mor. Tento mor je abstraktným symbolom vojny a okupácie. Ničí všetky hodnoty, robí z ľudí egoistov, ale zároveň i trpiteľov a obetavcov. Láska stráca zmysel, lebo každý človek nosí v sebe mor. Rieux sa rozhodne proti chorobe bojovať, lebo vie, že mor nerobí rozdiely medzi chudobnými a bohatými a autor opisuje reakcie obyvateľov v tejto hraničnej situácii. Mesto je uzavreté, ľudia sa stávajú vezňami, ale mnohí sa prejavujú ako egoisti, lebo sa snažia napriek zákazu z mesta utiecť a ohrozujú tým životy iných. Rieux 20 hodín denne bojuje s chorobou, a i keď mor pre neho znamená porážku, pretože mnohým nedokázal pomôcť, on prežije, ale vie, že už nikdy nebude spokojný, a že jeho život už nebude taký, aký bol. Rieux v závere pochopí, že radosť človeka je stále ohrozovaná a obrana proti zlu je márna, zlo podľa neho je a môže samo ustúpiť, ale človek je proti tomu zlu bezbranný.
CUDZINEC (1942)
- dej sa odohráva v Alžírsku, vyrozprávaný 1.osobou
- 1.č asť: autor oboznamuje čitateľa s Meursaultom (Morsoltom), mladým alžírskym úradníkom. Život prežíva pasívne, nepríjma lásku Márii a na pohrebe mamy nevyroní ani slzu. Príjma pozvanie suseda na chatu, kde sa stretne so susedovými arabskými nepriateľmi. V panike jedného zastrelí
- 2. časť: zobrazuje Meursaultomove zatknutie, výsluchy a proces odsúdenia na smrť. Pripomína stoika – filozofia vnútornej vyrovnanosti. Pred popravou odmietne útechu kňaza so slovami: „každý človek je odsúdený na smrť“.
- hybnou pákou deja je náhoda, ktorá zbavuje človeka zodpovednosti za vlastné činy