Alain Robbe-GRILLET
- zakladateľ antirománu
GUMY (1953)
- rozprávač je citovo nezúčastnený, ktorého jediným zmyslovým orgánom je zrak
- bohatého profesora Duponta sa ktosi pokúsi zavraždiť a hoci bol pokus neúspešný, zo strachu sa Duponte ukryje a vyhlási sa za mŕtveho. Vraj sa chystá na neho ďalšia vražda, ale vzápätí sa táto informácia popiera a dej sa gumuje. Do mesta prichádza detektív Wallas vypočúva svedkov, ale ich výpovede si protirečia. Jedni hovoria, že profesor bol ranený ľahko a z mesta odišiel a druhí, že ťažko, operoval ho gynekológ, po operácii zomrel a mŕtvolu nikto nevidel. Výpovede sa gumujú a aj detektív si kúpi gumu a gumuje svoje poznámky. Wallas chce za každú cenu vypátrať vraha, čaká na neho v profesorovej vile, ale Dupont si príde domov po nejaké veci, detektív si myslí, že je to vrah a zabije tak obeť svojho prípadu. V závere románu je opis všedného dňa, nikto sa nepozastavuje nad Duponteho nevysvetliteľnou smrťou, lebo spoločnosť je voči jedincovi ľahostajná.
- oidipovský princíp – detektív Wallas hľadá vraha a zisťuje, že sám je vrah

Samuel BECKETT
- dramatik írskeho pôvodu a predstaviteľ absurdnej drámy
ČAKANIE NA GODOTA (1952)
- hra nemá dejovú líniu
- 2 dejstvá
- 1. dejstvo: na poľnej ceste, kde pod stromom ležia 2 tuláci Vladimír a Estragon. Z ich chaotického rozhovoru vyplíva, že čakajú na akéhosi Godota. Po chvíli prichádza na scénu pán Pozzo, ktorý vedie na reťazi svojho otroka Luckyho. Kým pán je povýšenecký, sadistický a otrok je pokorný a pasívny. V závere dejstva prichádza na scénu malý chlapec, ktorý oznámi, že pán Godot dnes nepríde, ale určite príde zajtra.
- 2. dejstvo: tá istá scéna s tými istými postavami. Zmena je len v tom, že Lucky vedie na reťazi pána Pocca, lebo je slepý a odkázaný na otrokovu pomoc. Lucky sa k nemu správa pekne a všetci čakajú na Godota, ktorý ani v závere nepríde.
- divák sa nedozvie, kto je Godot.

Eugene IONESCO
- dramatik rumunského pôvodu a predstaviteľ absurdnej drámy - grotesky
STOLIČKY(1952)
- vyzuálne zobrazenie absurdnosti
- starí manželia, ktorí chcú spáchať samovraždu, si pozvú hostí a rečníka. Ten má predniesť hosťom ich vôľu. Hostia neprídu a rečník pred prázdnymi stoličkami vydáva neartikolované zvuky, čím chce dokázať, že človek nemá čo povedať iným, že celý život je len absurdita

Antoine de Saint EXUPÉRY
- pochádzal zo šľachtickej rodiny
- študoval v Paríži a od 1921 pôsobil ako letec
- počas 2.svetovej vojny ako vojenský pilot vo francúzskej oslobodzovacej armáde v severnej Afrike
- 1944 sa nevrátil z letu nad Korzikou. Jeho telo sa nenašlo dodnes
MALÝ PRINC (1943)
- filozofická rozprávka pre dospelých
- autor začína svoje rozprávanie tým, ako bol malý chlapec a nikto nechápal jeho kresby. Vtedy zistil, že dospelí sú tvrdí realisti, nemajú fantáziu a zaujímajú ich iba čísla. „Ak dospelému poviete, videl som pekný dom s červenými muškátmi v oblokoch, nevedia si ho predstaviť. treba im povedať, videl som dom za 100 tisíc frankov a vtedy vykríknu, to je krásne“. Stal sa teda letcom a jedného dňa havaroval uprostred Sahary. Raz k nemu prišiel Malý princ, začal mu rozprávať o svojej planéte a vyrozprával mu tiež príbeh o kvetine, ktorá vyrástla na jeho planéte a on sa do nej zamiloval. Ruža bola veľmi namyslená, čo ho pobúrilo a rozhodol sa planétu opustiť. Pred odchodom mu však ruža vyznala lásku a povedala mu nech sa o ňu nebojí, lebo má tŕnie a tie ju ochránia. Ona sa o seba postará. Malý princ navštívil na svojej ceste 6 planét.
1. Planéta kráľa – chce vládnuť za každú cenu hoci nemá komu.
2. Planéta márnivca – chcel, aby ho každý obdivoval, myslel si, že je najkrajší, najmúdrejší, najbohatší.
3. Planéta pijana – pil preto, lebo sa hanbil, že pije, nemal pevnú vôľu, bol pasívny.
4. Planéta biznismana – zmysel života nachádzal v majetku.
5. Planéta lampára – jeho práca sa mu zdala spočiatku užitočná, ale neskôr zistil, že lampár len plní príkazy niekoho iného.
6. Planéta zemepisca – rozprával mu o veciach pominuteľných a večných a Malý princ si uvedomil, že nechal svoju ružu samu.
Nakoniec prichádza na planétu Zem, kde sa okrem iného stretol aj s líškou, ktorá ho zasvätila do tajov lásky. Líška mu povedala, že ak si niekoho skrotí a stará sa o neho stane sa jeho priateľom a je za neho zodpovedný. Vtedy si Malý princ uvedomí, že strašne ľúbi svoju ružu, lebo sa o ňu staral a polieval ju. Keď sa letcovi podarí opraviť motor Malý princ sa rozhodne, že sa vráti na sovoju planétu k ruži. Jediný spôsob ako to urobiť, je nechať sa uštipnúť jedovatým hadom. „Spoznáme len tie veci, kt si skrotíme. Ak chceš mať priateľa, skroť si ma! Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné.“

Švajčiarska literatúra