Alberto MORAVIA
VRCHÁRKA (1957)
- je to román o utrpení a násilí, kt vojna so sebou prináša
- obchodníčka Cezeri rozpráva o svojom osude. Pokojnom živote v prvých rokoch vojny. 1943, keď sa situácia zmenila upúšťa Rím so svojou dcérou Rossetou a odchádza na vidiek do hôr, kde chce prečkať vojnu. Znášajú príkoria utečencou, okradnú ich a nakoniec aj znásilnia marocký vojaci, kt prišli s oslobodzovacou armádou. Vrácajú sa do Ríma fyzicky aj psychicky zlomené, s náďejou, že začnú znovu žiť. Chcú žiť a zabudnúť.
- „Možno bol náš život úbohý, plný nejasnosti a omylov, ale predsa to bol jediný život, ktorý máme žiť.“
RIMANKA (1947) 
- dej sa odohráva v posledných rokoch fašizmu
- je to introspektívny román (pohľad do vnútra)
- hl postava Adriana, krásana, ale chudobná dievčina, je plná ideálov. Túži vydať sa a žiť čestným životom. Ašak jej ideály sa rozplynú, keď ju jej priateľka predstaví policajtovi, kt ju zvedie a zaplatí jej. A tak sa z nej pomaly, ale určite stáva prostitútka, kt sa zaľúbi do študenta, kt zo strachu prezradí členov antifašistickej skupiny a kvôli výčitkám svedomia spácha samovraždu. Adrianu zachraňuje vedomie materstva. V závere románu pochopí, že najväčšou hodnotou v živote je čestnosť a poctivosť.

Anglická literatúra

John OSBORN
OBZRI SA V HNEVE (1929)
- intelektuál z robotníckej rodiny – Jimmy Porter sa ožení s plukovníkovou dcérou – Alison. Hoci má Jimmy vysokoškolský diplom, nemôže si nájsť prácu a svoj hnev prenáša na ženu. Dráma je krutou výpoveďou o neschopnosti mladej generácie hľadať si životnú perspektívu.

George ORWELL
ZVIERACIA FARMA (1945)
- alegória na ruskú spoločnosť od čias revolúcie až po stalinizmus
- život v Sovietskom zväze vo vtedajšej dobe pripisuje k životu na farme, kde prevzali moc zvieratá. Tie si vytvorili animalizmus – „ústavu“, podľa, kt majú fungovať. Najdôležitejší je ale posledný siedmy bod, podľa kt sú si všetky zvieratá rovné. Zvieratá na farme fungujú rovnako ako ľudia. Chodia do školy, kde sa naučia čítať a rozdeľujú si práce, samozrejme podľa schopnosí. Hl postavy – prasatá Snowball a Napoleon, tipickí politickí vodcovia, kt vidia v tom druhom nepriateľa. Napoleonovi sa podarí Snowballa vyhnať, a tak keď vidí, že už nemá s kým súperiť, tak si pomaly animalizmus prispôsobuje. Dospeje to až do takého štádia, keď animalizmus zhrnie do jediného bodu: „všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“
- „Niekedy sa nedá rozoznať kto je prasa a kto človek, a naopak.“ Touto myšlienkou Orwell knižku končí

Ruská literatúra

Alexander SOLŽENICIN
JEDEN DEŇ IVANA DENISOVIČA (1962)
- zachytil tu jeden deň väzňa Šuchova - vychádzal z vlastných skúseností z trestaneckých táborov v Sovietskom zväze. Solženicyn nezveličuje fakty z tábora - všíma si bežný život vazňov, ich prácu na stavbe v treskúcej zime (-30 - - 40 °C), nedostatok jedla. Čitateľ si uvedomuje, že okolnosti v akých museli žiť väzni boli v rozpore so zásadami socialistického humanizmu. Rozprávanie je priame (ja), jazyk typický pre väzenské prostredie.

Boris PASTERNAK
DOKTOR ŽIVAGO (1967)
Autor realisticky zobrazuje udalosti v Rusku v rokoch 1903 – 1929. Na bohatej scenérii historických udalostí – 1. svetová vojna, februárová a Októbrová revolúcia roku 1917, občianska vojna, obdobie novej ekonomickej politiky – stoja v popredí hlavné postavy Živago a Larisa, ktorých revolúcia zničila. Široký historický a geografický priestor od Karpát po Sibír, množstvo postáv, rozdrobené rozprávania, ktoré vytvárajú samostatné scény sceľujú bezprostrednosť autorovho pohľadu. Kresťanské motívy odôvodňuje autor: „V románe som použil náboženskú symboliku – aby som ho preteplil.“ Osudy Živaga, ktorého život zobrazil autor od detstva až po smrť v r. 1929, sú typické pre ľudí tých čias. Živago pochádzal z bohatej rodiny, keď mal desať rokov, osirel. Ujali sa ho príbuzní a vyštudoval medicínu. Jeho kariéru pretrhla 1. svetová vojna, ktorá ho priviedla až do Karpát. Po zranení sa vracia do Moskvy, pracuje v nemocnici, bieda a hlad sa stupňujú , odchádza s rodinou na Ural. Keď si po strastiplnej ceste začal zvykať na jednoduchý, pokojný život na dedine, zajali ho partizáni. Musel zostať s medzi nimi, hoci nesúhlasil s ich myšlienkami boľševickej propagandy. Po úteku od partizánov sa chce dostať do Moskvy k žene a synovi. Pracuje, aby nebol podozrivý, ale jeho túžba po rodine sa nesplní, pretože dostáva os ženy list, že emigrujú do Francúzska. Vracia sa na Ural, kde sa stretáva so svojou bývalou tajnou láskou Larisou. Ich spoločné šťastie je krátke, lebo s dcérou odchádza do Vladivostoku, aby sa zachránili. Živago sa vracia do Moskvy, živorí a nedarí sa mu založiť si rodinu. Po strate ženy i Lary stráca zmysel života. Zomiera v električke na srdcovú porážku. Pri jeho rakve sa znovu objavuje Larisa, ktorá náhodou prišla do Moskvy. Niekoľko dní po pohrebe Larisa zmizla. „Neviem, či je Doktor Živago celkom úspešný ako román, ale cítim, že so všetkými svojimi chybami je hodnotnejší, ako moje rané básne.