G.K.Z.Laskomerský
Jeho diela prinášali do vývinu slovenskej literatúry niektoré nové črty a predznamenávali cesty slovenskej prózy k realizmu.V rosiahlejších cestopisných prácach Zo Slovenska do Carihradu,Zo Slovenska do Ríma,Zo Slovenska do Itálie sa stretávame už s humoristickým rozprávačom,nielen objavujúcim čitateľovi neznáme kraje,ľudí,ich spôsob života a myslenia,ale zároveň odsudzujúcim všetko nerozumné,nekultúrne a neľudské v živote spoločnosti.
Laskomerský však bol najznámejší ako autor mnohých humoresiek,besedníc,čŕt,grotesiek,ktoré vychádzali takmer vo všetkých súčasných slovenských časopisoch.Časť z nich vyšla pod názvom Zozbierané žarty a rozmary:
3 časti-spomína na svoju mladosť,študentské roky(Prvý tanec)
-poviedky,v ktorých využíva skúsenosti z lekárskej praxe(Malý omyl)
-poviedky zo súčasného života slovenskej verejnosti(Veľkonočná kúpačka)
Využíva situačnú komiku,ironický prístup v hodnotení,jazykové skomoleniny,prirovnania,paradoxy,nadsádzka.

J.Záborský
Bol redaktorom Slovenskej školy vo Viedni.Odišiel na farmu v Župčanoch,kde aj zomrel.Zažil život plný sklamania a utrpenia.Písal prózu aj poéziu
Báseň v próze-Faustiáda:
Parodická báseň,ktorá má byť satirou na pomery v 50. a 60. rokoch 19.st.Jadro tvoria zážitky doktora Fausta v Kocúrkove,jeho stretnutie s mestskou honoráciou a boj s obrom Puchrom(symbol Bachovho absolutizmu).
Próza-Dva dni v chújave:
Je to satirické dielo.Má dve časti- Deň pekný a Deň škaredý.
Deň škaredý-je sociálnou kritikou pomerov v dedine,autor tu hromadívšetky pohromy,ktoré za jediný deň padli na dedinu.Ľudí zdiera vrchnosť,krčmári,statkári.Preto pijú.
Deň pekný-vykresľuje situáciu v dedine po rokoch,keď do dediny prišli vzdelanci,ktorí premenili zadubenosť,zaostalosť a pasivitu ľudí.Postavili domy,škôlku,...
Veselohra Najdúch:
Päťdejstvová veselohra.Autor v nej vtipne rozohráva dej okolo nemanželského diťaťa mladého zemana a statkára Kobozyho i jeho zvedenej milenky Maňuši Rojkovičovej,špekulácie okolo výhodnej ženby i výhry vo voľbách.Najdúch je obrazom rozkladajúcich sa feudálnych vzťahov na prahu revolúcie 1848-49 i ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva.

M.Kukučín
Jeden z vrcholných predstaviteľov slovenského realizmu.Dokonale poznal bežný každodenný život sedliakov,ich životnú filozofiu a aj vďaka tomu sa mu podarilo vytvoriť originálne postavy a postavičky.
Poviedka Keď báčik z chochoľova umrie:
Má humorno-satirický charakter,zachytil v nej úpadok zemianstva a jeho neschopnosť zasahovať do jeho vlastných osudov aj do osudov vlastného národa.Hlavnou postavou je Aduš Domanický,zeman,ktorý navonok vystupuje ako pyšný,majetný zeman,no nemá nič,iba polorozpadajúci sa kaštiel.Proti nemu stojí Ondrej Tráva,priekopník a podnikateľ,je to otravný a bezohľadný špekulant.Ondrejovi sa sníva,že ľudia sa menia na ovce,on ich strihá a vlnu odosiela v plných vagónoch.
Poviedka Rysavá jalovica:
Humorné dejové situácie tu vyplývajú z komického charakteru ústrednej postavy Adama Krta a zároveň ju dokresľujú.Kukučínov humor je plný láskavosti a súcitu s ľudskými slabosťami.Hoci Adam Krt svojím výzorom je smiešna figúra,hoci sa v rôznych situáciach správa komicky,predsa len cez túto komickú stránku jeho charakteru a konania preniká ľudskosť a dobrota.

J.Jesenský
Popredný predsaviteľ slovenskej literárnej moderny.Jeho prózu tvoria poviedky,novely,fejtóny,humoresky,besednice,v ktorých čerpá námety z malomesta.Svoje postavy necháva topiť sa v humorných situáciach a na ich zosmiešnenie využíva jazykové prostriedky,je veľmi ironický,satirický a často využíva nadsádzku.
Román Demokrati:
Kritický a satirický obraz malomešťanov.Zameral sa na volebné praktiky.Hlavnou postavou je doktor Landík,ktorý je idealistom,ktorý síce túži získať postavenie,vybudovať si kariéru,ale demokratickými prostriedkami,ktoré hlása.No táto cesta mu prináša utrpenie,lebo v týchto kruhoch neplatí fér hra.Vďka svojím vysokým morálnym hodnotám sa dostáva do konfliktov a na základe svojích omylov dospieva k tomu,že odmietne kariéru,pretože by musel zavrhnúť všetko,čomu doteraz veril.Uspokojenie nachádza v živote malého úradníčka a v manželstve so slúžkou Hanou.Jeho protipólom je doktor Petrovič,ktorý má ústa plné demokracie a cti,ale jeho skutočným životným krédom sú peniaze,kariéra a moc.

I.Stodola
Lekár,pôsobil v Liptovskom Mikuláši a v Bratislave.Bol úspešným autorom komedií aj tragedií.
Komédia Náš pán minister:
Odhaľuje pokritecký život malomestskej spoločnosti.
Veselohra Jožko Púčik a jeho kariéra:
Je to satira na falošne chápaný humanizmus.Hrdinom je tragikomický svedomitý úradník,starý mládenec Jožko Púčik,ktorého obvinia z krádeže peňazí v dobročinnom spolku Humanitas,kde pracoval.Z nenápadného úradníka je zrazu stredobod pozornosti,ľudia ho berú ako ,,hrdinu“.Podporujú ho spolky,ale on peniaze neukradol a preto sa o ňho prestanú zaujímať a z hrdinu je zase úradníček.