Humor,irónia,satira a ich uplatnenie v slovenskej literatúre

autori:H.Gavlovič,J.Chalupka,G.K.Z.Laskomerský,J.Záborský,J.Palárik,M.Kukučín,J.Jesenský,I.Stodola,

H.Gavlovič
Františkánsky mních,ktorý pôsobil v Horovciach ako kaplan a vychovávateľ.Mal choré pľúca,liečil sa v horách pod Vršatcom,kde sa stretával s pastiermi,rozprával sa s nimi a konfrontoval svoj svet s ich svetom.Ten ich bol bez pretvárky.
Tieto veci zúročil v diele Valašská škola mravúv stodola:
Životná múdrosť pastierov;je zbierkou praktických rád do života.Je to zábavné čítanie,ale má aj poučný charakter.Kritizuje neduhy slovenského života(opilstvo,všemohúcnosť peňazí,za príčinu biedy považuje pánov,zatracuje všetkých,ktorí znevažujú svoju vlasť).Oslavuje ľudskú prácu,nadanie a dôvtip chudobného ľudu,vyzdvyhuje význam vzdelania a učenosti.Kritika je veľmi ostrá,avšak v celkovom vyznení sa dielo nevymaňuje z rámca barokovej poézie.Východisko vidí vo viere v spravodlivú vrchnosť,nabáda ľudí,aby znášali krivdy a spravodlivosť nájdu v posmrtnom živote.Využíva jednoduchý hovorový štýl,príslovia,porekadlá.Dielo je napísané v slovakizovanej češtine.

J.Chalupka
Najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej klasicistickej drámy.
Veselohra Kocúrkovo:
Najvýznamnejšia hra,ktorá má podtitul„Len aby sme v hanbe nezostali”(je to motto celej hry).Je to satirická fraška z prostredia slovenského malomeštiactva,v ktorom zosmiešňuje životný štýl malomeštiakov,lebo sa snažia nezaostať za módnymi trendami.Rada Kocúrkova sa zišla na voľbu nového učiteľa a na radu pána z Chudobíc(cirkevný inšpektor) zvolia mladého učitľa Stodolu.Keď ten prichádza do kocúrkova,všetky ženy sa chcú za ňho vydat ale najviac sa snaží žena obuvníckeho majstra,ale on ju odmieta,lebo je zaľúbený do dcéry bývalého učiteľa.Tým proti sebe popudí mestské paničky.Sloboda si dovoľuje učiť deti po slovensky a nie po maďarsky a dostáva sa do rozporu s predstaviteľmi mesta.Ale keďže je to veselohra,končí sa to všetko šťastne,Sloboda obháji svoje postavenie.Hra je založená na situačnej komike,ale hlavne na komike jazykovej(rôzne príslovia).Mená v diele vyjadrujú vlastne chrakter a vlastnosti týchto ľudí.

J.Palárik
Vo svojej dobe významný politik,osvetový pracovník,vydavateľ,dramatik.Veselohrami reaguje na aktuálnu politickú a spoločenskú situáciu v Uhorsku.
Inkognito:
Nadviazal v nej na kocúrkovskú tematiku,zaoberal sa problematikou odnárodňovania meštianstva,kritikou spoločenskej pretvárky,honba za majetkom,...
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch:
Mala znamenať spoločenské a národné zmierenie šlachty a ľudu;dvojitá zámena osôb.Hlavné postavy-grófka Elena Hrabovská,ktorá si vymení úlohu s Milušou,svojou spoločníčkou;a barón Kostrovický si vymení úlohu so svojím kamarátom zememeračom Rohoňom.Robia to so zámerom,aby barón lepšie spoznal rodinou predurčenú manželku(grófku),a grófka zasa,aby mala možnosť zvážiť svoje rozhodnutie o budúcom manželovi.Vzniká množstvo humorných situacií,komických okamihov,v ktorých sa odhaľujú ľudské kvality príslušnikov inteligencie a predsaviteľov šľachty.Vrcholí na slávnosti,kde dôjde k zmiereniu,nádejné páry sa nájdu.Veselohra končí harmonicky,je tu silný pocit optimizmu,radosti zo života.
G.K.Z.Laskomerský
Jeho diela prinášali do vývinu slovenskej literatúry niektoré nové črty a predznamenávali cesty slovenskej prózy k realizmu.V rosiahlejších cestopisných prácach Zo Slovenska do Carihradu,Zo Slovenska do Ríma,Zo Slovenska do Itálie sa stretávame už s humoristickým rozprávačom,nielen objavujúcim čitateľovi neznáme kraje,ľudí,ich spôsob života a myslenia,ale zároveň odsudzujúcim všetko nerozumné,nekultúrne a neľudské v živote spoločnosti.
Laskomerský však bol najznámejší ako autor mnohých humoresiek,besedníc,čŕt,grotesiek,ktoré vychádzali takmer vo všetkých súčasných slovenských časopisoch.Časť z nich vyšla pod názvom Zozbierané žarty a rozmary:
3 časti-spomína na svoju mladosť,študentské roky(Prvý tanec)
-poviedky,v ktorých využíva skúsenosti z lekárskej praxe(Malý omyl)
-poviedky zo súčasného života slovenskej verejnosti(Veľkonočná kúpačka)
Využíva situačnú komiku,ironický prístup v hodnotení,jazykové skomoleniny,prirovnania,paradoxy,nadsádzka.

J.Záborský
Bol redaktorom Slovenskej školy vo Viedni.Odišiel na farmu v Župčanoch,kde aj zomrel.Zažil život plný sklamania a utrpenia.Písal prózu aj poéziu
Báseň v próze-Faustiáda:
Parodická báseň,ktorá má byť satirou na pomery v 50. a 60. rokoch 19.st.Jadro tvoria zážitky doktora Fausta v Kocúrkove,jeho stretnutie s mestskou honoráciou a boj s obrom Puchrom(symbol Bachovho absolutizmu).
Próza-Dva dni v chújave:
Je to satirické dielo.Má dve časti- Deň pekný a Deň škaredý.
Deň škaredý-je sociálnou kritikou pomerov v dedine,autor tu hromadívšetky pohromy,ktoré za jediný deň padli na dedinu.Ľudí zdiera vrchnosť,krčmári,statkári.Preto pijú.
Deň pekný-vykresľuje situáciu v dedine po rokoch,keď do dediny prišli vzdelanci,ktorí premenili zadubenosť,zaostalosť a pasivitu ľudí.Postavili domy,škôlku,...
Veselohra Najdúch:
Päťdejstvová veselohra.Autor v nej vtipne rozohráva dej okolo nemanželského diťaťa mladého zemana a statkára Kobozyho i jeho zvedenej milenky Maňuši Rojkovičovej,špekulácie okolo výhodnej ženby i výhry vo voľbách.Najdúch je obrazom rozkladajúcich sa feudálnych vzťahov na prahu revolúcie 1848-49 i ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva.

M.Kukučín
Jeden z vrcholných predstaviteľov slovenského realizmu.Dokonale poznal bežný každodenný život sedliakov,ich životnú filozofiu a aj vďaka tomu sa mu podarilo vytvoriť originálne postavy a postavičky.
Poviedka Keď báčik z chochoľova umrie:
Má humorno-satirický charakter,zachytil v nej úpadok zemianstva a jeho neschopnosť zasahovať do jeho vlastných osudov aj do osudov vlastného národa.Hlavnou postavou je Aduš Domanický,zeman,ktorý navonok vystupuje ako pyšný,majetný zeman,no nemá nič,iba polorozpadajúci sa kaštiel.Proti nemu stojí Ondrej Tráva,priekopník a podnikateľ,je to otravný a bezohľadný špekulant.Ondrejovi sa sníva,že ľudia sa menia na ovce,on ich strihá a vlnu odosiela v plných vagónoch.
Poviedka Rysavá jalovica:
Humorné dejové situácie tu vyplývajú z komického charakteru ústrednej postavy Adama Krta a zároveň ju dokresľujú.Kukučínov humor je plný láskavosti a súcitu s ľudskými slabosťami.Hoci Adam Krt svojím výzorom je smiešna figúra,hoci sa v rôznych situáciach správa komicky,predsa len cez túto komickú stránku jeho charakteru a konania preniká ľudskosť a dobrota.

J.Jesenský
Popredný predsaviteľ slovenskej literárnej moderny.Jeho prózu tvoria poviedky,novely,fejtóny,humoresky,besednice,v ktorých čerpá námety z malomesta.Svoje postavy necháva topiť sa v humorných situáciach a na ich zosmiešnenie využíva jazykové prostriedky,je veľmi ironický,satirický a často využíva nadsádzku.
Román Demokrati:
Kritický a satirický obraz malomešťanov.Zameral sa na volebné praktiky.Hlavnou postavou je doktor Landík,ktorý je idealistom,ktorý síce túži získať postavenie,vybudovať si kariéru,ale demokratickými prostriedkami,ktoré hlása.No táto cesta mu prináša utrpenie,lebo v týchto kruhoch neplatí fér hra.Vďka svojím vysokým morálnym hodnotám sa dostáva do konfliktov a na základe svojích omylov dospieva k tomu,že odmietne kariéru,pretože by musel zavrhnúť všetko,čomu doteraz veril.Uspokojenie nachádza v živote malého úradníčka a v manželstve so slúžkou Hanou.Jeho protipólom je doktor Petrovič,ktorý má ústa plné demokracie a cti,ale jeho skutočným životným krédom sú peniaze,kariéra a moc.

I.Stodola
Lekár,pôsobil v Liptovskom Mikuláši a v Bratislave.Bol úspešným autorom komedií aj tragedií.
Komédia Náš pán minister:
Odhaľuje pokritecký život malomestskej spoločnosti.
Veselohra Jožko Púčik a jeho kariéra:
Je to satira na falošne chápaný humanizmus.Hrdinom je tragikomický svedomitý úradník,starý mládenec Jožko Púčik,ktorého obvinia z krádeže peňazí v dobročinnom spolku Humanitas,kde pracoval.Z nenápadného úradníka je zrazu stredobod pozornosti,ľudia ho berú ako ,,hrdinu“.Podporujú ho spolky,ale on peniaze neukradol a preto sa o ňho prestanú zaujímať a z hrdinu je zase úradníček.