Na riekach bezcitých som plával dínom-dánom,
vlečniaky dávno ma po prúde vodili;
slúžili ako terč kričiacim Indiánom,
ktorí ich na stĺpy pribili.

Posádky poľahky osudu zanechal som,
viezol som flámsku raž, viezol som angliu.
Keď spolu s vlečniakmi skapal som s mocným hlasom,
rieky ma nechali na amenmáriu.

Minulej zimy som bezhlavo utekal,
s detinským mozočkom lúštil som zmysel slov,
hučali príboje, príboje ako val,
takže sa odtrhol nejeden Polostrov.

Búrka mi žehnala, keď som sa vzbudil v svete.
Po desať nocí som jak zátka tancoval
na vlnách, čo večne číhajú na obete,
o pohľad majákov som veľmi málo dbal.

Zelená voda mi vnikla do loďky z jedlí,
sladšia než deťom je jablčná dužina,
kotvu a kormidlo ničivé vlny zmietli
a zmyli grcance a škvrny od vína…


Autora môžeme zaradiť medzi symbolistov, ale aj impresionistov ( iracionalizmus). Považujeme ho za “prekliateho“ básnika, pretože odmietal zobrazovať dané problémy spoločnosti a zameriava sa na vlastné pocity. Konkrétne táto jeho báseň je symbolistická ( rieka = život; majáky = ostatní ľudia, spoločnosť; víno = vlastný, vysnívaný svet; zelená voda = bezútešná realita; kotva a kormidlo = básnikova myseľ ) a za jej hlavnú myšlienku môžeme považovať básnikov život; snaží sa uniknúť od skutočnosti ( Na riekach bezcitých som plával dínom-dánom ), hľadá slobodu ( Posádky poľahky osudu zanechal som; Po desať nocí som jak zátka tancoval ), ale dochádza k záveru, že život nemožno zmeniť ( Zelená voda mi vnikla do loďky z jedlí; ničivé vlny zmietli a zmyli grcance a škvrny od vína… ). Názov by sa dal interpretovať akože ide o samotného básnika; ako sa cíti. Z formálneho hľadiska sa tu objavuje okrem symbolov aj inverzia ( Posádky poľahky osudu zanechal som ), epiteton ( bezcité rieky, kričiaci Indiáni, flámska raž, detinský mozoček, zelená voda, jablčná dužina, ničivé vlny ), prirovnanie ( príboje ako val, Po desať nocí som jak zátka tancoval ), personifikácia ( Na riekach bezcitých… ), zdrobnenina ( mozoček ), metafora ( Zelená voda mi vnikla do loďky z jedlí, sladšia než deťom je jablčná dužina, kotvu a kormidlo ničivé vlny zmietli a zmyli grcance a škvrny od vína… ), ale aj rôzne motívy ( vlečniaky slúžili ako terč kričiacim Indiánom, ktorí ich na stĺpy pribili = “prekliati básnici“ a ich vzťah k spoločnosti; Posádky poľahky osudu zanechal som = sloboda ). Jednotlivé strofy dávajú ucelený význam; Na riekach bezcitých som plával dínom-dánom, vlečniaky dávno ma po prúde vodili = snaží sa odpútať od reality a oslobodiť sa ( Posádky poľahky osudu zanechal som ) či už od spoločnosti, alebo len pre potešenie mysle, nikto ho v tom neobmedzuje ( rieky ma nechali na amenmáriu ) a on sa pohráva so svojou fantáziou ( s detinským mozočkom lúštil som zmysel slov; Po desať nocí som jak zátka tancoval na vlnách…) a o nič a nikoho sa nestará ( o pohľad majákov som veľmi málo dbal ). Avšak na konci básne si uvedomuje, že vo svojom vysnívanom svete nemôže byť navždy, a preto sa vracia späť k realite ( Zelená vody mi vnikla do loďky z jedlí, kotvu a kormidlo ničivé vlny zmietli ).