Prehľad slovenskej literatúry

STREDOVEKA LITERATURA
začína vo VM 863 príchodom Konštantína a Metoda,  kt vytvorili hlaholiku(malé písmená gréckej abecedy) a jazyk starroslovienčinu

PREKLADOVÁ: Misál(omšová kniha), Evanjeliá, Breviár(motlitebná kniha pre kňazov), Žaltár (zbierka žalmov),Spevník
PôVODNÁ: Proglas-Konštanzín(veršovaný predhovor k prekladu k sv.evanjeliu), Pochvala Cirilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cirila a Metoda, Moravsko-panónske legendy-Život sv.Konštantína(Kliment), Život Metoda(Gorazd), Život Naumov

BAROKO
J.A.Komenský(učiteľ národov):Labyrint sveta a raj srdca, Didactica magna, Orbis pictus, Schola ludus, jeho diela vedú k pansofii(vševede)
obraz  situácie po tureckom vpáde, po odhalení účastníkov protihagsburského povstania, ľudí sužovali dôsledky vojny(hlad, bieda,...), proti sociálnemu útlaku-J.Jánošík, šírenie vzdelanosti, vydávanie kníh, prvenstvo mala náboženská literatúra

písalo sa v latinčine, bohemizovanej češtine

Poézia-náboženská:B.Szolosi-Cantus catholici
svetská:príležitostná, kt sa delí na UMELU, POLOLUDOVU, D.Kubík:Zborník Jána LányhoI,II,  Mikulášsky zborník, Zborník Jána Buoca

Didakticko-reflexívna lyrika:poučno úvahová, autori spájali ľudovú múdrosť s vl skúsenosťami, cieľ:vzdelať ľud a podať praktické rady
H.Gavlovič-Valašská škola mravúv stodola, P.Benický:Slovenské verše
Dráma-upadá, E.Ladiver-Caterine, kráľovná gurzianska
Próza-náboženská
           svetská

Protiturecká:Š.Pilárik-Los Pilárika Štepana,
Náboženské prenasledovanie a súdne procesy:J.Simonides-Väzenie, vyslobodenie a putovanie, J.Rezík-Prešovské popravisko  
Cestopisná:D.Krman-Cestovný denník
Dobrodružná:M.A.Beňovský-Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského
Vedecká a popularizačná:M.Bel-Historicko zemepisná vedomosť o novom Uhorsku, D.S.Horčička-Nový trh latinsko-slovenský


KLASICIZMUS
za čias Márie Terézie a Jozefa II., rozvoj priemyslu, obchodu a vzdelania, vydanie tolerančného patentu, Bernolák v 1787 uzákonil spisovnú slovenšinu na základe západoslovenského nárečia, vznik Slovenského učeného tovarišstva, vzniká idea slovanstva

J.Kollár-Básne Jána Kollára, O literárni vzájemnosti medzi kmeny a nárečími slavskými, Slávy dcera, J.Hollý-Pastierske spevy, Svätopluk, Cirilo-Metodiáda, P.J.Šafárik-Tatranská múza s lýrou slovanskou, Slovanské starožitnosti, A.Bernolák-Jazykovednakritická rozprava a slovenských písmenách, Slovár Slovenský-Česko-Latinsko-Nemecko-Uherský, J.Fándly-Dúverná zmluva medzi mníchom a diablom, Piľní domajší a poľní hospodár, Ovčár, Slovenskí včelár, Zelinkár,J.I.Bajza-René mládenca príhodi a skúsenosti(prvý román ba SK-u)
ROMANTIZMUS
spisovateľia bojujú za premenu spoločnosti, láska k vlasti, ľudová slovesnosť, vzniká duma(protestná báseň), autor často zasahuje do deja a komentuje ho, hrdina ja v rozpore so skutočnosťou, pomáha ľudstvu, cíti sa osamelý, upadá do pesimizmu vzrastá tlak zo strany Maďarska-národostný a sociálna útlak, na scénu prichádzajú štúrovci, kt program sa opieral o kult ľudovej poézie a o národnobuditeľskú ideu, spolok:Spolčnosť česko-slovenská, chceli pomôcť ľudu, v kt videli základ národa, v 1843 uzákonili nový spisovný jazyk, kt základom bolo stredoslovenské nárečie, prvé diela v slovenčine-Duma bratislavská(J.Kráľ), Almanach Nitra,vzniká spolok Tatrín,proti spisovnej slovenčine sa vyjadril J.Kollár v Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka-reakcia na túto kritiku v Hlas proti hlasu a Dobro slovo Slovákom súcim na slovo

ŠTÚROVCI:Ľ.Štúr-Nárečia slovenskou alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej, Slovanstvo a svet budúcnosti, Smluva Slovákú
                 A.Sládkovič-Marína, Sôvety v rodine Dušanovej, Detvan, Nehaňte ľud môj
                 J.Kráľ-Duma bratislavská, Orol, Jarná pieseň, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Dráma sveta, Žobrák, Zbojníkova balada
                S.Chalupka-Junák, Likavský väzeň, Kráľohoľská(jánošíkovská tem), Turčín Poničan, Boj pri jelšave, Branko(protiturecká), Mor ho!
                J.Botto-Orol, Báj na Dunaji(zakliatosť SK), K mladosti, Piesne vojenské, Pochod(revolučná), Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná(porevolučná), Smrť Jánošíkova

SLOVENSKÁ LIT MODERNA vysťahovalectvo, odnárodňovanie, hospodárska kríza, autori zobrazujú skutočnosť z postu svojej zrelosti s právom presadzovať svoj osobný názor, pochopili modernosť ako nový vzťah k tradícii, kt prekonávali novými umeleckými postupmi, pre mladých autorov bol charakteristický symbolizmus, kt nadväzuje na romantizmus, popiera realizmus a naturalizmus

staršia generácia: Hviezdoslav, Vajanský, Kukučín, Vansová, Podjavorinská

mladšia generácia: Tajovský, Timrava

mladí autori: Jesenský-Verše(Piesne, Pohľadnice, Verše sentimentálne, Bez nadpisu), Na zlobu dňa, Malomestské rozprávky, Krasko-Nox et solitudo, Otrok, Otcova roľa, Básnici, Votruba-Tiché akordy, Roy-Rosou a tŕním, Peruťou sudba máva, Gall-Odkaz

UMELECKE SMERY 
roku 1914 slovenský autory v Zborníku mladej lieratúry uverejnili program Otváranie okien do Európy(J.Smrek), kt cieľom bolo predstaviť SK lit EU, a oboznámiť SK s EU lit

Symbolizmus-vzniká vo Fr ako reakcia na naturalizmus, autorom manifestu Jean Moreas, skutočnosť nepomenúvali priamo, ale používali viacvýznamové náznaky, metafory, metonymie, personifikácie, Lukáč-Spoveď, Dunaj a Seina, O láske neláskavej
DAV-odmietali domácu lit tradíciu, popularizovali život v ZSSR a marxizmus, pokúšali sa udomácniť proletársku poéziu(Daniel Okáli, Andrej Sirický, Vladimír Clementis), Novomestský-Nedeľa, Romboid, Otvorené okná, Svätý za dedinou, Pašovanou ceruzkou, Jilemnický(próza)-Výťazný pád, Kompas v nás(O dvoch bratoch, z kt jeden druhého vôbec nepoznal)

Vitalizmus-myšlienkový prúd a spôsob nazerania na svet, vita=život, vznikol po skončení vojny, o životnom eláne, oslava mieru, radosť zo ťivota, vníma krásu sveta všetkými zmyslami a celým srdcom, je to poézia všedného dňa, Smrek-Dnes milujem svoj deň, Odsúdený k večitej žízni, Cválajúce dni, Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena

Poetizmus-aktívny vzťah k životu, zachytáva ho prostredníczvom emócií, zdrojom inšpirácie imaginácia, básne-pásma, Smrek, Novomestský, Kostra, Beniak

Katolícka moderna-evanjelici-Vatra, katolíci-Kultúra, tradišné kresťanské hodnoty v spojení so symbolizmom, surrealizmom, delí sa na časovú(príležitostná) a nadčasovú(inšpirovaná podstatou bytia a reflexiami o zmysle života,, vyjadrovali sa k soc problémom, sú na strane trpiacich a chudobných, Dilong-Budúci ľudia, Helena nosí ľaliu, Hviezdy a smútok, Silan(panteista)-Rebrík do neba, Sám s vami

Slovenský nadrealizmus-z cz poetizmu a fr surrealizmu, poézia nového videnia, šokujúca krása, vystupovali proti fašizmu, voje a neslobode, psychický automatizmus, voľný verš, Áno a nie, Vo dne a v noci, Sen a skutočnosť, Fabry-Uťaté ruky, Vodné hodiny hodiny piesočné, Ja je niekto iný, Reisel, Žáry, Lenko, Bunčák     

Lyrizovaná próza-túžili po svetovosti, novom a pôsobivom umení, 3 vývojové stupne:

ornamentálna próza:ozdobnosť jazyka a štýlu, pesimistické a tragické nálady, nešťastné nálady, ostrý rozpor medzi vnútorným a vonkajším svetom, snový postup, Gašpar-Karambol, Námorníci, Červený koráb, Hrušovský-Pompiliova Madona, Dolorosa, Muž s protézou, Vámoš-Editino očko, Horváth-Človek na ulici, Strieborný prah, Vízum do Európy

lyricky tvarovaná próza:zakladá sa zmyslovom vnímaní skutočnosti, 2 prúdy-sociálne témy a  psychologické námety, Horák-Biele ruky, Hory mlčia, Bodenek-Ivkova biela mať

próza naturizmu:návrat k prírode, dedinskému prostrediu, svet mýtov a rozprávok, hrdina nieje sociálne zaradený, miesto deja-odľahlé miesta(lesy, hole), poviedky a novely, vplyv ľudovej slovesnosti a folklóru, postavy majú nadprirodzené, niesú z tohoto sveta, konajú pudovo a živelne, Ondrejov-Martin Nociar Jakubovie, Africký zápisník, Horami Sumatry, Slnko vystúpilo nad hory(Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy), Chrobák-Slovenský literárny almanach, Rukoväť dejín slovenskej literatúry, Kamarát Jašek, Drak sa vracia, Figuli-Uzlík tepla, Babylon, Mladosť, Tri gaštanové kone, Švantner-Nevesta hôľ, Malka, Zelinová-Dievočka, vstaň!, Kvety hrôzy, Diablov čardáš, 
POVOJNOVÁ PRÓZA
odráža spoločenské problémy doby, problém človeka nájsť si miesto v povojnovom svete

1.Etapa(1945-1954)
doznievajú tendencie predvojnovej prózy(lyrizovaná próza), kritik Felix vyčíta autorom aby namiesto minulosti sa venovali skutočnosti(konkrétne Figuli-Babylon), naturizmus v kríze(napriek tomu vychádza Nevesta hôľ), téma SNP, Jilemnický-Kronika(vzor soc.realizmu), Mináč-Smrť chodí po horách, Tatarka-Farská republika, Hečko-Červené víno, Brač-Ivan-Železné ruky

2.Etapa(1948-1954)
soc.realizmus, schematizmus, úroveň diel klasá, zoštátňovanie divadiel, likvidácia časopisov, Hečko-Drevená dedina, Tatarka-Radostník, Bednár-Sklenný vrch

3.Etapa(1954-1964)
pád kultu osobnosti, vznikajú časopisy ako Romboid. Mladá Tvorba, Jašík-Námestie svätej Alžbety, Bednár-Hodiny a minúty, Ťažký-Samí dobrí vojaci, Mináč-Generácia, Tatarka-Rozhovory bez konca
Také romány ako psychologický, filozofický, vedecko-fantastický nemali u nás odozvu, rozvíja sa skôr dedinský, spoločenský, historický
Hečko-Na pravé poludnie, Slovanské verše(poézia), Červené víno, Drevená dedina(próza), Mináč-Smrť chodí po horách, Generácia(Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň), Tatarka-Panna zázračnica, Farská republika, Prútené kreslá, Mňačko-Smrť sa volá Engelchen,.....Bednár-Sklenný vrch, Hodiny a minúty(Rozostavaný dom, Kolíska,...) Jašík-Námestie sv.Alžbety, Mŕtvi nespievajú, Povesť o bielych kameňoch, Jaroš-Zdesenie, Krvaviny, Tisícročná včela, Šikula-Prázdniny so strícom Rafaelom, S Rozarkou, Majjstri Muškát Vilma, Ballek-Pomocník

POVOJNOVÁ POÉZZIA
1.Obdobie(1945-1948)
vojenská a pol.polrážka fašizmu, obnovevie ČSR, umelci sa schádzali do B.B aby obnovili demokratický program lit.spred vojny, doznieval nadrealizmus-Felix ich vyzval sa vrátili na pevnú zem namiesto fantazírovania, téma oslavy budovania spoločnosti(Fabry, Žáry, Lenko)
kat.moderna-ako jediná rozvíjala svoj pôvodný program(Silan, Hlbina)
davisti-vojnová a povojnová skutočnosť(Novomestský, Kráľ, Poničan)-priečinková lit-zameraná protifašisticky (Novomestský-Pašovanou ceruzmou)

2.Obdobie(48-56)
social.realizmus, schematizmus, Kostra-Na Stalina, témy:oslava robotníckej triedy, oslava KS, ZSSR, čirno-biele videnie sveta, ideologická funkcia, Zväz slovenských spisovateľov-určovali témy, spôsob tvorby, diktát KS, poštátneie vydavateľstiev,zrušenie časopisov,reakcia: emigrácia autorov, iní nepísali

3.Obdobie(56-63)
53-smrť Stalina a Gotwalda, 56-XX.Zjazd KS kde Chuščov kritizuje kult osobnosti, osobná lyrika, zobrazenie odvrátenej tváre človeka, témy návratu domov(Horov, Plávka, Kostra), vzniká trnavská skupina-Feldek, Stacho, Mihalkovič, Ondruš-odmietali schematizmus, experimentovali, moderné výrazové prostriedky

4.Obdobie(63-68)
socializmus s ľudskou tvárou

5.Obdobie(70-89)
konsolidácia, emigrácia, zákaz publikovania, príležitostná poézia bez vnútorného presvedčenia, vznik osamelých bežcov(konkretisti):Laučík, Štrpka, Repka-potreba otvorenej básne bez diktátu, prvky dadaizmu

6.Obdobie(1990-dnes)
Moravčík, Hevier, Peteraj, pop poézia, zánik Zväzu slov.spisovaťeľov a vznik Spolku slov.spisovateľov
Rúfus-Až dozrieme, Chlapec, Chlapec maľuje dúhu, Zvony, Stôl chudobných, Kolíska, Kolíska spieva deťom, Hudba tvarov, Kniha rozprávok,
Válek-Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj, Milovanie v husej koži, Slovo
Feldek-Kriedový kruh, Poznámky na epos
Stacho-Svadobná cesta, Z prežitého dňa
Ondruš-Šialený mesiac,V stave žlče, Mužské korenie

Súčastná poézia                   
Hevier-Motýlí kolotoč, S otcom v záhrade, Vták pije z koľaje, Elektrónkový klaun
Kostra-Moja rodná, Ave Eva, Na Stalina
Horov-Slnce nad nami, Vysoké letné nebe
Plávka-Tri prúty Liptova à Liptovská píšťala
Mihálik-Plebejská košeľa, Vzbúrený Jób   

DRÁMA
do roku 45
dráma je lit druh určený na divadelnú realizáciu, základom su dialógy a monológy, autor prostredníctvom svojich postáv vyjadruje vlastné pocity, malodráma, spevohra, muzikál, kolískou svetovej drámy je Grécko, slovenská dráma sa začala rozvíjať v období renesancie, v klasicizme prvé ochotnícke divadlá, Belepotocký

vnútorné delenie:  dejstvá a výstupy

vonkajšie delenie: expozícia(úvod)
                           konflikt(zápletka
                           kolízia(zauzlenie)
                           kríza-peripetia(vyvrcholenie)
                           katastrofa(rozuzlenie)
Chalupka-Kocúrkovo, Záborský-Najdúch

Palárik-Inkognito, Drotár, Tajovský-Statky-Zmätky, Ženský zákon, Stodola-Bačova žena, Jožko Púčik a jeho kariéra, J.Brač-Ivan-Matka, Mastný hrniec, Veža

po roku 45
nadväzovali na predvojnovú realistickú drámu, sústredili sa na existencionálne vyhrotené situácie, myšlienka o sile umenia, ľudové hry, rozhlasové a televízne

50.roky
komédie, veselohry(Skalka-Kozie mlieko), výchovný charakter, upadali do schematizmu

60.roky
kritika kultu osobnosti, uvoľnenejšia atmoška, autory, kt zaujímajú makrospoločenské problémy(Karvaš-Absolutný zákaz, Králik.Margaret zo zámku), autory, kt zaujíma ako sa doba odzrkadľuje na človeku a ako človek žije dobu(Bukovčan-Fatamorgána)

70.roky
konsolidácia, socialisticky orientovaná kritika presadzovala myšlienku bezpečného zakotvenia v realite, vznikli hry priemerné a podpriemerné, Štepka-Radošínske naivné divadlo

80.roky
nástup satiry, avantgardné divadlá, otázka etiky človeka a spoločnosti
Lahola- Atentát, Škvrny na slnku
Králik- Posledná prekážka, Svätá Barbora, Margaret zo zámku
Karvaš- Polnočná omša, Antigona a tí druhí, Jazva, Veľká parochňa, Absolútny zákaz
Bukovčan- Pštrosí večierok, Kým kohút nezaspieva
Solovič- Občianska trilógia(Meridán, Strieborný jaguár, Zlatý dážď)
Záhradník- Sólo pre bicie
Štepka- Jááánošííík, Pavilón B, Lás-ka-nie
Lasica a Satinský-Nečakanie na Godota, Nikto nie je za dverami, Lasica-Piesne o ničom, Satinský-Mojí milí Slováci, Karavána šteká, psi idú ďalej, Rozprávky uja klobásu

ROMÁN
zobrazuje dedinu(Hronský-Jozef Mak), malomestské prostredie(Jesenský-Demokrati), zemianstvo (Vajanský-Suchá ratolesť)
Jesenský-Demokrati
Vajanský-Suchá ratolesť
Kukučín-Dom v strání
Jégé-Adam Šangala, Svätopluk
Hronský-Jozef Mak

POVIEDKOVÁ TVORBA
Kukučín-Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irea, Rysavá jalovica, Neprebudený
Timrava-Skúsenosť, Ťapákovci, Skon Paľa Ročku, Hrdinovia
Tajovský-Maco Mlieč, Apoliena, Na chlieb, Mamka pôstková, Hriech(dráma)
Jégé-Wieniavského legenda