3.1.3 Motívy
Statické - opisné
Statickými časti románu sú napríklad tie pasáže, kde autor opisuje prostredie, do akého zasadil dej (opis misijného domu, hotela Green Davidson, lycurgskej továrne na výrobu golierov, Wykeagskej ulice, oblasť jazier, Domu smrti.....)
„Cataquirský okres sa rozprestiera od najsevernejšieho okraja osady známej pod menom Trojmíľová zátoka na juhu až ku kanadským hraniciam na severe do vzdialenosti päťdesiatich míľ. Väčšinu tejto plochy pokrývajú lesy a jazerá, len tu a tam leží mestečko alebo osamelá osada, ako Koontz, Trávnaté jazero, Severné Wallaceovo jazero, hnedé jazero. Hlavným mestom je Brideburg, ktorý nemá viac než dvetisíc obyvateľov, zatiaľ čo v celom okrese žije pätnásťtisíc ľudí. Na námestí tohto mesta stojí stará, nie nepekná budova okresného súdu s kupolou a hodinami, nad ktorými poletujú holuby. Stojí oproti štyrom hlavným obchodným uliciam.“ 46)

Tiež je to vonkajšia i vnútorná charakteristika postáv, s ktorými sa čitateľ zoznamuje po prvý krát (Asa Griffiths, Hortensia, Roberta, Mason...)
„Bol to človek nenápadný vzhľadom i duševnými vlastnosťami, typický malomestský lekár. Bol vážny, opatrný, mravný, do istej miery nábožensky založený. Niektoré jeho náhľady boli pokrokové a niektoré také, že by ich úzkoprsý človek pokladal za úzkoprsé, ba za malicherné. Nevedomosť a obmedzenosť ľudí okolo neho mu dovoľovali, aby sa pokladal za učeného. Bol malý, zavalitý, mal okrúhlu, ale zaujímavú tvár, živé sivé oči a pekné usmievavé ústa. Krátke oceľovosivé vlasy si strihla na ježka z akejsi vidieckej márnomyseľnosti. Plecia mal ovisnuté, tučné, bucľaté a citlivé ruky viseli mu pozdĺž tela.“ 47)
Statickou časťou je i celý súdny proces. Sú v ňom pripomínané udalosti, ktoré sa už stali a dej nie je posúvaný ďalej, hoci z veľkej časti je tvorený dialógmi.
„-Ľúbili ste ju?
-Áno, pane.
-Veľmi?
-Veľmi.
-A bola i ona vtedy do vás taká zaľúbená?
-Áno, pane.
- Od samého začiatku?“ 48)
Statické- úvahové
Ale statické sú i vnútorné monológy Clyda Griffithsa, napriek tomu, že z druhého pohľadu posúvajú vnútornú dejovú líniu (a tou je vývoj charakteru hlavnej postavy) ďalej.

„Nebolo by to východisko? Aké uľahčenie a oslobodenie od problému, ktorý ho nivočí. Ale zasa- pozor- nie tak rýchle! Či si človek môže len pomyslieť na takíto riešenie ťažkého problému a nespáchať už vo svojom srdci zločin- hrozný, strašný zločin? Na také dačo neslobodno ani myslieť. To je zlé- zlé- veľmi zlé. Ale povedzme, že by sa niečo také stalo náhodou! To by znamenalo koniec všetkým jeho ťažkostiam s Robertou. Nemal by s ňou už nijaké trápenie- ani pre Sondru by si už nemusel robiť starosti. Všetko by sa vyriešilo ticho , bez stopy, bez zvady- skončilo by sa jeho súženie. Veď to je hrozné a nesmie, nesmie sa zapodievať podobnými plánmi. Nikdy, nikdy, nikdy!“ 49)
Dynamické
Dynamické sú tie motívy, ktoré výrazne posúvajú dej. Je to napríklad konanie postáv.
„Držal sa tesne áut, ktoré išli pred ním. Na križovatke Šestnástej a Washingtonskej ulice zbadal, že vľavo je voľná ulica. Zabočil do nej a hnal sa znovu na Wyandottskú ulicu. Práve keď sa blížil k rohu a chystal sa vo veľkej rýchlosti odbočiť, asi deväťročné dievčatko, ktoré bežalo cez križovatku, skočilo priamo pod uháňajúce vozidlo. Keďže nemal možnosť vyhnúť sa mu, narazil naň a vliekol ho niekoľko stôp, kým sa mu podarilo zastaviť.“ 50)