3.1.4 Rozprávač
V románe nachádzame vševediaceho rozprávača, čo je dôsledkom snahy autora podrobne analyzovať psychiku hlavnej literárnej postavy. Zobrazujúc detailne jeho myšlienkové pochody, zotierajú sa rozdiely medzi rovinou rozprávača a Clyda. Dochádza k prelínaniu pásma rozprávača a vnútorného monológu hlavného hrdinu.
„Kontrast medzi týmito dvoma prostrediami upevnil Clydovo rozhodnutie, že sa s Robertou neožení, do Biltzu za ňou nepôjde a nedovolí jej, aby sa sem vrátila, ak to bude možné. Veď to by znamenalo koniec všetkých radostí a rozkoší, ktoré mu v poslednom čase priniesla Sondrina spoločnosť. Nemohol by stráviť leto so Sondrou pri Dvanástom jazere. Znemožnilo by to Sondrin útek a sobáš s ňou. Preboha, nenašlo by sa nejaké riešenie? Nejestvuje východisko z hroznej situácie, v ktorej sa ocitol? A v záchvate zúfalstva vyvolanom tými dvoma listami, ktoré našiel vo svojej izbe, keď sa jedného teplého júnového večera vrátil z práce, hodil sa na posteľ a takmer sa rozplakal. Aké strašné položenie! Aký je hrozný tento neriešiteľný problém!“ 51)
Tento vševediaci rozprávač pristupuje ku zobrazovaniu skutočnosti objektívne, a preto môžeme povedať, že je súčasne objektívnym rozprávačom.

3.1.5 Postavy
Hlavné postavy: Clyde Griffiths, Roberta Aldenová, Sondra Finchleyová, Hortensia Briggsová, Orvill W. Mason, pani Elvira Griffithsová, Samuel Griffiths
Vedľajšie postavy: Belknap, Jephsen, Gilbert Griffiths, Duncan MacMillan, Bertina Cranstonová, Asa Griffiths, Dillard, Esta Griffithsová, Bella Griffithsová, Hegglund, Ear Newcomb, sudca Oberwaltzer, Burleigh,

Clyde Griffiths
Pre pochopenie charakteru a neskoršieho konania je potrebné ozrejmiť si tú časť jeho života, ktorá sa stala základom, pôdou pre vývoj jeho osobnosti- a tou časťou je jeho detstvo, život v Kansas City.
Nedá sa nevšimnúť si analógiu medzi prostredím, v akom vyrastal samotný autor a hlavný hrdina. Clydovi rodičia sú rodičmi Dreisera, Clydova sestra Esta, jednou z Dreiserových sestier. Autobiografické črty nás sprevádzajú od prvých strán. Podobnosť je nepopierateľná i v spôsobe života, aký bol typický pre obe osobnosti v mladom veku. Vychovávaný v chudobe, odmietajúc názory ortodoxne veriacich rodičov, sťahujúc sa z miesta na miesto, snažia sa obaja formovať svoje názory na svet. Ale tu sa všetka podobnosť končí, zatiaľ čo spisovateľ sa stavia ostro proti spoločnosti, celou jeho torbou sa nesie jej tvrdá kritika a odsúdenie. Clyde Griffiths, ktorého slabošskú povahu nebolo ťažké očariť leskom bohatstva a sladkosťou snov o úspechu a moci, napriek skromnosti, ktorá mu bola vštepovaná, podlieha vplyvu spoločnosti, prijíma jej predstavy, morálku, riadi sa nimi.

„I jemu nedávala pokoj odveká túžba stáda podobať sa ostatným“ 52)
Oporu nenachádza vo svojich rodičoch, nakoľko mu nerozumejú, rovnako ako on im. Ovplyvnený náhľadmi spoločnosti vidí svoju rodinu jej pohľadom. Z toho vyplýva hanba, ktorú pri svojich rodičoch pociťuje.
„Clyde si vždy uvedomoval, že práca jeho rodičov svetu neimponuje- že svet na ňu hľadí zvysoka.“ 53)
„Až do pätnásteho roku a v spomienkach ešte dlho potom ho trápili spôsob života a povolanie rodičov. Tak ako iní aj on ich pokladal za nízke a nedôstojné.“ 54)
Tak sa v Clydovi, ktorý nenachádza miesto v prostredí vlastnej rodiny, formuje viera v jeho predurčenosť do lepšieho sveta.
„Clyde bol totiž taký márnomyseľný a hrdý, aký bol chudobný. Bol jednou z tých výnimočných bytostí, ktoré sa pokladajú za čosi výnimočné. Nikdy celkom nesplynul s rodinou do ktorej patril, a nikdy sa necítil nijako mimoriadne zaviazaný tým, čo ho priviedli na svet.“ 55)
No Clydova osobnosť nebola len sociálne ovplyvnená. Dospievajúc, začína sa v ňom prejavovať i fyziologická determinácia, čo potvrdzuje naturalistické prvky, ktoré autor do diela vložil. A zo všetkých biologických faktorov sú to predovšetkým pudy- pohlavný pud, ktorý najviac vplýva na konanie literárneho hrdinu. Tu možno badať spisovateľov záujem o Freudove teórie libida v čase písania Americkej tragédie.
„Práve v tom čase začal sa v ňom prebúdzať pohlavný pud a silne ho zaujala a vzrušovala krása druhého pohlavia. Uvedomoval si, že ho dievčatá vábia a pôsobia na neho príťažlivosťou, ktorú on opätuje. Preto ho začali moriť starosti o odev a vzhľad- ako vyzerá on a ako vyzerajú iní chlapci. Trápila ho myšlienka, že nemá poriadny oblek a nevyzerá tak upravene a pôvabne, ako by si želal.“ 56)