Toto pôsobenie sociálneho i fyziologického determinovania nasmerovalo mladého Clyda na cieľ predstavovaný vidinou amerického šťastia. Derie sa za ním bezohľadne, podporovaný všeobecnou mienkou, že koná správne.
Táto bezohľadná cieľavedomosť a sebeckosť sa prejavuje uňho po celý život, no najmä v prípadoch, kedy sa ešte zvýši pôsobenie pudovej či sociálne determinovanej zložky jeho povahy.
Príkladom je jeho zoznámenie sa s tromi ženami jeho života, práve tu sa prejavuje zosilnenie pudovo ovládanej časti Clydovho zmýšľania. Sám autor ho nazýva „sexuálne nenormálnym mladíkom.“
„Pokiaľ sa Clyde pamätal, sexuálnosť prenikala a motivovala všetky jeho životné udalosti, s ktorými sa dosiaľ stretol.“ 57)
Tou prvou je Hortensia Briggsová. Už pri ich prvom zoznámení podlieha Clyde jej čaru.
„Zvláštna sladkosť jej úst a spôsob, ako ich špúlila, keď sa smiala, pôsobila na Clyda tak, že bol celý bez seba od obdivu a nadšenia. Zdala sa mu rozkošná- úžasná. Zapôsobila na neho tak, že začal rýchle prehĺtať a div sa nezadusil kávou, ktorú práve pil. Smial sa a pociťoval nepotlačiteľnú radosť.“ 58)
Ich vzťah je charakterizovaný ani nie tak vzájomnou láskou , ako snahou získať jeden od druhého niečo pre seba. Hortensia túži po peknom oblečení, Clyde po naplnení svojich sexuálnych potrieb. I keď nemôžeme povedať, že by ju nemal rád a nevážil si ju. Avšak je natoľko zaslepený svojimi pudmi, že svojím egoizmom ubližuje i ľuďom v jeho okolí. Odmieta dať matke peniaze pre Estu, lebo chce ich použiť na kúpu kabátu Hortensiu, za čo mu sľúbila naplnenie jeho predstáv.
„- Čoskoro bude potrebovať lekára a niekoho, kto by bol pri nej keď ja tam nebudem. Musím niekde zohnať peniaze- aspoň päťdesiat dolárov. Nemohol by si mi ich nejako zadovážiť, vypožičať si ich od svojich známych, aspoň na niekoľko týždňov? Veď by si ich mohol čoskoro vrátiť.
Hľadela na Clyda tak uprene, tak naliehavo, že sa cítil otrasený nástojčivou silou jej prosby.

- Ó mama,- zvolal veľmi znepokojene, keď si pomyslel na päťdesiat dolárov, ktoré mal vo vrecku, a uvedomil si, na aký účel ich schováva- bola to práve suma, ktorú matka tak potrebovala. -Neviem, či sa mi to podarí. Nepoznám bližšie ani jedného zo svojich kolegov. A nezarábajú si lepšie než ja. Azda si budem môcť vypožičať, ale neviem, či to bude stačiť.– Zarazil sa a prehĺtal naprázdno, lebo bol ťažké matke luhať. Vlastne nikdy nemal príležitosť luhať jej v takej trápnej situácii a takým opovrhovaniahodným spôsobom. Veď mal v tej chvíli päťdesiat dolárov u seba. Tie peniaze by vyriešili matkine starosti práve tak ako Hortensiine a použil by ich na slušnejší účel.
- A nemáš teraz pri sebe nejaké peniaze, čo by si mi mohol dať?- spýtala sa matka prosebne. Veď Estin stav si vyžadoval toľko vecí, za ktoré bolo treba platiť, a ona mala tak málo.
- Nie, mama, nemám,- povedal. Bezočivo hľadiac na matku. Videl matkino utrpenie a opovrhoval sám sebou, a zároveň sa ľutoval. Nevedel sa odhodlať vzdať sa Hortensie. Bez nej nemôže byť.“ 59)
Druhou ženou Clydovho života je Roberta Aldenová. Ich vzťah bol diametrálne odlišný, ale iba pokiaľ ide Robertino postavenie. Tá totiž Clyda na rozdiel od Hortensie skutočne milovala a jej jedinou požiadavkou za takúto veľkú dávku lásky bola prosba, aby ju nikdy nenechal opustenú a bez jeho pomoci. (Clyde však nemohol splniť ani túto žiadosť). I vo vzťahu k Roberte sa Clyde riadi svojim libidom. Tu jeho sexuálne túžby prerastú do takej miery, že porušuje pravidlá spoločnosti, keď sa s ňou stýka. To je uňho neobvyklé.
„Naproti tomu, hoci Roberta nepatrila k vznešenému svetu, na ktorý si robil nároky, bolo v nej niečo, čo ho nesmierne vábilo. Keďže deň o deň naňho čoraz väčšmi doliehala samota a dráždili ho isté ho isté chemické popudy, nemohol z nej spustiť oči- a ani ona z neho. Vymieňali si vyhýbavé, predsa však napäté a horúčkovité pohľady. A po jednom takomto jej pohľade- bol to rýchly a kradmý pohľad, ktorý nemal vidieť- pocítil v sebe slabosť a horúčku. Jej krásne ústa, pôvabné veľké oči, jej žiarivý, ale často plachý a záhadný úsmev! Ach, mala také pekné ramená- takú úhľadnú pružnú, nežnú a svižnú postavu i pohyby. Zmätok. Túžby. Hodiny pálčivosti a vzdychov.“ 60)

Hoci Clyde vie, ako mravne a nábožensky bola Roberta vychovávaná, po počiatočnej fáze jeho vzťahu začne na ňu naliehať a stanú sa milencami.
„Lebo hoci Clyde nikdy otvorene nepriznal, že jeho úmysly s Robertou sú iného rázu, než aké má zvyčajne mladík s dievčaťom, ktoré si váži, predsa len teraz, keď si našla nový byt, vzrástla jeho navykoreniteľná a možno aj pokarhaniahodná, no pritom veľmi ľudská a takmer nevyhnutná túžba po niečom väčšom- po možnosti čoraz väčšej dôvernosti v ich vzájomných stykoch. Chcel vládnuť na d všetkými Robertinými myšlienkami a činmi, takže časom by mu celkom patrila. Ale ako? Sobášom a obyčajným slušným a trvalým nažívaním, ktoré potom musí nastať? Nič podobné si Clyde ešte nikdy nepovedal. Lebo pri svojich stykoch s ňou alebo s hociktorým dievčaťom menej významného spoločenského postavenia, než mali Griffithovci, nepomýšľal na sobáš ako na zrejmé východisko.“ 61)
To je ďalší príklad sebeckosti hlavného hrdinu. Tu mu ale vstupuje do života tretia žena- Sondra Finchleyová, ktorá dokáže nielen zakryť, ale úplne vymazať Robertu z jeho života.
„Keď ju uvidel tak blízko seba v bielych hodvábnych večerných šatách a v ľahkých topánočkách a vnímal slabú vôňu jej voňavky, zmocňovalo sa ho rozochvenie. Rozpaľovala jeho obraznosť. Mladosť, krása, také bohatstvo- či to neznamená všetko? Ach. Keby som jej len mohol povedať, ako sa mi páči. Keby som ju len mohol objať a bozkať, vybozkávať ju a dosiahnuť, aby moje bozky opätovala. A bolo mu čudné, keď si spomenul na svoje prvé stretnutie s Robertou, že pri tejto myšlienke nepociťoval zmyselnú túžbu. Chcel iba ovládať túto dokonalú bytosť a hladkať ju. Z jeho očí priam žiarila táto silná túžba.“ 62)
Sondra sa stáva symbolom splnenia všetkých jeho snov. Úspechu, bohatstva, ale i krásy. Tieto tri postavy vplývali svojím dievčenským pôvabom, svojou krásou- zmyselnou(Hortensia), jemnou(Roberta) i povznášajúcou (Sondra) na Clydov život. Nedokázal sa tomu ubrániť.