SPOD KOSY, TŔPKY, ZBOHOM
- autor rozširuje tematickú oblasť svojich próz o celý rad ďalších sociálnych javov, ako napr. vysťahovalectvo, premenu poľnohospodárskeho robotníctva na továrenské, narastanie národného i triedneho povedomia a pod.
poviedky MIŠO, HORKÝ CHLIEB, NA CHLIEB, MAMKA PÔSTKOVÁ.
V poviedke MIŠO autor zaznamenáva dôsledky krízy v živote predprevratovej spoločnosti, keď mnoho chudobných ľudí zápasilo o holú životnú existenciu. Podobný je aj osud poľnohospodárskeho robotníka Miša, ktorý sa po prepustení zo služby uchytí načas v práci u mäsiara, neskôr prejde do fabriky, robí prácu sezónneho robotníka a nakoniec končí ako žobrák na ulici. V slovenskej predprevratovej literatúre niet otrasnejšieho obrazu sociálnej i mravnej biedy zavinenej buržoáznym systémom, než je v uvedenej Tajovského próze.
V poviedkach HORKÝ CHLIEB a MAMKA PÔSTKOVÁ sa do centra rozprávania dostáva utrpenie žien. Obe boli ostrou kritikou falošnej ľudomilosti a humánnosti buržoáznej spoločnosti.


10b.Porovnajte rozprávací a opisný slohový postup

1.rozprávací
hovorový umelecký
štandardné i subštandardné slová, expresíva, frazeologizmy, obrazné pomenovania, krátke nedokončené a eliptické vety, modálne častice, jednoduché súvetia
intonácia, mimika, gestikulácia
- je najvyvinutejší a typovo najbohatší postup. Rozlišuje sa čisté rozprávanie od komplexného, v ktoromje aj opisný alebo dialogický postup. Charakteristickými črtami je ucelenosť, časová následnosť a príčinná súvislosť deja, aktualizovanosť, objektívnosť alebo subjektívnosť. Rozprávanie oboznamuje čitateľa s nejakým príbehom, udalosťou. Pri rozprávanísa zachycuje dej aj s okolnosťami, ktoré s tým súvisia. Formálne sa časová následnosť vyjadruje kategóriou slovesného času i časovými spojkami, príslovkami, slovesami. Používajú sa jednoduché vety. Uplatňuje sa v epických umeleckých textoch (rozprávka, povesť, poviedka, novela, román), v publicistických beletristických žánroch (fejtón, reportáž,..) a v hovorovom štýle.

2. opisný
publicistický umelecký
podľa jednotlivých žánrov ako vl., 2. a 4. ako v 2. + poetizmy a okazionalizmy
grafika, vertikálne i horizontálne členenie textu
- je najbližší informačnému s. post. Vzniká tak, že podavateľvyberá pre svoj prejav vonkajšie alebo vnútorné znaky, črty a vlastnosti osoby, veci alebo javu a zachytí ich tak, ako ich vidí vlastným okom. Charakteristické črty sú nesúdržnosť, výpočet vlastností, zameniteľnosť poradia slov alebo viet v súvislom texte, uplatňovanie prítomného času, subjektívnosť. Opis je jazykový prejav, ktorým sa majú jednoducho a výstižne vyjadriť hlavné a podstatné znaky zobrazeného predmetu alebo javu. Opis môže byť statický a dynamický. Rozdeľujeme opis umelecký, praktický, odborný. Kompozícia opisu závisí od jeho funkcie. Jazykové prostriedky opisu sú podstatné mená, prídavné mená, príslovky spôsobu a miery, slovesá. Štylizácia opisu závisí od druhu opisu. Opisný slohový postup sa používa v návodoch, opisoch, posudkoch, životopisoch, charakteristikách, cestopisoch, reportážach,...




11a.Lyrický hrdina literárnej moderny ako odraz osobných a spoločenských konfliktov (Ch. Baudlaire, I. Krasko, J. Jesenský)

Od druhej polovice 19. storočia nastáva v literatúrach rýchlejšie striedanie škôl, prúdov, smerov a tieto zmeny vyplývajú zo zmien v spoločenskom živote - porážka Parížskej komúny, upevňovanie moci buržoázie, monopolizácia kapitalizmu, narastá robotnícka trieda, odpor voči spoločnosti, človek sa cíti bezmocný. Na básnikov vplýva pesimizmus a individualizmus. Preto začína vznikať lit. moderna ako prejav protirečenia spoločnosti a ako výraz individuálneho stvárňovania skutočnosti. Taktiež lit. moderna súvisí s odporom umelcov voči meštiackej morálke. Vzniká pojem „umenie pre umenie". Niektorými znakmi súvisia novodobé smery s romantizmom.
Vlastnosti literatúry v tom-ktorom období sú závislé od umelec., spoločenských, ekonomických, kultúrnych činiteľov. V tomto období dochádza vo všetkých druhoch umenia k rozličným názorom, prístupom, pohľadom na skutočnosť (liter., výtvarné umenie, filozofia).