- filozofia existencie je širší pojem, kt. v sebe zahrnuje užší pojem existencializmus
- filozofia existencie bola inšpirovaná Kierkegaardom , Schopenhauerom, Niezschem
- rozvinula sa v Nem. v medzivojnovom obd. a jej hl. predstaviteľmi sú Karl Jaspers a Martin Heidegger
- existencializmus je spätý s vývinom franc. fil. a lit. počas 2. SV, a najmä po vojne


- zákl. pojem: existencia
- toto sa rieši už aj v 19. st. - Kierkegaard si ju volí v každom okamihu - človek sa človekom stáva - prechádza 3 štádiami
- človek sa stáva človekom, volí si existenciu a je za sv. voľbu zodpovedný
- človek je vrhnutý do slobody, je odsúdený na slobodu
- človek - buduje si existenciu vtedy, keď zažíva pocity strach a úzkosti - volí si medzi životom a smrťou = hraničná situácia
- fil., kt. sa zaoberá človekom ako konkrétnou bytosťou
- mystický existencializmus: zachytenie osobného vzťahu človeka k sebe, k iným ľuďom a k Bohu
- dialóg medzi ja a ty - otvorený, nie na princípe on a ona, ale tento rozhovor môže byť veľmi ťaživý a môže ublížiť
- aj Schopenhauer a Nietzsche sa zaob. osobným vzťahom, ale najvplyvnejší bol Kierkegaard

- podľa mystických existencialistov: starí fil. si zamenili bytie a to sa skrýva
- starí fil - bytie = voda; Sokrates sa nezaujíma bytím ako celkom, ale jeho časťou = súcno
- v bytí si uvedomujeme iba sv. existenciu


Francúzsky existencializmus
- na rozdiel od nem. fil. jeho vplyv (najmä v 2 desaťročiach po 2. SV) presiahol oblasť odbornej fil.
- zač. 50-tych rokov „existencializmus" vo Franc. znamenal určitý životný postoj
- v Paríži boli známe „existencialistické" kaviarne a kluby ako strediská stúpencov tejto fil. a zároveň vyznávačov určitého spôs. života
- mnohí franc. existencialisti boli významnými spis. a výrazne ovplyvnili franc. lit. a umeleckú scénu.

Neorealizmus
- zachoval si typické talianske crty, ktoré sú inde neopakovatelné - vznikol na konci II. svetovej vojny a v prvých rokoch po oslobodení
- na cele neorealistov stáli umelci, ktorí sa angažovali v hnutí odporu (proti fašizmu) a pracovali v socialistickom hnutí - stavali sa kriticky ku kapitalizmu
- v rokoch 1945 - 1950 sa k nemu hlásila velká cast filmových pracovníkov (Federico Fellini, Visconti), výtvarných umelcov a spisovatelov
- neorealizmus sa najviac uplatnil vo filme a vo výtvarnom umení, v literatúre išlo najma o prózu (súcastná problemaika - život velkomestských periférií (aj periférie spolocnosti, bieda juhotalianskych malorolníkov, námety z partizánskych bojov
- neorealisti používali bežný, hovorový jazyk a casto aj dialekty a slang
- vo filmoch casto hrajú ludia z konkrétneho prostredia a nahrádzajú hercov; práve príklon k bežnému, hovorovému jazyku je obohatením talianskej literatúry

Absurdná dráma
- 50. roky - nihilistická koncepcia (popieranie všetkého), a.d. vychádzala z existencialistickej filozofie. Bezvýchodiskovosť z rozporov spoločnosti povyšovala na nezmyselnosť života vôbec.
- antidráma - chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry. Hrdina je obyčajne osamelý človek, neschopný komunikovať s inými postavami. Jazyk neslúži na dorozumenie, pretože monológy sú nelogické.
-Eugéne Ionesco (Francúz RUM pôvodu), Friedrich Dürrenmatt (Švajčiar)


13b.Porovnajte umelecký a odborný štýl

Odborný štýl
- je objektívny, pracuje s faktami
- používa sa v novinách a pri odbornej praktickej práci – je písaný, teda je dôležitá grafická stránka, úprava
- používa cudzie termíny, odborné názvy
- patrí sem výklad a referát

Umelecký štýl
- je subjektívny
- vety sú dlhé, slová spisovné i nespisovné
- je tu rozprávanie, autorská reč, reč postáv, dramatizácia
- používa sa pri výklade, používajú ho aj básnici a spisovatelia