1. zb. Odsúdený k večitej žízni
- ešte pochmúrny charakter - symbolizmus (b. Dnes milujem svoj deň)
1. poézia mladosti založená na wolkerovskej chlapčenskej úprimnosti zo života, ťažbe žiť
Cválajúce dni - manifest vitalizmu - netradične opisuje život a lásku, krásu ženy, rytmický plynulý verš
Zrno (krásy Slovenska)
2. tvorba z II. sv. vojny Hostina, Studňa
- alegórie, symboly, nepodľahol pesimizmu
- tragická lyrika, ale aj lyrika nádeje a vzdoru
3. vrátil sa k poézií mladosti zmocnenej životnými skúsenosťami a istotami.
Básnik a žena
- pozostáva z kapitol. Je to dialóg medzi básnikom a ženou, ktorí sa stretávajú v každom ročnom období a každé obdobie symbolizuje stupeň ľudského života.
- témou je „veľká a večná téma umenia - láska"
Kapitoly: 1. V zasneženom parku, 2. Pokračovanie jarné, 3. Letná noc na vode, 4. Padajú listy, 5. Po desiatich rokoch
- vyjadruje svoj obdiv k žene, ale aj náhľady na umenie, ľútosť za krásou, ktorú odvial čas.
Iba oči - senzualizmus
Božské uzly - (aj Iba oči) - inšpirovaný českým poetizmom, zmyslové očarenie, stupňuje sa túžba po krásach sveta v poetisticky hravých veršoch z potuliek cudzinou, o láske a milovaní. Aj verše o tragickom osude vysťahovalcov.
pre deti: Maľovaná abeceda, Machule

Ladislav Novomeský
- člen skupiny DAV (1924). Bol predstaviteľom poetizmu.
- novinár, politik
- 1950 - 10 rokov väzenia
Nedeľa - nadviazal na odkaz J. Wolkera. Je to pieseň chlapca čo miluje veci i vecička sveta. Zbierka je sociálne ladená. Zaoberá sa sociálnymi problémami chud. vrstiev „básnik slovenskej chudoby"
- appolinairské pásmo
Romboid - je venovaná J. Kráľovi. Práve v tejto zbierke sa naplno prejavil poetizmus.
- sociálnosť, baladickosť, predstavivosť, bezstarostnosť.
Otvorené okná
- chcel otvoriť okná do sveta veľkého i malého, do dialok a domova, priblížiť slov. poéziu hlavne do Európy.
- avantgarda, sociálna lyrika
Svätý za dedinou
- básnik sa cíti ako svätý za dedinou, človek bezmocný proti vojne, napísal v období keď bolo vo vzduchu cítiť "čas pušiek, dýk a náreku".
Slovenská jar - viera víťazstva rozumu nad vojnovým šialenstvom.

Jiří Wolker (1900 – 1924)

"Jiřího Wolkra zná každý Čech. Tu oblibu si Wolker nezískal proto, že umřel mladý, ale proto že vystihl to nejpodstanější, co hýbalo jeho dobou – velikou touhou po spravedlnosti a po novém uspořádaní světa, zároveň s potřebou družné lásky."

Vo svojom básnickom diele vyjadril Jiří Wolker všetky aspekty proletárskej poézie. Najprv bol členom brnianskej Literárnej skupiny, no neskôr - počas štúdií v Prahe - vstúpil do umeleckého spolku Devětsil. Jeho životná púť sa skončila predčasne – po márnom liečení v Tatranskej Polianke zomrel v rodnom meste Prostějove. Verše písal už v študentských rokoch. Debutoval zbierkou Host do domu (1921), v ktorej vyslovil dôverný, láskyplný vzťah nielen k ľuďom, ale aj k prírode a k veciam. Kniha je vyjadrením ideálu harmonického sveta a krásy každodenného života a jej zlváštnym poetickým znakom je hojný výskyt personifikácie. V poéme Svatý Kopeček uplatnil spisovateľ pod vplyvom Guillama Apollinaira pásmový typ básnickej skladby, ktorá má jednak spomienkovú rovinu (roky básnikovho detstva - autobiografia), jednak zachytáva autorovu cestu k socialistickému svetonázoru (paralely medzi kresťanstvom a komunizmom, náboženské motívy) – je polytematická. Jiří Wolker uzavrel svoje dielo druhou zbierkou Těžká hodina (1922), v ktorej sa vyskytujú nové žánrové útvary, a to epické a baladické verše. Je ďalej autorom krátkych próz (Služka), próz pre mládež (Kominík) a jednoaktových divadelných hier (Nemocnice, Hrob, Nejvyšší oběť). Svoje poslanie literatúry podal v statiach Proletářské umění a Umění všední či nedelní.


15b.Tvorenie slov

Slová podľa zloženia rozoznávame: neodvedené, odvodené, zložené, združené pomenovania, ustálené spojenia, skratky a značky. Nové slová sa tvoria:
- odvodzovaním (deriváciou)
- skladaním (kompozíciou)
- skracovaním.