Hlavného hrdinu predstavuje mladý študent práv Rodion Romanyč Raskoľnikov. Mládenec veľmi pekný, má krásne tmavé oči, gaštanové vlasy, je vysoký, štíhly a driečny. Raskoľnikov veľmi túži po vzdelaní, avšak nezavinene upadne do takej biedy, že musí prerušiť štúdium na univerzite, lebo nemá na zaplatenie školného. Dostáva sa do akejsi „slepej uličky“ , pretože nechce, aby do jeho problémov boli zatiahnuté jeho matka – Puľcherija Alexandrovna a jeho sestra – Avdoťja Romanovna (Dunečka). Jedného večera si vypočuje v hostinci rozhovor dôstojníka s vysokoškolákom, ktorí sa rozprávajú o starej úžerníčke. „Jedinečná osoba, vždy môžeš u nej dostať peniaze. Bohatá ani Žid, môže dať odrazu aj päťtisíc, ale nepohrdne ani rubľovým zálohom. Ibaže je hrozná pľuha.“ -(str.61), hovorí vysokoškolák a neskôr dodáva: „ Ja by som tú prekliatu babu zabil a ozbíjal, a uisťujem ťa, svedomie by ma netrápilo.“ -(str.62) Svoje slová potom považuje za žartovné, ale odôvodňuje ich takto: „...na jednej strane hlúpa, absurdná, na nič nesúca, zlá, chorá baba, nikomu nepotrebná, ba naopak všetkým len škodí, sama nevie, načo žije, a dnes-zajtra i tak umrie.“ -(str.62) Raskoľnikov zle znáša svoje ťažké položenie, utiahne sa do samoty, do svojej kutice, a tu sa oddáva myšlienkam, zhubnému filozofovaniu, v hlave sa mu roja fantastické plány, ako zlepšiť svoje postavenie, a toto nekonečné premýšľanie ho napokon privedie k rozhodnutiu spáchať zločin.
Raskoľnikov sa dozvedá, že jeho sestra si má vziať za muža bohatého, ale odporného, úlisného a egoistického Petra Petroviča Lužinu.

Raskoľnikov vie, že to robí len preto, aby finančne zabezpečila matku a tak sa ešte väčšmi utvrdzuje v spáchaní niečoho tak ukrutného ako je vražda. V hlave si pripraví perfektný plán, na nič nezabúda. Deň predtým sa rozhodne spraviť akúsi skúšku odvahy a poriadne si prezrieť okolie, kde starena býva. Celú noc a celý deň nespí, iba premýšľa. Napokon sa v podvečer vyberie von, z domu ukradne sekerku a potajomky sa blíži k domu, kde býva stará úžerníčka Aľona Ivanovna. Dostane sa až k nej do bytu a zločin spácha. Avšak do bytu prichádza jej mladšia sestra Lizaveta a tak musí zabiť aj ju, čo však v pláne nemal. Neskôr začína mať výčitky a sám pre seba sa snaží dokázať, že napriek tomu, že vykonal niečo také, môže aj naďalej žiť ľudsky. Zaujímavé je, že majetok, ktorý získal, vôbec nepoužije, ale uloží ho niekde v jednej uličke pod obrovský kameň a viac sa k nemu nevráti. Raskoľnikov však nezavraždil iba z núdze. Vytvoril si v svojej nenávisti a zlobe na ľudí teóriu, podľa ktorej je vražda dovolená ľuďom vyššej kategórie, ak majú pritom ušľachtilý cieľ. Vo svojej teórií rozdelil ľudí na menšinu neobyčajných, ktorých poslaním je vládnuť, a na väčšinu obyčajných, ktorých poslaním je podrobovať sa vôli neobyčajných. Morálka prvých spočíva v absolútnej slobode. Nemusia dbať na všeobecne platné zákony, majú právo páchať zločiny, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľa. Zákony existujú len pre druhú kategóriu ľudí.
Raskoľnikova však zradí vlastná teória. Vládal síce „prekročiť“ (zákon) a zavraždiť, no nevládal zniesť následky svojho činu. Po spáchanej vražde prežíva hrozné duševné muky. Do Petrohradu prichádzajú matka so sestrou Duňou, ale Raskoľnikov, čo i mal s nimi veľmi vrúcny vzťah a obe veľmi miloval, stráca o ne záujem, vôbec sa neteší z ich príchodu. Postupne si uvedomuje ťarchu svojho zločinu a na vlastnej koži spoznáva, že falošná cesta za šťastím nevedie k oslobodeniu osobnosti, ale k jej rozpadu, k strate ľudskej dôstojnosti.