Všestrannosť osobnosti Ľudovíta Štúra

SNO vrcholí v období pôsobenia štúrovskej generácie. Pojem štúrovci dokazuje, že Ľ.Štúr bol vedúcou osobnosťou národného života a slovenského romantizmu. Jeho osobnosť ovplyvnila básnikov aj prozaikov v slov.romant.lit

Narodil sa v Uhrovci v rodine učiteľa. Po štúdiach na nemeckom gymnáziu v Rábe prichádza na evanjelické lýceum v Bratislave (1829). Tu sa stáva členom významnej spoločnosti Česko – slovenskej, ktorá formovala celú mladú generáciu. 2 roky študoval v Halle, prehlbuje si vedomosti a upevňuje vlastenecké cítenie. Po návrate prednáša o slovanských a európskych lit. a vystupuje proti pomaďarčeniu Slovákov. Pre túto činnosť bol odvolaný z katedry česko – slovenskej reči a lit. ktorá pôsobila na evanj.lýceu.

Štúr – jazykovedec
Potrebu uzákoniť spisovnú slovenčinu odôvodnil v diele Nárečie slovenskuo, alebo potreba písaňja v tomto jazyku. Za základ spisovnej slovenčiny si vzal stredoslovenské nárečie. Spisovná slovenčina bola uzákonená v 1844 a zjednotila katolíkov i evanjelikov. 1.gramatiku spisovnej slovenčiny sa stala Náuka o reči slovenskej – obsahuje hláskoslovie, morfológiu, pravopis, skladbu,..

Štúr – publicista a novinár
Slovenské národné noviny boli 1.slovenské politické noviny, kde sa písalo o potrebe zrušiť poddanstvo, zveľadiť školstvo,... Noviny mali lit.prílohu Orol tatranský.

Štúr – politik
Vstúpil do ,,veľkej politiky“ a stáva sa poslancom za mesto Zvolen v Uhorskom sneme. Spolu s Hurbanom, Hodžom v máji 1848 v Liptovskom Mikuláši sformovali 1.politický program pre slovákov – Žiadosti slov.národa. Bol spoluorganizátorov Slovanského zrazu v Prahe. S Hurbanom a Hodžom utvorili v septembri 1848 vo Viedni riadiaci orgán – Slov.nár.rada, ktorá riadila dobrovoľnícke povstanie v 1848/49. Reč na Uhorskom sneme - vyjadruje túžbu po slobode. Podmienkou slobody je vzdelanosť. Podmienkou vzdelania je materinská reč. Za príčiny biedy považuje feudálne vzťahy.

Štúr – básnik
Veľmi týmto smerom nevynikal. Známy je jeho cyklus básní Dúmky večerní.

Štúr – slávista
V diele Slovanstvo a svet budúcnosti vyjadril vieru, že Rusko bude tým slovanským štátom, ktoré zachráni ostatných Slovanov, avšak aj samotné Rusko sa musí demokratizovať.

Štúr – estetik
V knihe O národných piesňach a povestiach vyslovil myšlienku, že Slovania vyniknú v poézii, v ktorej základom je ľudová slovesnosť. ,,Ľudová pieseň je duchom národa“. Ľudovú slovesnosť považovali štúrovci za ukazovateľa špecifickosti národa, jeho mentality, pocitov, túžob. Vysoko ju hodnotili. Podľa Štúra spĺňala estetické kritéria a bola nevyčerpateľným, inšpiračným zdrojom literatúri. Tvorivo ju zúžitkovali.


Ľudová slovesnosť

Ľudová slovesnosť je súčasť ľudovej kultúri. Pod týmto pojmom rozumieme slovesné výtvori ako piesne, porekadlá, rozprávky, povesti, príslovia. Ľudová slovesnosť tvorí súčasť kultúri – folklóru ktorú tvorí ľudová hudba, tanec, výtvarníctvo, architektúra. Ľudová slovesnosť má počiatky ešte v predtriednej spoločnosti. Špecifickou vlastnosťou je kolektívny charakter. Delíme ju na:

1.lyrika – rytmické, pracovné a zbojnícke piesne
2.epika – rozprávky, povesti, balady
3.dráma – zachovali sa pri svadobných obradoch, pohreboch, obradoch,..